Naozaj je Aspern tou správnou inšpiráciou? Obdivujem tých, ktorí sem prišli bývať na začiatku výstavby, hovorí Andrea Boroš Leitmann

Vďaka práci architektky poznala koncept komunitného bývania, označovaný pojmom Baugruppe, ktorý funguje aj v Rakúsku. Andrea Boroš Leitmann žije spolu s rodinou vo vznikajúcej štvrti Seestadt Aspern.

Spolu s manželom a dcérou sa rozhodli presťahovať z Prahy do Viedne, aby boli bližšie rodine na Slovensku. Chceli skúsiť iný spôsob bývania, než na aký boli zvyknutí a v ktorom vedeli bezpečne chodiť. S Andreou Boroš Leitmann sme sa rozprávali o stále vznikajúcej štvrti neďaleko Viedne, ktorú mnohí naši tvorcovia miest, urbanisti a architekti vnímajú kladne, iní rozpačito.

Aby ste v štvrti mohli bývať, museli ste prejsť výberovým konaním. Na čom sa zakladalo?

Konkrétne náš projekt je veľmi špecifický. Jedná sa o tzv. Baugruppe, teda skupinu ľudí, ktorá spojí nielen svoje financie, ale aj isté vnútorné nastavenie za účelom vybudovania vlastného bývania a komunity. Takýmto spôsobom je v Seestadt tvorených 9 bytových domov.

Ostatné byty v Asperne sú buď družstevné, alebo dotované mestom Viedeň a jeden bytový dom je aj mestský nájomný (vlastní ho priamo mesto). Developerom štvrte je Wien 3420 Aspern Development AG, kde je akcionárom aj mesto Viedeň. Tu musia byť splnené podmienky, ktoré dáva mesto.

V Baugruppe je do určitej miery výber subjektívny. Existujú pracovné skupiny, ktoré sa práci výberu nájomcov venujú a so záujemcami o bývanie vedú rozhovory. Výber sa skladá z niekoľkých neformálnych kôl. Najprv prebieha informačné, kde záujemcom vysvetlia proces od A po Z. Pri výbere ide najmä o pocit z človeka, ktorý vycítite už na začiatku.

Ešte sa nestalo, že by niekoho zamietli. Stalo sa, že už tu si sami záujemcovia vyhodnotili, či je to pre nich vhodný typ bývania. Život nám ukázal, že v rámci našej komunity musíme riešiť množstvo vecí, na ktorých je treba sa zhodnúť. Ktokoľvek, kto tu býva, by mal vedieť počúvať a snažiť sa pochopiť ostatných.

Ak vidíme ochotu ľudí participovať, sme navyše aj na rovnakej vlnovej dĺžke, vnútorne sa dokážeme zhodnúť, nevidím dôvod, prečo by sme im nedali šancu. Nie sme iba uzavretá bublina. Názorová pestrosť je vítaná. Dôležité je vedieť sa vzájomne pochopiť, komunikovať a pristupovať k iným s úctou.

Organizačne je naša komunita spolkom s vlastnými štatútmi a predstavenstvom, ktorá sa riadi princípmi sociokracie. Majetkovo- -právne sú všetky byty súčasťou schémy mestom podporovaného nájomného bývania, ktoré od roku 2019 má aj svoje ukotvenie v územnom pláne Viedne.

Sociokracia je pomerne náročná na čas a kooperáciu. Máme 62 členov a 17 detí. Už to je na hrane. Cieľom nie je vytvoriť konsenzus v tom zmysle, že niekto niekoho prehlasuje, ale v zvážení každej jednej námietky a názoru.

Pripomienky však môžu byť rôzneho charakteru…

Samozrejme, sú väčšie, o ktorých sa spolu bavíme dlhodobo, hľadáme riešenia, skúšame. A potom tie, ktoré vieme vyriešiť na jednej „domovej schôdzi“.

Domová schôdza neznie dobre…

Chápem, ale u nás to nefunguje tak, že si to tam človek odsedí a nič sa nevyrieši. My máme spoločné priestory, o ktoré sa staráme, v ktorých žijeme a tvoríme ich. V našom prípade je to veľký stretávací priestor s kuchyňou, detským kútikom a so strešnou terasou, ktorý sa využíva na oslavy narodenín, spoločné organizačné stretnutia, rôzne spoločné akcie ako karneval alebo len bežné každodenné posedenie pri káve.

Obľúbená je aj sauna s relaxačným priestorom. Veľkou výhodou sú i dve hosťovské izby s kúpeľňami, ktoré sú často využívané. Včera sme mali napríklad druhé výročie. Dôvod na oslavu! Prišlo množstvo skvelých ľudí, dokonca aj takí, o ktorých by ste možno nikdy nepovedali, že sa vedia baviť.

Prišli kvôli komunite. Pravdepodobne sa tu cítia dobre. Veď prečo inak by introvert chodil na domovú schôdzu? Inak, my ju voláme koordinačné stretnutie. Udržať pokope komunitu s toľkými členmi je veľa roboty.

Vyžaduje to systém a ochotu spolupracovať. Spolok má preto jasnú štruktúru s predstavenstvom, pracovné skupiny, stanovy a pravidlá fair play, na ktorých sme sa spoločne dohodli.

Vy žijete vo svojej Baugruppe. Ako ste spomínali, v lokalite sa nachádzajú aj domy, ktoré takúto Baugruppe nemajú. Sú to väčšinou byty, ktoré spravuje mesto Viedeň alebo súkromné. Ako tieto skupiny medzi sebou fungujú? Ako sa vzájomne k sebe ľudia správajú?

Medzi rôznymi typmi bývania nie je absolútne žiaden konflikt. Urbanizmus Aspernu je vystavaný na systéme vnútroblokov. V rámci nášho vnútrobloku sú dva Baugruppe projekty, zvyšok sú buď družstevné, alebo privátne. My sa tu práveže stretávame často.

Nikoho nezaujíma, či ste z nejakej Baugruppe alebo z bytu, ktorý je postavený developerom. Mnohí, keď vidia, že je tu napríklad veľa detí a niečo sa tu deje, tak sa radi pridajú. A pritom sú aj zo vzdialenejších častí Aspernu. Náhodne idú okolo, dáme sa do reči a takto sa vzájomné spoznávame. Neskôr sa opäť náhodne stretneme na iných ihriskách, v iných vnútroblokoch a sme si z videnia blízky. Je úplne prirodzené, že si s niekým sadnete viac, s iným menej.

Deti vytvárajú príjemný kumulačný efekt. Predtým som žila v Prahe a niečo takéto som tam nikdy nezažila. I keď to práve bolo obdobie pandémie, tak neviem, či to môžem vôbec objektívne vyhodnotiť. Ale nestávalo sa mi bežne, že by sa dal niekto cudzí so mnou do rozhovoru. Tu to zažívam bežne. Mám pocit, že minimálne rodičia sú tu otvorenejší a srdečnejší.

Na ihrisku sa bežne stáva, že na jednom múre je vyložených niekoľko krabičiek s ovocím či zeleninou a deti prídu, bez ostychu si zoberú to, na čo majú chuť, a nikomu to neprekáža. Je to veľmi srdečné a komunikatívne. Je to aj tým, že priestor je bezpečný, nie sú tu autá, resp. tu chodia veľmi zriedka, ich rýchlosť je limitovaná.

Na vnútroblokoch ma prekvapila ich rozloha.

Sú veľmi malé, ale kvalitne tvorené. Samozrejme, každý jeden má svoj charakter, niekde sa podarilo využiť potenciál naplno, inde až tak nie. Je to prirodzené. Ak to obyvateľom daného vnútrobloku prekáža, vždy je šanca to zmeniť. Aj toto mi je na našej štvrti sympatické.

Na miestach, ktorých fotky obleteli svet, kde sa deti hrajú, som videla zákazové značky. Konkrétne zákaz kopania si lopty. A práve pod ňou hrali deti futbal. Prečo tam musia byť?

Priznám sa, že to zarazilo aj mňa. Už som to však zažila aj pri inom takto postavenom urbanizme. Zákaz kolobežky, vstup na trávnik, snáď všetko, čo deti radi robia. Možno je to také rakúske, že poriadok musí byť. Ale v prípade, ktorý máte na mysli, tkvie podstata v tom, že daný vnútroblok je pomerne uzavretý, tvorený tak, ako je tvorený.

Predpokladám, že to pramení niekde tu, možno je dôvodom akustika. Nárazy boli asi niekomu nepríjemné. Možno to tak vyhodnotili obyvatelia na základe skúseností. Je pravda, že konkrétne tento priestor je zvláštny. Častokrát tam ľudia nie sú. Nie je tu veľa hracieho mobiliáru pre mladšie deti, skôr to je priestor pre deti väčšie. Keď som tam bola naposledy, zažila som tam mladých chalanov, ktorí tu liezli.

Príjemné bolo, že robili nejakú takúto činnosť, nesedeli doma, neboli na mobiloch. Vôbec im neprekážalo, že vedľa nich sú moje deti. Boli k nim veľmi ohľaduplní. Tento stret svetov je mi sympatický a priestor fungoval skvele pre nás všetkých.

Prečo je podľa vás práve táto štvrť príkladom toho najlepšieho, k čomu sme ako spoločnosť dospeli v 21. storočí?

V rámci Viedne to je viacero štvrtí, napríklad Nordbahnviertel a Sonnwendviertel, ktorá sa nachádza blízko centra Viedne, je viac zahustená, čo sa odráža na jej štruktúre, charaktere, vybavenosti. Seestadt je najväčšou rozvojovou plochou v Európskej únii. Je to zároveň veľký experiment, pomerne úspešný v danej mierke. Tu sa podarilo vytvoriť fungujúcu mestskú štvrť, ktorá sa nestala getom. Toho sa mnohí na začiatku obávali. Obdivujem tých, ktorí prišli do Seestadt Aspern bývať na začiatku výstavby. V tom čase bolo postavené iba metro a pár domov.

Myslím si, že vôbec nevedeli, do čoho idú. Aspern je príkladom toho, ako sa dobrá štvrť buduje. Majú veľmi dobre premyslený a nastavený celý systém tvorby, regulatív. Samozrejme, aj tu niečo ujde. V takom prípade sa snažia nájsť riešenie, neboja sa priznať si chybu a dodatočne ju napraviť a pri výstavbe ďalšej časti sa z toho aj poučiť, neurobiť znova tú istú chybu

Platí to aj v prípade zelene?

Áno. V staršej časti bola veľká asfaltová pešia zóna. Nebola pobytovo príjemná a vhodne klimaticky riešená. Doslova ju rozbili a doplnili zeleň, vytvorili priestor aj pre farmársky trh. Podľa toho, ako je riešený samotný urbanizmus, to vyzerá tak, že Aspern získa v budúcnosti ďalší nový náboj, ako napríklad promenádu. Počula som, že tu má vzniknúť hlavná obchodná ulica s občianskou vybavenosťou v parteri.

Štvrť ju potrebuje?

Nemyslím si. Malé lokálne obchody bohato stačia. Kto potrebuje viac, je to dobre dostupné verejnou dopravou do centra Viedne alebo najbližších obchodných centier. Aspern je mesto krátkych vzdialeností, všetko základné je možné obhospodáriť pešo alebo na bicykli.

Seestadt Aspern sa stavia dlho a dlho sa aj bude. Je už dnes možné vyhodnotiť rozhodnutia minulosti? Boli správne? A ak nie, udeje sa ich náprava?

Tiež som ako architektka mala túto obavu, ale zistila som, že zbytočne. Dôraz kladený na kvalitu verejného priestoru je taký veľký, že to vyzýva k tráveniu voľného času vonku. Aspern je postavený na bývalom letisku, na skok od Viedne, navyše má okružnú cestu s maximálnou rýchlosťou 30 km/hod., takže do vnútra sa dostane minimum áut. Je tu veľká snaha vytvoriť atraktívnu a aktívnu zelenú štvrť, aj vďaka veľkej podpore bicyklovej a verejnej hromadnej dopravy sa pohyb pre peších stáva bezpečným a príjemným. V popredí je kvalitný verejný priestor. Pretože jeho kvalita a pocit bezpečia podporujú interakciu ľudí a prehlbovanie vzťahov.

Ako vnímate architektúru bytových domov?

Mnohé domy nepovažujem za architektonicky nijako výnimočné. Zvlášť tie, ktoré musia spĺňať požiadavky kladené na mestské byty. I keď sú aj výnimky, kde sa podarilo vytvoriť kvalitnú architektúru. Dôležitejšie je kvalitné prostredie. Dokazuje to aj fakt, že keď sa niekto rozhodne presťahovať do väčšieho, hľadá si bývanie v tejto lokalite. Čo môže byť lepším dôkazom o kvalite štvrte ako práve toto?