Urbanizmus

Odvážny projekt mestskej transformácie v talianskom Bolzane obnovuje a oživuje starú priemyselnú zónu mesta, prepája ju s centrom a vytvára pôdu pre rozvoj lokálnej biodiverzity.

Downtown, Eurovea, Matadorka, Klingerka či príprava Eset Campusu alebo nová štvrť v Palme sú ukážkou, že developeri vedia a chcú pracovať s brownfieldmi v Bratislave.

Katalánska metropola je viac o verejnom priestore ako o samotnej architektúre. Všade cítiť, že všetky verejné priestory sú tvorené naozaj pre ľudí, majú vhodnú ľudskú mierku, vďaka ktorej v nich ľudia radi trávia voľný čas.

Revitalizácia brownfieldov má pre developerov i architektov skrytý potenciál. Dôvodom je, že vo väčších mestách nie je vhodných pozemkov dostatok a výstavba na zelenej lúke naráža na prirodzené limity – od chýbajúcej infraštruktúry či dostupnosť občianskej vybavenosti.

Na otázku, v čom je novovznikajúca štvrť Seestadt Aspern tak (ne)unikátna, sme hľadali odpovede u profesionálov, ktorí ju navštívili. A nie raz.

Bratislavský Ružinov plánuje komplexnú revitalizáciu Areálu hier Radosť. Na obnovu veľkého detského ihriska na západnom brehu Štrkoveckého jazera plánuje spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) vyhlásiť architektonickú súťaž. Pre nevyhovujúci stav ho však mestská časť dočasne zatvorila. 

Vďaka práci architektky poznala koncept komunitného bývania, označovaný pojmom Baugruppe, ktorý funguje aj v Rakúsku. Andrea Boroš Leitmann žije spolu s rodinou vo vznikajúcej štvrti Seestadt Aspern.

Spevnené plochy ako parkoviská sú z pohľadu prehrievania mestského priestoru najhoršou možno odpoveďou na klimatické zmeny. V lete sa veľmi rozpália a pomaly chladnú.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) za rok pripravil návrh Mestskej urbanistickej štúdie zóny Mlynské nivy v susedstve downtownu. Pripomienky k nej v rámci verejného prerokovania možno poslať oficiálnou cestou do 31. októbra (vrátane).

Vajanského nábrežie sa stalo pred niekoľkými týždňami miestom výraznej premeny. Magistrát hlavného mesta tu vytvoril cyklotrasy, aké v Bratislave nemajú obdobu. Od automobilovej dopravy sú fyzicky oddelené a ich šírka dosahuje až tri metre. Z tohto dôvodu boli výrazne obmedzené najmä autá, keďže cyklotrasy im jeden pruh vzali. Dnes sa projekt stretáva s viacerými protichodnými názormi, či už laickej alebo odbornej verejnosti.

Ľudia sú odjakživa úzko spätí s vodou. Potrebujeme ju na prežitie, my aj mestá. Ľubľana, hlavné mesto Slovinska, je toho jedinečným príkladom.

Zámer rozšírenia Harmincovej v Dúbravke niesol od minulého roka status jedného z najvýznamnejších dopravných projektov v Bratislave. Frekventovaná komunikácia bola pre svoju šírku nedostatočnou dopravnou tepnou, nakoľko sa tu tvorili kolóny a trpela aj mestská hromadná doprava. Týmto problémom bude čoskoro koniec, Magistrát hlavného mesta v týchto dňoch ohlásil finalizáciu komplexnej rekonštrukcie Harmincovej ulice.

Pri vstupe do Bratislavy na pomedzí medzi mestskými časťami Rača a Vajnory vyrastie STORE.TO - komplex mestských skladov a predajno-výstavných priestorov, ktoré môžu slúžiť ako malé distribučné centrá, e-shopy, zariadenia drobných prevádzok, výroby a služieb, prípadne na nákup priamo v skladoch.

Zmeny v doprave, ktoré od septembra zaviedlo hlavné mesto na nábreží v Bratislave, nemusia byť v súčasnej forme tým najlepším riešením. Vyplýva to z vyjadrení dopravného analytika Jozefa Drahovského pre TASR. Nemyslí si ani, že dané riešenie bolo zo strany bratislavského magistrátu dostatočne odkomunikované.

Opustila renomovanú právnickú firmu a pracovala na kampani Davida Dinkinsa, prvého afroamerického starostu NYC. Vyhral. Vtedy jej položili otázku, na akom oddelení chce pracovať. Zavolala mame a povedala jej, že chce robiť niečo, čo ovplyvňuje a dotýka sa každodenného života ľudí. Mama jej odpovedala: „Zlatko, máš dve možnosti – dopravu alebo odpadové hospodárstvo.“