Nepriaznivé správy pre New York. Metropolu potápajú ťažké mrakodrapy, odhalila nová vedecká štúdia

New York je najľudnatejším mestom Spojených štátov amerických a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšie na svete. Veľké jablko, ako sa mestu neoficálne hovorí, disponuje až šiestimi tisíckami výškových budov, pričom 274 stavieb sú mrakodrapy s výškou nad 150 metrov. Ako sa ukázalo v najnovšej štúdii, práve tie potápajú metropolu s vyše ôsmimi miliónmi obyvateľov.

Ako je známe, New York je mestom, ktoré nikdy nespí. Podľa najnovšieho výskumu je však aj mestom, ktoré sa potápa. O tejto skutočnosti informoval vedecký časopis Earth’s Future. Výskum vedcov zistil, že New York klesá každý rok v priemere o jeden až dva milimetre, pričom niektoré oblasti New Yorku klesajú podľa výskumníkov aj dvojnásobnou rýchlosťou.

Podľa najnovšieho výskumu sa New York čiastočne potápa pre mimoriadnu váhu svojich mrakodrapov. Nakoľko sa veľkomesto nachádza na pobreží, táto štúdia je zásadným problémom. Potápanie New Yorku zhoršuje taktiež vplyv stúpania morských hladín, ktoré sa zrýchľuje približne na dvojnásobok globálneho priemeru. Môže za to najmä roztápanie svetových ľadovcov a expandovanie morskej hladiny v dôsledku globálneho otepľovania, informuje The Guardian.

Hladina vody, ktorá lemuje New York, sa od roku 1950 zvýšila približne o 22 centimetrov. Problémom tak môžu byť veľké záplavy, spôsobené búrkami, ktoré sa môžu v meste vyskytovať do konca storočia až štyrikrát častejšie ako v súčasnosti. Dôvodom môžu byť kombinácie rôznych prírodných udalostí ako stúpania hladiny morí alebo tvoriace sa hurikány či klimatické zmeny.

„Hlboko koncentrovaná populácia 8,4 milióna ľudí čelí v New Yorku rôznym stupňom nebezpečenstva záplav,“ napísali vedci v najnovšej štúdii. Autori dodali, že riziká, ktorým čelí New York, budú zdieľať aj mnohé ďalšie pobrežné mestá po celom svete, nakoľko sa klimatická kríza prehlbuje.

„Kombinácia tektonického a antropogénneho poklesu, stúpania hladiny morí a zvyšujúcej sa intenzity hurikánu, znamenajú zrýchľujúci sa problém pozdĺž pobrežných a nábrežných oblastí,“ napísali.

Tento trend umocňuje veľká časť vybudovanej infraštruktúry v New Yorku. Výskumníci vypočítali, že mestské stavby, medzi ktoré patria slávny Empire State Building alebo Chrysler Building, vážia spolu až 762 miliónov ton, čo je pre lepšiu predstavu ekvivalent hmotnosti 140 miliónov slonov.

Táto obrovská záťaž tak tlačí nadol mesto New York. Zatiaľ, čo mnohé z najväčších budov sú umiestnené na pevnom skalnom podloží ako je bridlica, nachádza sa tu aj zmes iných pieskov a ílov, ktoré boli zastavané. Tento fakt tak prispieva k efektu potápania, ktorý sa vyskytuje pozdĺž veľkej časti východného pobrežia USA.

„Nie je to niečo, kvôli čomu by sme mali okamžite panikáriť, ale ide o pokračujúci proces, ktorý zvyšuje riziko povodní,“ povedal Tom Parsons, geofyzik z US Geological Survey, ktorý viedol nový výskum. „Čím je pôda mäkšia, tým väčšia je kompresia budov. Nebola chyba postaviť také veľké budovy, ale musíme mať na pamäti, že zakaždým, keď tam niečo postavíte, trochu viac zatlačíte na zem,“ povedal.

V roku 2012 zasiahol New York hurikán Sandy, ktorý zaplavil časti metra a spôsobil rozsiahle škody vrátane výpadkov elektriny. V roku 2021 hurikán Ida zaplavil isté oblasti New Yorku, čo spôsobilo smrť niekoľkých ľudí. Vedci tvrdia, že obe udalosti zhoršili účinky globálneho otepľovania.

Parsons povedal, že New York a ďalšie pobrežné mestá musia navrhnúť plán: „Ak ste opakovane vystavovaní morskej vode, oceľ môže začať korodovať a destabilizovať budovy, čo zjavne nechceme. Záplavy však zabíjajú ľudí, čo je pravdepodobne ten najväčší problém.“

New York však nie je jediným mestom na svete s podobným problémom. Podľa webu technology.org, zameriavajúceho sa na vedecké či technologické spravodajstvo, by štvrtina hlavného mesta Indonézie, Jakarta, do roku 2050 mohla skončiť pod vodou. 

Pre porovnanie, New York je na treťom mieste z hľadiska povodňového rizika v budúcnosti. Veľká časť dolného Manhattanu je iba jeden až dva metre nad súčasnou hladinou mora. Spomenuté hurikány v rokoch 2012 a 2021 taktiež ukázali, ako rýchlo môže byť New York zaplavený.

V roku 2022 štúdia z 99 pobrežných miest po celom svete zistila, že pokles môže byť v skutočnosti väčší, ako sa pôvodne odhadovalo. Vo väčšine skúmaných miest sa pôda potápa rýchlejšie, ako stúpa hladina morí, čo znamená, že obyvatelia budú čeliť záplavám skôr, ako predpovedali klimatické modely.