Patrik Panda: Prešov začína využívať svoje šance. Dlhodobo však trpí nedostatkom bytov
Broňa Tarnócy S hlavným architektom mesta Prešov sme sa rozprávali o naštartovaní tvorby územného plánu, o tom, čo mesto čaká a neminie. Petície za a proti bytovej výstavbe, rozsiahla obnova verejných priestorov, ale i vízia mesta boli hlavné témy nášho rozhovoru.
Stretli sme sa na Pamiatkovom úrade v Bratislave. Kvôli čomu konkrétne ste prišli?
Riešime otázku jednej historickej prešovskej boľačky, ktorá sa týka verejného priestoru pri obchodnom centre Novum. Tento priestor je dlhodobo zanedbaný a dnes slúži ako parkovisko – rozľahlá asfaltová plocha, ktorá sa využíva ako úložisko áut.
Pôvodne malo byť jeho spracovanie súčasťou výstavby centra. Bývalý vlastník sa zaviazal, že tu obnoví alebo trhovisko, ktoré na tomto mieste kedysi fungovalo a na ktoré Prešovčania dodnes spomínajú. Žiaľ, k realizácii tejto myšlienky nedošlo.
Na danom území by mal vzniknúť komerčný objekt s podzemným parkoviskom, ktorý vyrieši súčasný problém s parkovaním. Majiteľ sa zároveň zaviazal, že na zvyšnej časti parcely vybuduje verejný priestor, ktorý bude môcť v budúcnosti slúžiť aj ako tržnica. Veľmi nás teší, že majiteľ si na naše odporúčanie na spracovanie projektu vybral ateliér zerozero.
Spomenuli ste dve dôležité témy – verejné priestory a developerov. Aká je aktuálna situácia s verejnými priestormi v Prešove?
Myslím si, že nejde vždy len o fyzickú výstavbu. Snažíme sa verejné priestory udržiavať a neustále pracujeme na ich revitalizácii. Dôležitou súčasťou našej práce je aj komunikácia s obyvateľmi. Chceme im vysvetliť, že verejný priestor je dôležitý, pretože v ňom trávia veľkú časť svojho času. Naším cieľom je, aby sa cítili v týchto priestoroch komfortne a aby ich vnímali ako prirodzenú súčasť svojho mesta.
Aké nástroje na to využívate?
Možno to nesúvisí výlučne s verejným priestorom, ale skôr s prácou mestského úradu ako verejného zadávateľa. Spolu s primátorom sme sa rozhodli, že akýkoľvek zásah alebo výstavba vo verejnom priestore, ktorú bude financovať mesto Prešov, prejde dôsledným participatívnym procesom.
To znamená, že ešte predtým, ako sa čokoľvek zrealizuje, komunikujeme o projekte s obyvateľmi, zainteresovanými stranami, dotknutými organizáciami a občianskymi združeniami. Cieľom je, aby ľudia neboli postavení pred hotové riešenia, ktoré by následne podliehali kritike. Chceme, aby verejné priestory spĺňali očakávania a potreby obyvateľov a aby boli výsledkom otvoreného dialógu. V tomto nás inšpiruje napríklad Bratislava, Trenčín, Leopoldov, samozrejme, aj Trnava.
Kde sa nachádzajú rozvojové územia Prešova a ako plánuje mesto ich využitie?
Mesto Prešov má geograficky pomerne obmedzené územie, čo brzdí jeho rozvoj do šírky. Prírodné podmienky nás limitujú – z oboch strán je mesto obkolesené horami, takže ďalšia expanzia nie je možná. Zároveň má Prešov vo svojom katastrálnom území rozsiahle lesné plochy, čo je v kontraste s mestami ako Trnava, ktoré majú nedostatok prírodných území a parkov.
My, naopak, disponujeme dostatkom zelene a snažíme sa ju chrániť. Nechceme rozširovať územie na úkor prírody ani podporovať suburbanizáciu mimo mesta. Čo sa týka rozvoja, okrem drobnejších lokalít existujú dve hlavné rozvojové lokality: Solivar a Stavenec na juhovýchode – rozsiahle územie určené na rozvoj – a Kráľova hora na západe, ktorá je už dnes definovaná v územnom pláne ako rozvojová zóna.
Po mojom nástupe sme rozvoj Kráľovej hory do určitej miery zastavili, pretože územný plán ju nepokrýval dostatočne detailne na to, aby bolo možné zodpovedne povoľovať výstavbu. Tento problém súvisí aj so zastaranosťou územného plánu, v ktorom sa v minulosti urobilo viacero chýb. Plán je na niektorých miestach príliš rigidný tam, kde by mohol byť flexibilnejší, naopak, príliš voľný tam, kde by bolo potrebné prísnejšie regulovať.
Jednou z výziev je preto spracovanie novej územnoplánovacej dokumentácie. Na Kráľovej hore plánujeme urbanistickú štúdiu v spolupráci s fakultou architektúry, ktorú následne premietneme do zmien a doplnkov územného plánu.
Okrem rozvojových území mimo zastavaného územia máme v rámci mesta viacero plôch vhodných na intenzifikáciu výstavby. Existujú územia, kde by výstavba teoreticky mohla prebiehať, no súčasný územný plán ju neumožňuje, prípadne majú regulatív, ktorý neumožňuje iný druh výstavby.
Keďže Prešov dlhodobo trpí nedostatkom bytov, hoci sa situácia postupne zlepšuje, pripravujeme v priebehu tohto roka výzvu pre developerov. Podstatou tejto výzvy bude ochota mesta zmeniť regulatívy území v ich vlastníctve pod podmienkou, že sa zaviažu realizovať bytovú výstavbu. Navyše, určité percento z vybudovaných bytov by museli ponúknuť mestu na nájomné bývanie.
Je to vlastne podobný formát ako v hlavnom meste…
Presne. Bratislava nás v tomto inšpirovala, pretože sme dlhodobo nevedeli s problematikou výstavby bytov pohnúť. Samospráva nemá až taký potenciál, aby mohla stavať byty rad-radom, financovanie samospráv je veľmi poddimenzované a máme veľa investičných aktivít.
Ako máte nastavenú spoluprácu s developermi?
Pred mojím nástupom táto spolupráca v podstate nefungovala. Ľudia, s ktorými dnes prichádzam do kontaktu, oceňujú, že sme otvorili úrad a nastavili systém transparentnej komunikácie. Ja aj moji kolegovia z odboru sme prístupní osobným stretnutiam, nesedíme za zatvorenými dverami. Z vlastnej skúsenosti z komerčnej praxe viem, aké náročné bolo dopracovať sa k človeku, ktorý rozhoduje o výstavbe.
Preto sme zaviedli nový systém. Komunikujeme na dennej báze a aktívne vyzývame developerov na osobné stretnutia. Ak nám predložia projektovú dokumentáciu, ku ktorej by sme inak vydali negatívne stanovisko, radšej si ich prizveme a vysvetlíme, kde vidíme problém a ako ho môžu opraviť. Často ide o drobné detaily, ktoré sa dajú vyriešiť okamžite, čím predchádzame zbytočným prieťahom.
Každému, kto k nám príde s projektom prvýkrát, vysvetlíme, že pri ďalšej investičnej akcii môže slobodne konzultovať svoj zámer ešte v nezáväznej fáze. Poskytneme mu usmernenie, aby mal istotu, že ak bude postupovať v súlade so schváleným investičným zámerom, bez problémov získa kladné záväzné stanovisko.
Tento prístup je výhodný pre všetky strany – pre mesto ako samosprávu, pre mojich kolegov, ktorí sa nemusia opakovane venovať tej istej práci, samozrejme, aj pre developerov, ktorí ušetria čas a oceňujú efektívnejší proces.
Počet obyvateľov v Prešove klesá. Ako ho to ovplyvňuje a čo z toho preň vyplýva?
Mesto to ovplyvňuje zásadne. Prvým problémom je odliv obyvateľov – daňových poplatníkov. Väčšina ľudí, ktorí sa sťahujú mimo Prešova, v ňom naďalej pracuje a trávi väčšinu dňa, no odhlásia si trvalý pobyt.
Jedna z hlavných prekážok rozvoja je často doprava. Ako je na tom Prešov?
Celkovo je na tom Prešov z hľadiska dopravy dnes už veľmi dobre – máme diaľničný obchvat a v dohľadnej dobe sa dokončí západný obchvat R4, ktorý odvedie tranzit smerom do Poľska. Problematická stále zostáva východná časť mesta, v ktorej je najviac suburbanizovaných obcí a dopravná infraštruktúra zaostáva. V lokalitách ako Solivar či Sekčov bývajú situácie, keď doprava kolabuje.
Našťastie sa aj tu rysuje riešenie. Prešovský samosprávny kraj už pred vyše rokom začal pripravovať projektovú dokumentáciu juhovýchodného obchvatu. Ten síce nebude plnohodnotným tranzitným obchvatom – po dokončení R4 ho na tranzit ani nebudeme potrebovať –, ale výrazne pomôže miestnej doprave. Umožní vodičom, ktorí nepotrebujú ísť priamo do Prešova, aby sa mu vyhli, čím sa odľahčí dopravná situácia v meste.
V akom stave je tvorba územného pánu Prešova?
Nový územný plán musíme odštartovať tento rok vypracovaním kvalitného zadania územného plánu. Chceme vysúťažiť tím, ktorý nebude lokálny. V diskusiách o fungovaní mesta som sa často stretol s tým, že nepopísaný list papiera – teda nový, nezaujatý pohľad – môže byť v procese tvorby mesta prínosnejší ako skúsenosť niekoho, kto v danom prostredí žije dlhé roky. Dôvodom je silná zvykovosť, ktorá môže brániť potrebným zmenám.
Typickým príkladom je situácia, keď bola ulica desaťročia dvojprúdová a obojsmerná. Obyvatelia si nevedia predstaviť, že by jej zjednosmernenie mohlo priniesť výhody. V diskusiách sa často stretávame s argumentom: „Vždy to tak bolo, prečo by sme to mali meniť?“ Našou úlohou je vysvetľovať benefity týchto riešení a ukázať, že môžu mestu aj obyvateľom reálne pomôcť. Vo väčšine prípadov to ľudia nakoniec pochopia.
Nechceme však lokálnych obyvateľov z tohto procesu vylúčiť – práve naopak, budem rád, ak budú aktívne zapojení. Zároveň však chceme, aby odborníci, ktorých vysúťažíme, priniesli pohľad aj z iných vedných disciplín, pretože tvorba územného plánu dnes už nie je len otázkou architektov, dopravných inžinierov a urbanistov. Je nevyhnutné, aby do nej vstupovali aj ďalšie odborné oblasti, ktoré na prvý pohľad s urbanizmom nesúvisia, no majú zásadný vplyv na kvalitu mestského prostredia.
Ako výstavba nemocnice v Prešove ovplyvňuje mesto?
Ide o strategickú investíciu ministerstva obrany, takže celý povoľovací proces prebiehal v jeho gescii. Ministerstvo si všetky povolenia zabezpečilo samo. Nastavili sme efektívnu spoluprácu s ministerstvom, proti ktorej nemám výhrady. Povoľovací proces bol z povahy veci taký, aký bol, to neriešim. Pokiaľ ide o samotnú stavbu, jej umiestnenie a celý proces výstavby, všetko je nastavené kvalitne.
V meste sa odohráva veľa petičných akcií ohľadom výstavby. Obyvatelia sú proti. Ako sa s tým mesto plánuje vyrovnať?
Minulý rok som riešil päť petícií týkajúcich sa výstavby, čo je za jeden rok pomerne veľa. Na jednej strane ľudia podporujú rozvoj územia, no zároveň platí nepísané pravidlo Som za rozvoj, len nie pod mojimi oknami. Bez ohľadu na lokalitu sa s takýmto postojom stretávame takmer vždy.
Pri každej petícii organizujem stretnutia s dotknutými obyvateľmi, kde si vysvetlíme podrobnosti projektu a vypočujeme ich obavy. Často sa ukáže, že odpor je založený na nedostatku informácií, nie na reálnych problémoch. Preto sa snažím nastaviť otvorenú komunikáciu – ak má niekto otázky či pochybnosti, môže mi zavolať alebo sa so mnou osobne stretnúť.
Komunikácia s obyvateľmi je kľúčová pre rozvoj mesta. Preto otvorene diskutujem s každým, kto ma osloví. Mnohé situácie sa podarilo vyriešiť krátkymi stretnutiami bez toho, aby prerástli do dlhých sporov či petičných kampaní.
Otvorená samospráva je najlepším riešením. Obyvatelia oceňujú, že nejde o jednostranné rozhodnutia „zhora“, ale o proces, kde majú možnosť vyjadriť svoj názor. Aj ja sa teraz považujem za obyvateľa tohto mesta, len s tým rozdielom, že momentálne mám možnosť ovplyvňovať rozhodnutia. Preto je pre mňa dôležité, aby im predchádzala dôkladná komunikácia, najmä keď ide o rozvojové projekty.
Aké sú ciele strategického plánu Prešova?
Jednou z významných investícií sú projekty Stromoradie a Záhrada umenia. Ide o rozsiahlu investičnú akciu, ktorá sa čoskoro začne realizovať. Ďalším projektom je revitalizácia nádvoria PKO, dlhodobo zanedbaného priestoru, kde už máme dokončenú projektovú dokumentáciu a pripravuje sa výber dodávateľa. Pracujeme aj na skateparku na Baštovej ulici, ktorý je výsledkom participatívneho procesu. Tento projekt sa má realizovať už tento rok, keďže naň máme finančné prostriedky.
Okrem toho plánujeme architektonickú súťaž na rekonštrukciu Slovenskej ulice a park na Masarykovej ulici alebo revitalizáciu Hlavnej ulice, ktorá patrí medzi moje priority, odkedy som nastúpil do funkcie. Dôvodom je, že Prešov je posledné krajské mesto, kde je hlavné námestie stále zaťažené autobusovou a trolejbusovou dopravou.
V rámci tohtoročných Dní mesta plánujeme na štyri dni uzavrieť Hlavnú ulicu a využiť ju na rôzne podujatia spojené s oslavami. Pre nás však pôjde o dôležitý test – umožní nám to komunikovať túto zmenu s verejnosťou a zároveň si dopravný podnik overí, ako dokáže hromadnou dopravou obslúžiť toto územie bez prejazdu cez Hlavnú ulicu.
Ako by ste rád videli mesto Prešov? Čo je vaším osobným cieľom, ktorý chcete dosiahnuť?
Chcel by som sa venovať tejto práci intenzívne a kontinuálne, aby mala zmysel. Jedným z mojich dlhodobých cieľov je pripraviť a zrealizovať nový územný plán. Legislatíva nás zaväzuje, aby bol hotový do roku 2032, takže to nie je len osobná ambícia, ale aj povinnosť.
A nakoniec – chcel by som mestu zanechať niečo, čo bude mať dosah na jeho obyvateľov. Veľmi by som si cenil, keby sa Prešov stal mestom, ktoré jeho obyvatelia majú radi – kde sa cítia dobre, v ktorom vidia budúcnosť a ktoré im ponúka kvalitný verejný priestor aj príležitosti na život.
Patrik Panda
Už viac ako 20 rokov sa venuje projekčnej a inžinierskej činnosti. V druhej polovici aktívnej profesionálnej kariéry tvorí prevažnú časť jeho pracovných činností okrem navrhovania a projekcie predovšetkým projektový manažment, inžinierske činnosti vo výstavbe, koordinácia profesií pri realizácii na pozícii technického dozoru investora a autorského dozoru a v nemalej miere zastupovanie investorov pri komunikácii s orgánmi štátnej správy v súvislosti s činnosťami pri povoľovaní stavieb. Patrik Panda vyštudoval FA STU v Bratislave, neskôr pracoval ako architekt spoločnostiach PATRIKPANDA a Čiary. Autorizovaný architekt a projektový manažér dnes pôsobí ako hlavný architekt mesta Prešov.
