Petr Kropp: V novom územnom pláne Košíc sa snažíme sa o celistvosť mesta a konverziu nevyužívaných území

Kľúčový dokument, ako je územný plán, by si mesto malo pripravovať samo, hovorí hlavný architekt Košíc s koreňmi v Českej republike. S kolegami z Útvaru hl. architekta mesta Košice (ÚHA) sú v záverečnej etape prác. Metropola slovenského východu bude mať po takmer 50 rokoch moderný, užívateľsky komfortný digitálny plán územného rozvoja.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Ako to vyzerá teraz s vydávaním záväzných stanovísk v Košiciach?

Nastavili sme s kolegami metodiku, ktorá reaguje na platnú legislatívu – vyjadrujeme sa súhlasne alebo nesúhlasne k stavebnému zámeru. Osobne si myslím, že by sme ako útvar mali posúdiť nielen právny vzťah k územnoplánovacej dokumentácii, ale vždy by sme k tomu mali dodať určitý odborný názor na samotný zámer, ak má celomestský význam. O tomto na ÚHA diskutujeme.

Nejde mi o to niečo blokovať, ale aby sme mohli aj tým zámerom, ktoré sú obsahom záväzného stanoviska, nastaviť pridanú hodnotu. To je ešte skúsenosť, ktorú nejakým spôsobom získavame za necelý rok, čo nám to ukladá zákon.

Naše oddelenie veľmi intenzívne spracovalo asi 1 500 stanovísk, je to intenzívne a je to aj o personálnych kapacitách. Ale doteraz som nepočul, že by sme mali problém s dodržiavaním termínov. Ak bude tento stav ďalej pokračovať, budeme asi musieť naše oddelenie personálne posilniť. Nielen termín, ale aj obsah je dôležitý.

Stále si myslím, že každá stavba celomestského významu ovplyvní prostredie mesta funkciou, ale aj svojím priestorovým dôsledkom. Nemali by sme pozerať iba na to, či áno alebo nie, ale pri každom takomto dôležitom zámere by sa mali zvažovať určité parametre, ktoré nám umožnia stavebnú kultúru v mestách vylepšovať.

V akom stave príprav je nové mestské centrum Hornád?

Je to jedna z dôležitých súčastí transformačných území, brownfieldov, ktoré zapĺňajú jednu tretinu územia Košíc. Vnímam výsledok súťaže, ktorá sa začala v období môjho nástupu, ako veľmi vizionársky počin. Stojí za tým aj vedenie mesta, ktoré sa na to odhodlalo. Celé územie nového mestského centra (cca 500 metrov vzdušnou čiarou vzdialené od centra), pomôže absorbovať nevhodné zahusťovanie historického jadra.

Rieku Hornád, ktorá stáročia ovplyvňuje mesto, sa nám teraz podarí zakomponovať do mestského obrazu a potenciálne lukratívne investície nebudú mať dôvod smerovať na okraje mesta, ale vrátia sa späť do jeho stredu

Druhá veľká výhoda je, že dnes iba sčasti využívaný priemyselný areál, ktorý je na severe a juhu, je veľmi dobre dopravne napojený. Za predpokladu, že prekonáme (napríklad podjazdmi) železničný koridor a rieku Hornád vďaka mostom, prepojíme v smere na východ nedostatočne na centrum napojené sídliská Dargovských hrdinov a Ťahanovce; zároveň umožníme prestup z východu na hlavnú stanicu.

Teraz sa pracuje na tom, že sme základné parametre víťazného návrhu s určitou mierou flexibility zapracovali do návrhu ÚP. Dopracovávame územnú štúdiu, ktorá je zároveň aj spodrobnením, akým spôsobom by sa územie malo ďalej rozvíjať.

Nový ÚP má priniesť viac zelene a parkov, ich rozloha by sa mohla zvýšiť o polovicu. Vzniknú zelené zóny v rezidenčných zámeroch či veľký mestský park?

Mesto malo spracovanú štúdiu – desať parkov, desať zelených areálov rôzneho charakteru. Po prehodnotení sme ju prevzali a zapracovali do ÚP. Ďalšia vec je, že sa naozaj snažíme veľmi intenzívne pracovať s riekou Hornád, ktorá je významným a jedinečným prvkom zelenej infraštruktúry.

Veľký benefit Košíc je, že na ich území sa nachádza veľa lesoparkov, záhradkárskych kolónií, sídliskovej zelene, ktoré sú súčasťou zelených pľúc mesta. Osobne vnímam, že mesto má mnoho zelených plôch. Je skôr potrebné dbať na to, aby išlo o rozrastenú, správne udržiavanú vegetáciu – stromy by nemali byť obeťou nepredvídaných zásahov, aby nepadli za obeť doprave, odstavným plochám pre autá.

V Bratislave máme skúsenosti s Dunajom, sme pripravení na tisícročnú vodu. Hornád je v kanáli?

Brehy Hornádu sú dnes tak nastavené, aby mohli čeliť storočnej vode a ochrana pre povodňami sa neustále zlepšuje. Pri novom mestskom centre sa snažíme k Hornádu pristupovať úplne inak. Myšlienka architektov a zadania bola v tom, že by sme rieku chceli renaturalizovať – vrátiť ju do takej podoby, aby bola prirodzenou súčasťou mestského prostredia.

Riešime úpravu brehov, do koryta ktorého vkladáme nový ostrov – nivu, ktorá bude aj verejným parkom, v prípade veľkej vody sa Hornád do nej rozprestrie bez toho, aby zasiahol do zastavaného územia. To je dnešný spôsob úpravy rieky. Samozrejme, je to výzva na dlhý čas a so závodom Povodie Hornádu diskutujeme o konkrétnych krokoch. Nejakým spôsobom sa to stretá so skutočnosťou, že Povodie Hornádu už má pripravené projekty, ktoré boli za navyšovanie hrádzí, ale tie sa ukazujú skôr ako bariéra, ktorá zabraňuje prístupu k vode.

My by sme chceli práve prírodný fenomén vody v meste sprístupniť, ale zároveň aj zachovať bezpečnosť zastavaného územia. Chceli by sme ju zaistiť inak, nie postavením čo najvyššej hrádze a voda potom odtečie. Druhý dôležitý fenomén ÚP sú internálne opatrenia, chceli by sme viac riečok a potokov, aby voda v území ostávala a neodtekala.

K návrhu ÚP prišlo 1 728 pripomienok. Koľko z nich máte aktuálne spracovaných?

K začiatku januára 2025 máme skoro všetky vyriešené, ale je tam ešte niekoľko pripomienok, ktoré ešte čakajú na prerokovanie. Konkrétne máme dôležité rokovania so starostami všetkých mestských častí , s orgánmi verejnej správy, konkrétne, s ministerstvom vnútra, s referátom opravných prostriedkov okresného úradu, ktorý striktne obmedzuje zaberanie poľnohospodárskej pôdy, s oddelením ochrany životného prostredia, so ŽSR, s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Máme ambíciu ÚP dopracovať a predložiť na schválenie v júni 2025. Ak bude ÚP schválený, bude nasledovať trojtýždňová lehota, kým nadobudne právnu silu a v auguste tohto roka by už mohol platiť. Množstvo pripomienok bolo od občanov, ktorí vlastnia pôdu a žiadajú v pripomienkach rozšíriť územie na výstavbu. Zároveň sme dostali veľké množstvo pripomienok od konkrétnych vlastníkov nehnuteľností.

Upozornili na množstvo detailov a navrhli veľa vylepšení z hľadiska konkrétnych parametrov, ktorým vieme vyjsť v ústrety. Ide nám o spoločenskú dohodu na tom, ako chceme žiť a rozvíjať mesto. Dôsledne sa zaoberáme každou pripomienkou, k mnohým si dopĺňame informácie a snažíme sa nájsť spôsob, ako ich zapracovať. Žiaľ, pri niektorých to nejde z objektívnych príčin, pri niektorých sa to dá iba čiastočne a niektorým budeme vedieť vyhovieť v budúcnosti po overení konkrétnych možností územia z hľadiska dopravy a technickej infraštruktúry.

Brownfieldy sú veľmi zaujímavé priestory na rozvoj. Koľko ich je v Košiciach?

V Košiciach je 800 hektárov transformačných plôch, väčšinou brownfieldov, nie sú to iba plochy bývalej priemyselnej zástavby, ale aj napríklad veľké plochy železníc v centre mesta, pri ktorých skúmame možnú redukciu. Máme ich zmapované, vnímame ich ako dôležitý územný potenciál na rozvoj mesta, ktorý sa dá znovu zastavať.

Jeden zo zásadných problémov sú majetkovoprávne vzťahy, pretože na mnohých územiach je rozdrobené majetkové vlastníctvo, ktoré bráni transformácii. Jednou z veľkých výziev, pred ktorými stojí mesto, je, ako túto skutočnosť systémovo uchopiť.

Ale máme aj pozitívne príklady. Jedným z úspešných brownfieldov je Kulturpark Kasárne, pred 15 rokmi to bola tiež brownfieldová oblasť. Ale vďaka tomu, že boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013, boli kasárne prestavané na kultúrne centrum a veľmi dobre fungujú.

A takýchto konverzií areálov a budov už bolo v Košiciach niekoľko. Aktuálne sa realizuje zámer premeny bývalých Východoslovenských tlačiarní na Watsonovej ulici. Súkromný investor CTR Group spolupracuje s mestom na tom, že vybuduje bývanie pre 1 200 – 1 500 obyvateľov. Bude tam aj kompletná občianska vybavenosť, vyriešené sú verejné priestranstvá.

V Bratislave je moderná výšková zástavba sústredená v tzv. downtowne, bude takáto lokalita aj v Košiciach?

Neviem, či je úplne nutné budovať v Košiciach downtown ako v Bratislave alebo iných európskych mestách. Územie Hornádu umožňuje určitú výškovú hladinu, ale myslím si, že je to to skôr o priestoru, ktorý je k dispozícii, a ekonomiky. Z pohľadu urbanistu to podľa mňa teraz nie je pre mesto prínosné. Máme tu niekoľko klasických 15-poschodových domov a myslím si, že územný priestor, ktorý mesto má, a obraz mesta, ktorý s tým súvisí, nie je nutné meniť. Z pohľadu dnešnej situácie nie je potrebné, aby tu vznikali mrakodrapy.

V momente, keď budeme mať všetky územia zastavané a bude dopyt po ďalších, tak to možno bude namieste (v prípade, že tlak na mesto bude taký veľký, že budeme potrebovať priestor ako taký inak zhodnocovať). Nemyslím si, že je to teraz nutné. Výšková budova nemá iba výhody, má aj mnoho nevýhod.

Mesto má spracovanú štúdiu výškovej hladiny. Tá je pre nás smerodajná, snažíme sa s ňou pracovať, dokonca územný plán sa o ňu opiera. Nie je úplne záväzná, ale nemyslíme si, že by sa mali prekročiť výškové hladiny, ktoré tu dnes vnímate. Dnes je to zhruba tých 15 podlaží, t. j 30 – 40 metrov.

V meste je priestor pre 300-tisíc obyvateľov a pre nových 20-tisíc bytov. Sú v nich započítané aj byty, ktoré prinesie výstavba závodu pre Volvo?

Ten počet bytov je viazaný na to čo umožňuje územný plán. Či je naozaj potrebné vybudovať 20-tisíc bytov? O tom pochybujem. Ale územný plán tým, ako sú vykázané plochy určené na bývanie, to umožňuje.

Dnes počítame aj s rozvojom brownfieldov, tieto plochy by sme chceli pripraviť pre časť výstavby nájomných bytov. Mesto podpísalo spoluprácu s rakúskym partnerom BWG v rámci programu štátom podporovaného nájomného bývania. Myšlienka nájomného bývania je dnes jednou z kľúčových vecí.

Je dôležité, že tu chceme udržať najmä mladú generáciu, preto potrebujeme bývanie. Ale sú aj ďalšie skupiny obyvateľstva, ktoré si nemôžu dovoliť splácať vysoké hypotéky. Je potrebné, aby mesto ponúklo štátom podporované nájomné bývanie. O to sa snažíme. V prvej fáze by išlo zhruba o 1 700 bytov do roku 2028.

O tomto trende sa uvažuje. Všetko je to čerstvé, uvidíme, ako rýchlo to bude reagovať. To má, samozrejme, dôsledky i na výrobu pre závod Volvo vo Valalikoch. Prial by som si, aby Volvo, ktoré nastavuje nový spôsob práce a nové pracovné príležitosti, pozitívne ovplyvnilo Košice.

Kde by mohlo mesto stavať nájomné byty?

Mesto má pri Hornáde aj svoje vlastné pozemky, kde by mohlo postaviť nájomné byty. Je tu projekt nájomného bývania na Jesenského ulici, ktorý v minulosti pripravovalo, ale nerealizovalo. Potom máme ešte jednu lokalitu – Turzovu ulicu vedľa železničného koridoru, pozemky a cesty tam patria mestu. Tam by sme chceli smerovať. Pozemok mesta je aj pri športovom areáli. Mesto vlastní aj ďalšie pozemky, o ktorých sa uvažuje, je tu šanca, že celkovo by sa dalo vybudovať až niekoľko tisíc bytov.

Akými zmenami reaguje ÚP Košíc na susedstvo závodu Volvo vo Valalikoch?

Valaliky nie sú v katastrálnom území Košíc, preto nemôžeme územný rozvoj Valalík priamo ovplyvňovať. Ale je tu požiadavka investora, aby bolo Volvo dostupné verejnou hromadnou dopravou. Reagujeme v prvom rade v tom, že chceme využiť na dopravu do nového priemyselného areálu existujúcu železnicu.

Tá bude Volvo nielen zásobovať, ale železničná trať okolo Valalikov by mala riešiť aj dopravu zamestnancov. O tejto veci sa intenzívne rokuje. Ďalej je tu prepojenie cyklotrasy, pretože Volvo chce ukázať, že chce pracovať ako uvedomelý podnik a chce minimálne zaťažovať životné prostredie. A v intraviláne mesta sú definovaná plochy na bývanie, ktoré môžu využívať aj noví zamestnanci Volva.

Aké zmeny prináša ÚP do mestskej dopravy?

Územný plán dopĺňa existujúcu dopravnú kostru mesta o nové prvky pre hromadnú, alternatívnu a pešiu dopravu. Dopravný princíp územia Hornádu posilní dopravné odľahčenie centra mesta. Dnešná dopravná kostra vznikla z konceptu z 50. a 60. rokov, keď sa stavilo všetko na autá; mesto je oklieštené radiálami diaľničného typu, ktoré rozdeľujú obývané územie a sú pre chodcov veľkou bariérou.

To je už prekonaný trend, pretože dôsledky individuálnej automobilovej prepravy nie sú pre obyvateľov príjemné. Zápchy, parkovanie, škodlivé emisie, dynamika, ale i bezpečnosť chodcov sú ohrozené. Máme veľký problém tým, že v niektorých úsekoch mesta máme celkom dobré cesty, ale pre intravilán mesta sú nebezpečne rýchle. Motoristi ich využívajú na úkor bezpečnosti obyvateľov a efektívnosti mestskej dopravy.

Druhý fenomén je, že si každý môže vybrať školu nie priamo v bydlisku, ale na druhom konci mesta. Rodičia však dochádzanie svojich ratolestí do školy mestskou alebo alternatívnou dopravou nepovažujú za bezpečné. Tak ich vozia autom po meste a zvyšujú tak dopravný pohyb, zápchy a zvyšujú aj nebezpečenstvo nehôd v meste a pred budovami škôl.

ÚP sa usiluje vrátiť stratenú rovnováhu medzi spôsoby prepravy v meste, a to s dôrazom na preferenciu mestskej hromadnej a pomalej dopravy. Dynamika dopravy a nekontrolované odstavovanie vozidiel v meste negatívne ovplyvňujú pobytovú kvalitu verejných priestranstiev. V územnom pláne máme vyznačených niekoľko lokalít, ktoré umožnia vybudovanie parkovacích domov vrátane niekoľkých miest určených na záchytné parkoviská.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 2-3/2025