Urbanizmus

V bratislavskej Petržalke, v tesnej blízkosti hraníc s Rakúskom, vyrastie prvá kreatívna štvrť v Bratislave s názvom Nesto. Hlavným princípom Nesta bude ekológia a udržateľnosť, čo vyjadruje aj ambícia dosiahnuť v celej štvrti CO2 neutrálnu prevádzku. Nesto ponúkne viaceré inovatívne koncepty bývania a priestorov na prácu, ktoré v sebe spoja vysokú kvalitu života s dynamikou kreatívnych odvetví. Nová plnohodnotná mestská štvrť a zároveň nové centrum celého prihraničného regiónu vznikne na území s rozlohou takmer 48 ha a v budúcnosti v ňom bude žiť až 15 000 ľudí. Prvá fáza projektu má už platné územné rozhodnutie a pripravujú sa podklady pre získanie stavebného povolenia. Developer projektu, spoločnosť Lucron, predpokladá začiatok výstavby prvej fázy v marci 2020.

Verejná zeleň nás obklopuje všade a je dobré poznať, čo si pod ňou predstaviť, ako ju budovať, udržiavať, ale i modernizovať.

„Mestá sa neustále vyvíjajú. Kedysi nemali ani len vlastnú kanalizáciu či dláždené ulice. Dnes existujú samostatné špecializované firmy, ktoré v mestách riešia správu kanalizácií či ciest a chodníkov. Rozvoj miest so sebou prináša zmeny, na ktoré je potrebné reagovať, prispôsobiť sa im, hľadať riešenia,“ píše sa v dokumente Metropolitného inštitútu Bratislavy, založenom v apríli pod magistrátom mesta. Aké sú teda najväčšie zmeny a výzvy súčasného mestského plánovania?

V roku 2003 mesto Prešov vypísalo celoslovenskú anonymnú súťaž urbanistických návrhov, ktorú jednoznačne vyhral „domáci“ tím. Po štrnástich rokoch a archeologickom výskume sa Prešovčania dočkali nového cintorína. O jeho kvalite hovorí aj nominácia na Grand Prix – Big See Architecture Award 2019.

Je viac ako 14 m vysoká, len 9 cm hrubá a bez viditeľných detailov. Stavba, ktorá vyzerá ako papierové origami, je v skutočnosti unikátna drevená konštrukcia. Prostredníctvom dômyselnej súhry formy a sily sa výskumným ústavom ICD a ITKE Univerzity v Stuttgarte podarilo postaviť unikátnu vežu zo samotvarovateľného dreva.

Dnes žije v mestách 3,5 miliardy ľudí. Ročne sa prisťahuje ďalších 77 miliónov a podľa prognóz by mali v roku 2050 bývať v mestách až dve tretiny svetovej populácie. Mesto poskytuje pracovné príležitosti, prístup k vzdelaniu aj k zdravotnej starostlivosti. Už teraz sú mestá podľa expertov zodpovedné za polovicu emisií oxidu uhličitého. Čo pre mestá znamená klimatická kríza? Je urbanizácia cestou k záchrane planéty alebo si všetko len zhoršujeme?

V bratislavskej Starej tržnici sa 19. júna 2019 stretnú popredné európske osobnosti z oblasti architektúry, územného plánovania, mestských politík a sociálnych inovácií, aby diskutovali, ako by sa mali Bratislava, Praha a Brno v budúcnosti rozvíjať.

Peter Gero je urbanista v stredoeurópskom priestore. Stále pôsobí ako poradca bytovej výstavby v Hamburgu, kde viac ako tridsať rokov pracoval pre magistrát a stál aj pri vzniku novej štvrte Hafen City.

Azda ešte nikdy nebola Vydrica tak blízko k realizácii svojich ambícií – spojiť rozdelené mesto a vytvoriť jednu z najdlhších centrálnych peších zón v Európe. Má na to všetky predpoklady – financie, silného partnera s medzinárodnými skúsenosťami, komplexný plán od odborníkov a – na čo upozornil urbanista Peter Gero – priaznivú „klimatickú“ situáciu zo strany vedenia mesta. Bratislava by si tak zacelila jazvu, ktorá ju trápi celé desaťročia.

Toto originálne svietidlo dopĺňa ucelený systém H-E-X, ktorý zahŕňa mestský mobiliár a dlažbu. Svietidlo H-E-X sa skladá z dvoch symetrických železobetónových prvkov, v ramenách ktorých sú integrované LED pásy osvetlenia s príkonom 4,8 W/m.

Na jeseň minulého roka predstavila spoločnosť PRESBETON na stavebnom veľtrhu FOR ARCH novinku – mestský mobiliár G-ROW, ktorý možno využiť bežným spôsobom ako jednotlivé finálne výrobky (lavička bez operadla a s operadlom, sedadlo, stojan na bicykle, kvetináč, odpadkový kôš, deliaci stĺpik s osvetlením) alebo ako voľne kombinovateľné zostavy. Vďaka rovnakému pôdorysnému modulu podstavy 800 × 800 mm možno jednotlivé elementy, ktoré sú obsiahnuté v základných výrobkoch, vzájomne spájať a skladať do tvarovo i funkčne odlišných foriem.

Z hlavnej železničnej stanice v Bratislave nie je možné urobiť stanicu európskej úrovne. Limituje ju stav aj rozmer. Štát sa preto pripravuje na výstavbu nového uzla. Ako riešenie sa ponúka obnova železničnej stanice Filiálka, kde sa doprava skončila v roku 1985, a stanica odvtedy chátra. Nachádza sa blízko centra mesta, neďaleko Trnavského mýta.

Od svojho založenia v roku 1844 bola Cisárska lodenica (Stocznia Gdańska) v Gdansku životne dôležitou súčasťou mesta, ale i celého Poľska. Najskôr ako kľúčový prvok ekonomického rastu. V roku 1980 tu počas štrajku robotníci zakladajú odbory, ktoré sa stanú hybnou silou pádu komunizmu v Poľsku. Do Solidarity vstúpilo vyše 10 miliónov Poliakov a lodenice stále zostávajú dôležitým miestom pre celú krajinu.

Kostol poskladaný z oceľových horizontálnych platní na betónovom základe váži 30 ton. Koncept tradičného kostola belgickí architekti transformovali na priehľadný umelecký objekt.

Redakcia odborného časopisu ASB a Inštitút urbánneho rozvoja usporiadali 9. októbra v priestoroch Novej Cvernovky diskusiu s kandidátmi na primátora hlavného mesta SR Bratislavy. Účasť prijali štyria relevantní kandidáti na primátora: Václav Mika, Ján Mrva, Ivo Nesrovnal a Matúš Vallo. Moderátorom odbornej diskusie bol Michal Kovačič.