Petr Kropp: V novom územnom pláne Košíc sa snažíme sa o celistvosť mesta a konverziu nevyužívaných území

Kľúčový dokument, ako je územný plán, by si mesto malo pripravovať samo, hovorí hlavný architekt Košíc s koreňmi v Českej republike. S kolegami z Útvaru hl. architekta mesta Košice (ÚHA) sú v záverečnej etape prác. Metropola slovenského východu bude mať po takmer 50 rokoch moderný, užívateľsky komfortný digitálny plán územného rozvoja.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Architekt Petr Kropp, ktorý viedol mestskú architektonickú kanceláriu v českých Karlových Varoch, zvíťazil v roku 2021 vo výberovom konaní na hlavného architekta Košíc. Predstavil reorganizáciu útvaru (ÚHA) na koncepčnú a tvorivú inštitúciu mesta s názorom na smerovanie rozvoja mesta. Petr Kropp spoznáva košické lokality nielen z mapy, ale aj pešo, električkou alebo na bicykli. Rozprávali sme sa o práci na novom územnom pláne, brownfieldoch, výstavbe nájomných bytov či o novom mestskom centre Hornád.

Ako vnímate prácu hlavného architekta?

Pozícia hlavného architekta je dôležitá preto, aby bola zaistená dlhodobá koncepcia rozvoja mesta, ktorá musí byť nezávislá od politických zmien. Nie je to celoživotná funkcia, naopak, po maximálne 6 – 8 rokoch by sa malo obsadenie postu hlavného architekta zmeniť. Útvar hlavného architekta v Košiciach oslavuje tento rok už 60. výročie a som presvedčený, že pre kvalitný a dlhodobý rozvoj mesta je najdôležitejšia kontinuita.

Útvar hlavného architekta tu robí 60 rokov komplexnú prácu, ktorá významne ovplyvňuje obraz mesta. Je v našom záujme, aby táto práca bola dobre komunikovaná a verejnosť ju vnímala pozitívne. Na prácu pre efektívnu verejnú správu sa pozerám ako na osobnú spoločenskou zodpovednosť a výzvu vrátane možnosti , že na určitý čas pomôžem sprofesionalizovať Útvar hlavného architekta a vytvoriť prostredie, ktoré bude pre úspešný rozvoj mesta v nasledujúcich rokoch priaznivé. V tomto vidím veľkú motiváciu.

Ako fungujete v Košiciach?

Aktuálne žijem a pracujem v Košiciach, ale hlavné bydlisko mám v Amsterdame, kde bývam od roku 1990. Moje rodinné zázemie je v Amsterdame a z malej časti aj v Česku. Manželka je tiež architektka, keď má prácu, nepotrebuje ma a pustí ma do Košíc. Je to trochu nezvyčajné, ale našli sme režim, v ktorom vieme takto fungovať. Túto prácu vidím ako určitú fázu vo svojom profesijnom pôsobení. A predsa mi Košice prirástli k srdcu.

Chcel by som, aby aj útvar ako inštitúcia prešiel reformou. Rád by som vytvoril moderný priestor pre mladých kreatívnych kolegov, ktorí o meste rozmýšľajú, hľadajú riešenia otázok, ktoré komplexný a meniaci sa mestský organizmus nepretržite kladie, komunikujú s obyvateľmi o tom, aké mesto si želajú. Prinášajú nový pohlaď a posilňujú profesionalitu útvaru, o ktorú sa tu snažíme.

Aktuálne robíme s tímom všetko, aby ÚHA dosiahol dopracovanie nového územného plánu. To je veľká vec – pre druhé najväčšie mesto Slovenska zaistiť, aby sa vedelo na ďalších 20 – 25 rokov zmysluplne rozvíjať. Patrím k staršej generácii, moja úloha je vytvoriť priestor pre mladých, aby tu mali perspektívu a kvalitné zázemie na takú významnú službu pre mesto.

Keď som sa prešla po Košiciach, mala som pocit, že vidím jednu hromadnú výstavbu za druhou. Majú tu sídliská svoje centrá? V Bratislave je sídlisko Petržalka s vyše 100-tisíc obyvateľmi.

Trochu by som vás poopravil. Keď sa pozriem na situáciu Košíc, je pre mňa veľmi zaujímavým fenoménom, či už ide o historické plánovanie, alebo plánovanie mesta za posledných sto rokov. Mesto prešlo etapami a to, čo sa stalo v Košiciach, hodnotím veľmi pozitívne. Rozvojové vrstvy sú dobre citeľné.

Aj to, že historické centrum nebolo dramaticky poškodené, na rozdiel od mnohých miest v Českej a Slovenskej republike. Vnímam ako úspech, čo sa tu podarilo. Povojnové Košice z roku 1945 mali asi 60 – až 70-tisíc obyvateľov a v priebehu posledných 40 či 50 rokov narástli na mesto strednej veľkosti, dnes druhé najväčší mesto Slovenska. Ešte to nie je veľkomesto, ale má cca. 230-tisíc obyvateľov, čo je obrovský úspech za taký krátky čas. Dnes by sa to nazývalo „Booming Košice“.

Štát direktívne rozhodol, že neďaleko Košíc budú Východoslovenské železiarne (dnes U.S. Steel), tie potrebovali zamestnancov a tí zasa potrebovali bývať. Môžeme ukázať zaujímavú vec v územnom plánovaní a budovaní sídlisk na jednotlivé etapy. Sídlisko Terasa, kde sa nachádzame, je krásny príklad dobre premysleného sídliska v zmysle princípov Athenskej Charty – bývanie v parku.

Vidíme, že košické sídliská dokonca aj vyhovujú, čo sa týka požiadavky 15-minútovej pešej dostupnosti. Bohužiaľ, to dnes nefunguje tak, ako sa plánovalo, ale každý okrsok má svoje centrum, kde sú zariadenia kultúru, školstvo, športoviská na voľnočasové aktivity a podobne. Vďaka veľkorysým dopravným komunikáciám, rozmachu vlastníctva automobilov a vzniku veľkých nákupných centier na okrajoch mesta sú tieto kvality dnes nedocenené.

Ponuka a reálna kúpna sila je v centrách sídlisk pod tlakom konkurencie na okraji mesta. Kvalita verejného priestoru je obeťou živelného parkovania automobilov. Sídlisko Terasa bolo naplánované v 60. rokoch 20.storočia a zrealizované na prelome 60. a 70. rokov.

Pôvodný a stále platný územný plán Košíc je z roku 1976. Ako sa odvtedy zmenilo mesto?

Môžem to zase povedať len na základe toho, čo som sa dozvedel počas toho krátkeho obdobia, čo tu pôsobím. Ako som už povedal, Košice zo 60- až 80-tisíc narástli na 240-tisíc obyvateľov. Je to na jednej strane fenomenálne. Na druhej strane to prinieslo rozrastanie mesta, a to expanziou do krajiny.

To je negatívny fenomén, ktorý prispel aj k tomu, že mesto z dnešného pohľadu na jeho riadenie a udržovanie prestáva byť udržateľné. Nemáme dobré prepojenia medzi západom a východom mesta. Diaľničný privádzač oddeľujeŤahanovce a Furču od centrálnej časti mesta a neumožňuje dostať sa bez auta bezpečne napríklad na Hlavnú ulicu do centra.

Ďalšou veľkou výzvou je, ako sa vyrovnať s rozrastaním mesta v zmysle ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti. Expanzia v posledných 30 rokoch vytvorila obraz mesta, ako ho vnímame dnes – vyžaduje na okrajoch vybudovať nové cesty, inžinierske siete, zaistiť dopravnú obsluhu, občiansku vybavenosť, ktorá tam nikdy nebude dobre prosperovať.

Sú to väčšinou územia na kvalitnej poľnohospodárskej pôde, kde máte hustotu 30 – 40 obyvateľov na hektár, čo nie je efektívne. Tento negatívny trend treba zastaviť a vrátiť rozvoj mesta naspäť do intravilánu, kde máme hektáre nevyužívaných území.

Koľko bolo za tých 40 rokov zmien a doplnkov územného plánu?

Zmien a doplnkov bolo veľmi veľa, konkrétne vyše 200 zmien a doplnkov. Bol to tiež jeden z našich argumentov, prečo dotvoriť rozpracovaný koncept územného plánu.

Príprava nového ÚP trvala 10 rokov. Čo bolo v tomto procese najnáročnejšie?

Môžem hovoriť iba o fáze, ktorej sa zúčastňujem, a to je dopracovanie ÚP. V roku 2014 mesto vypísalo, pripravilo zadanie, potom vypísalo súťaž na kolektív vypracovateľov, ktorí vypracovali dva alternatívne koncepty, tie boli prezentované v roku 2018. Boli spracované a predložené. V tom momente nastala aj zmena vo vedení mesta. Bol potrebný časový priestor na prehodnotenie a proces obstarávania sa zastavil. Bolo treba aj dopracovať a aktualizovať podklady, pretože je územné plánovanie pod obrovským tlakom rýchlych zmien.

To, čo sme poznali pred niekoľkými rokmi, už neplatí a potrebujeme pracovať s aktuálnymi dátami. A s novými poznatkami, napríklad o aktuálnom hospodárskom rozvoji, o doprave a o opatreniach proti klimatickým zmenám. To bol jeden z dôvodov, že sa územný plán „zmrazil“. Keď som nastúpil, zisťoval som si stav, študoval podklady.

Jeden z mojich prvých poznatkov získaných v odborných debatách s kolegami bol, že platný územný plán i napriek neustálym zmenám a doplnkom ako celok v mnohých ohľadoch nefunguje. Nemá dostatočnú flexibilitu, je veľmi rigidný vo funkčnom využívaní plôch, v oblasti dopravy, na poli klimatických zmien a z environmentálneho hľadiska je nedokonalý. Nie sú ani dostatočne zadefinované regulatívy, ktoré sú dnes kľúčové pre vyvážený rozvoj a užívateľský komfort.

Takže spoločne s kolegami sme vyvinuli iniciatívu, aby sme sa čo najrýchlejšie pokúsili o dopracovanie rozpracovaného ÚP, a požiadali sme zastupiteľstvo a vedenie mesta o mandát rozpracovaný ÚP vo vlastnej réžii pre mesto dopracovať, pretože spracovateľský kolektív, ktorý pripravil dva koncepty plánu, odstúpil od zmluvy.

Mám skúsenosť z Holandska a iných krajín, že taký kľúčový dokument si veľké mesto robí s vlastnými odborníkmi samo. Po preskúmaní oboch konceptov sme na základe zadania jeden z nich adaptovali na dnešné potreby. Jedna zo zásadných vecí bola digitalizácia. Dnes je už pripravený v aplikácii GIS a doplnili sme veľa ďalších aspektov, ktoré reagujú už aj na budúcu legislatívu.

Ako ste zapojili majiteľov pozemkov a verejnosť do tvorby?

Veľmi intenzívne. Od počiatku dopracovania sme si nastavili komunikačnú stratégiu. Keď sme začínali pracovať na návrhu územného plánu, veľmi rýchlo sme sa snažili participáciou zistiť názor verejnosti. V prvom rade to boli rôzne aktívne prednášky, tzv. okrúhle stoly, vysvetľovanie, mali sme sériu prednášok, podujatia so zainteresovanými obyvateľmi, s politikmi, podnikateľmi.

Vysvetľovali sme súvislosti k určitým témam – k doprave, verejným budovám, verejným priestranstvám, k všetkým aspektom, ktoré územný plán má. Organizovali sme to v rámci osvety o ÚP. Pre nás bolo dôležité, aby verejnosť vedela, že územný plán netvorí hlavný architekt a jeho útvar, ale je to predovšetkým reakcia na aktuálny stav mesta a na to, ako by sme si ako občania mesto predstavovali.

Pre nás sú výstupy a reakcie podkladom, aby sme to tam mohli zapracovať. Táto fáza sa uskutočnila minulý rok v lete. Navštevovali sme aj jednotlivé mestské časti Košíc, mesto má 22 častí, kde sme vysvetľovali dôsledky a súvislosti. Najdôležitejšie nie sú jednotlivosti v ÚP, ale práve súvislosti a to, ako sa veci navzájom ovplyvňujú.

Ako mení návrh ÚP urbanizmus Košíc?

Platný územný plán doteraz umožnuje Košiciam expandovať do šírky. V novom sa snažíme sa o celistvosť mesta, nastaviť jeho neprekročiteľnú hranicu a reaktivizáciu území v intraviláne mesta, ktoré sa nevyužívajú, aby sa dali konvertovať na nové využitie. Nový plán podporuje posilnenie zelenej infraštruktúry a adaptáciu na zmeny klímy. Prispôsobuje prostredie pre hromadnej verejnej doprave, peším a cyklistom, samozrejme, kladie dôraz na jeho identitu a kompozíciu ako celku.

Chcete teda využiť voľné plochy na území mesta?

Áno, to je jedna z najzásadnejších vecí. Druhá vec je, že by sme chceli posilniť udržateľnú mobilitu, uprednostniť verejnú dopravu, alternatívnu a pešiu dopravu pred individuálnou automobilovou dopravou a chrániť a rozvíjať zelenú infraštruktúru.