Návrat k vode: Pánom tretiny Košíc bude rieka Hornád
Monika Voleková Téma rieky Hornád v Košiciach má nielen mestotvornú a rekreačnú hodnotu, ale aj zásadný význam pre krajinotvorbu v rámci ekosystému a adaptácie na klimatickú zmenu. Ateliér Gogolák+Grasse vypracoval návrh nového mestského centra, ktorého ťažiskom bude práve rieka.
Obnovenie vzťahu mesta s riekou Hornád je obsahom návrhu Brehy a ostrovy Košíc. Český ateliér s ním vyhral v roku 2022 urbanisticko-architektonickú súťaž na nové mestské centrum. Kladie základy novej štvrte na 124 hektároch územia neďaleko historického centra odhadom pre 20-tisíc obyvateľov a 15-tisíc pracovných miest.
Približne tretina územia Košíc má šancu dostať postupne modernú a krajšiu tvár. Tú určite potrebuje vzhľadom na potenciál 300-tisíc obyvateľov (dnes 250-tisíc). Tento počet predpokladá nový územný plán, ktorý je v záverečnej etape prác pred predložením mestskému zastupiteľstvu. Košice by sa okrem neskorogotického Dómu sv. Alžbety, zachovaného historického jadra, železiarní a výroby áut pre Volvo v blízkych Valalikoch mohli prezentovať aj príjemnou polyfunkčnou štvrťou pri rieke.
Rôzne druhy areálov
Riešené územie ohraničuje zo severu Rampová ulica, zo západu okraj koľajiska hlavnej železničnej trate, z juhu sú to Palackého ulica a križovatka Prešovská – Sečovská a z východu Prešovská cesta.
Územie je rozdrobené na rôzne druhy areálov, ktoré delia plochy náletovej vegetácie – od podnikateľských areálov pozdĺž Prešovskej, areálu Technickej univerzity Košice (TUKE) a Ministerstva vnútra SR po záhradkárske osady, areál SOŠ a zvyšky železnice na západnom brehu Hornádu. Nespochybniteľnú hodnotu podľa architekta Grasseho však predstavuje rieka Hornád – hlavná téma obnovy území.
Predseda poroty, architekt Peter Beňuška, označil v roku 2022 súťaž za azda najvýznamnejšiu urbanistickú súťaž od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Košický hlavný architekt Petr Kropp v rozhovore pre ASB uviedol, že myšlienka architektov a zadania stála na renaturalizovaní rieky.
„Riešime zároveň parkovú úpravu aj úpravu brehov a ostrova, takže v prípade veľkej vody sa Hornád rozprestrie bez toho, aby zasiahol do zastavaného územia. To je dnešný prístup k úprave riek. Samozrejme, je to výzva na dlhý čas,“ priblížil súčasné dianie Kropp s tým, že rieka má byť bezpečná. To rieši mesto s odštepným závodom Povodie Hornádu, ktorý má vlastné predstavy.
Územie napoja na centrum Košíc
„Rieka hrá dnes v mestskom prostredí významnú úlohu. Je nositeľom pobytových a rekreačných kvalít i cennou prírodnou osnovou mesta,“ zdôrazňuje architekt Lukáš Grasse z ateliéru Gogolák+Grasse. Vo svojom prístupe k zadaniu sa architekti snažili podporiť túto líniu aj revitalizáciou rieky Hornád. Obnovením ostrovov nadväzujú na podobu rieky pred reguláciou, takto vrátia vodu prírode i ľuďom.
„Táto téma je veľmi lákavá pre bohatosť možných prístupov, ale je to zároveň veľmi ťažké a zodpovedné, pretože sa rozhoduje o rozvoji územia na veľmi dlhý čas. Podobným úlohám sa venujeme často, a preto bola pre nás účasť v súťaži jasnou voľbou,“ povedal za ateliér s tým, že nemajú každý deň príležitosť prispieť k utváraniu vízie druhého najväčšieho slovenského mesta.
Za dôležitý moment riešenia označil prepojenie riešeného územia s centrom mesta a jeho okolitými časťami – priestor Hornádu tak rozširuje i priestor vnútorného mesta, jadra Košíc. Za najväčší hendikep považuje nedostupnosť tejto lokality. Nosnou kostrou riešenia je základná kompozícia územia a systém hlavných verejných priestranstiev, ako aj jeho flexibilita do budúcnosti.
Detaily, napríklad konkrétne riešenie zástavby jednotlivých blokov, sa môžu ďalej vyvíjať a mesto bude mať zároveň pod kontrolou celistvosť koncepcie verejnej infraštruktúry a jej previazanie so systémami.
O ostrovoch rozhodnú aj vodohospodári
Téma rieky Hornád v Košiciach má podľa architektov z ateliéru Gogolák+ Grasse nielen mestotvornú a rekreačnú hodnotu, ale aj zásadný význam pre krajinotvorbu v rámci ekosystému a adaptácie na klimatickú zmenu.
„Návrat k prírodnej podobe toku, ktorého tieňom je dnes fragment mŕtveho ramena Hornádu v severnej časti územia, vnímame ako príležitosť na prirodzenú symbiózu ľudí, živočíchov i rastlín v priestore rieky,“ uviedol Grasse. Poznamenal, že v projekte počítajú so širokou škálou prostredí, od mestských parkových brehov, nív s prístupom k vode a prírodných športovísk až po chránené prírodné časti ostrovov pre živočíchy a rastliny.
O výslednej podobe územia vrátane prírodných ostrovov rozhodne najmä očakávaný charakter a smerovanie úprav. To bude vychádzať z podrobného vodohospodárskeho riešenia a zo širokej diskusie o systéme komplexnej protipovodňovej ochrany Košíc.
V rámci prípravy a prerokovania štúdie bola téma revitalizácie Hornádu riešená z vodohospodárskeho a krajinárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska etapizácie riešenia s ohľadom na budovanie protipovodňovej ochrany. Štúdia podľa Grasseho stanovuje najmä základný rámec na spresnenie nastoleného prístupu, ale i ďalšie impulzy súvisiace s revitalizáciou Hornádu.
Mestská doprava aj v novej štvrti
V súvislosti s dopravou ponúka územie zaujímavé benefity – nadväzuje na železničnú a autobusovú stanicu aj na konečnú zastávku električiek, ktoré sa nachádzajú blízko seba. Všetky tieto druhy dopravy by mali byť aj v novej štvrti. Mesto si to veľmi dobre uvedomuje a kladie dôraz práve na obsluhu územia mestskou hromadnou dopravou.
Architekti nezabudli ani na peších, cyklistov, územie rieky má byť čo najprístupnejšie aj pre turistov. „Navrhujeme napojenie električkovej trate podjazdom pod telesom trate i priestor pre autobusový terminál v nadväznosti na podchody zo železničnej stanice,“ vysvetlil L. Grasse.
Minimálna výška šesť podlaží
Ťažiskovou časťou nového mestského centra bude rieka Hornád s celomestským rekreačným zázemím, parkmi, ihriskami i priestormi na komunitné aktivity. Tu kládol ateliér dôraz na polyfunkciu v území. Tá je predpokladom udržateľného mestského prostredia s dostupným každodenným vybavením i miestami na oddych.
Už v rámci súťaže stanovilo mesto požiadavky na občiansku vybavenosť. Očakáva sa začlenenie štadióna, univerzity, kultúrnych a úradných budov, nemali by chýbať základné a materské školy, komunitné zariadenia, obchody, kancelárie a v neposlednom rade pestrá škála kvalitných verejných priestranstiev. Pokiaľ ide o stabilizované areály v území, ako sú areál Technickej univerzity Košice, SOŠ železničnej či rezortu vnútra, všetko bolo integrované do riešenia.
V priestorovej koncepcii nastavili Gogolák + Grasse základné parametre zástavby, napríklad výškové hladiny alebo typológie štruktúry zástavby. „Účelom štúdie nie je presné stanovenie objemového riešenia, ktoré bude závisieť od detailov riešenia každého jednotlivého stavebného bloku,“ spresnil L. Grasse.
Dokument však stanovuje základné pravidlá, ako pracovať s priestorovými parametrami vrátane výškových akcentov a využiť ich na riešenie významných verejných priestranstiev a urbánnych osí. Za minimálne funkčnú, ale stále primeranú považuje víťazný ateliér výškovú hladinu šesť podlaží s lokálnymi dominantami vo vhodných polohách.
Princípy štúdie budú v územnom pláne
Víťazný ateliér v roku 2024 odovzdal košickému magistrátu „hrubopis“ urbanistickej štúdie na prerokovanie s dotknutými orgánmi a významnými orgánmi v území, ktorú mesto prerokovalo koncom uplynulého roka.
„V tomto roku sa budeme s mestom usilovať o to, aby boli pripomienky úspešne vyriešené tak, aby boli pre Košice prínosom,“ uzavrel Grasse. Územná štúdia nového mestského centra Hornád je koordinovaná so spracovaním nového územného plánu a jej princípy sa do neho premietnu.
