Urbanizmus

Právo na dostupnosť priameho slnečného žiarenia a denného svetla do budov je známe už z obdobia Rímskej ríše. Neskôr sa explicitne „právo na slnko“ neuplatňovalo takmer nikde a tak je to vo väčšine vyspelých štátov dodnes.

Čo je to dizajn? Aká je jeho hodnota? Aká je budúcnosť Hurbanových kasární? Odpovede na tieto otázky nachádzame v invenčných návrhoch študentov Vysokej školy výtvarných umení a Fakulty architektúry STU v Bratislave.

Na pôde Fakulty architektúry STU v Bratislave sa v uplynulom období konalo viacero akcií, súvisiacich s budúcnosťou nášho hlavného mesta. Jedným z významných podujatí bola vedecká konferencia prebiehajúca pod názvom „ŠOVBA 2012_ Špičková občianska vybavenosť Bratislavy – problémy a perspektívy európskej metropoly“.

Po takmer dvoch rokoch trvania rekonštrukčných prác sa občania a návštevníci mesta Humenné dočkali ukončenia jeho premeny. Cieľom projektu pod názvom Stavebné úpravy a rekonštrukcia južnej časti Námestia slobody bola komplexná revitalizácia prostredníctvom skvalitnenia stavu verejných priestranstiev.

Európske hlavné mesto kultúry je prestížny titul, ktorý udeľuje Európska komisia mestám členských štátov EÚ od roku 1985. Od roku 2009 titul získavajú vždy dve mestá, jedno z pôvodných krajín únie a jedno z nových členských štátov. Košice so svojím projektom Interface 2013 sú zo slovenských miest prvé, ktoré sa týmto titulom môžu popýšiť.

Ako vytvoriť v štruktúre mesta prepojenia, ktoré budú aktivovať a prekrvovať jeho časti? Môžu nové zásahy prevziať úlohu ciev, ktoré rozprúdia čerstvú krv v organizme mesta? Tieto a mnoho iných otázok si kladú autori multižánrového projektu Mluvící města Bibiana Beňová a Michael Kaboš. Prvé náčrty predstavili na jednom zo stretnutí o dialógu starej a novej architektúry na pôde Spolku architektov Slovenska. Nedalo mi a chcela som sa dozvedieť viac.

Bratislavské Kamenné námestie netreba zvlášť predstavovať. Je to exponovaný priestor v centre mesta. Napriek tomu, že dominantná stavba obchodného domu je ocenenou architektúrou konca šesťdesiatych rokov 20. storočia, je neodškriepiteľným faktom, že územie dnes nepôsobí veľmi reprezentatívnym dojmom. Na príčiny tohto stavu a na možné riešenie sme sa opýtali tých najkompetentnejších.

Už v prvých ročníkoch sa budúci architekti venujú urbanistickej kompozícii. Študujú zahraničné príklady novovytvorených miest a možno aj trochu závidia ich tvorcom – urbanistom, pretože šanca navrhnúť úplne nové mesto prichádza len raz za generáciu, ak vôbec. Neboli by sme na Slovensku, keby sme túto možnosť neprepásli. Rozšafný urbanizmus v Čiernej Vode, ktorá je časťou obce Chorvátsky Grob, je toho dôkazom. Ako hovorí Ing. arch. Miroslav Marynčák, starosta obce, môže za to neodbornosť, lenivosť a korupcia.

V Bratislave je niekoľko výnimočne exponovaných lokalít, ktoré starostlivo sleduje nielen odborná architektonická a stavbárska obec. V médiách sa prepierajú rôzne kauzy, investori sa pasujú s úskaliami rozťahaných povoľovacích procesov, ale aj s nepriateľsky naladenou verejnou mienkou. Čo do rozmerov samotnej stavby najmenšia, ale v pomere búrlivých reakcií voči investorovi najväčšia, je kauza Fischerov dom na Beblavého ulici priamo pod Bratislavským hradom.

Zahusťovanie je pojem, ktorý u mnohých vyvoláva negatívne asociácie a jeho využitie v heslách najmä počas komunálnych volieb získava body politikom. Na túto tému usporiadal Inštitút urbánneho rozvoja v spolupráci s bratislavským magistrátom 18. apríla 2012 konferenciu s cieľom nazrieť do problematiky rastu sídiel pragmaticky a bez predsudkov.

V čase krízy firmy aj bežní ľudia veľmi uvážlivo vynakladajú svoje finančné prostriedky na stavebné projekty. Pre samotných architektov je jedným zo spôsobov, ako sa dostať k zaujímavej zákazke, súťaž návrhov. Pre investora, či už súkromného, alebo verejného, je súťaž príležitosť získať odpovede na rôzne otázky a často aj možnosť, ako nastaviť svojim aktivitám zrkadlo.

Mesto sa v dejinách ľudstva presadilo ako najprepracovanejšia forma a najkomplexnejší prejav životnej aktivity človeka i spoločnosti. Mesto je špecifická forma budovania ľudského sídla, ktorá podliehala dynamike premien svojej doby a vývinu materiálnych a duchovných nárokov spoločnosti. Napriek tomu sa mnohým mestám podarilo zachovať si kultúrne hodnoty, aj keď to väčšinou súviselo s ich materiálnym bohatstvom.

Z Paríža má vzniknúť svetová metropola – Grand Paris – sám prezident Nicolas Sarkozy sa angažuje za túto víziu, aby pretromfol svojho predchodcu Françoisa Miterranda, ktorý sa veľkymi projektami od La Grande Arche, Le Grande Louvre, Le Musée d’ Orsay, Musée National des Techniques, La Villette, La Cité de la Musique, La Grande Halle až po La Bibliothèque de France zapísal do dejín architektúry Paríža.

Odborníci združení v občianskej iniciatíve Inštitút urbánneho rozvoja upozorňujú na nedostatočnosť čiastkových riešení problémov rozvoja miest. Medzi také patrí aj vo svojej podstate zmysluplná iniciatíva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce i v súčasnosti diskutované zmeny zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Spolok architektov Slovenska a najväčší výrobca a dodávateľ stavebných materiálov a nadväzujúcich služieb na Slovensku Holcim Slovensko spolu v decembri zorganizovali seminár pre architektov, projektantov, urbanistov a zástupcov akademickej obce.