Petra Marko: Riaditeľka MIB-u odhaľuje ďalšie detaily platformy TU-BA
Broňa Tarnócy Ako hovorí samotné manifesto TU-BA, Tu v Bratislave je priestor pre všetkých, ktorí spoznávajú, kritizujú, mesto, chcú sa o ňom, o jeho budúcnosti rozprávať a tvoriť ju. Odborne a verejne, spoločne a otvorene. Obyvatelia, architekti, verejná správa, developeri či návštevníci sú vítaní. Metropolitný inštitút Bratislavy vytvára miesto pre nás všetkých. O vzniku otvorenej platformy, miesta pre všetkých, sme sa rozprávali s riaditeľkou MIB-u Petrou Marko.
Kedy ste prvýkrát začali uvažovať o priestore, ktorý dnes nesie názov TU-BA?
Ideu som predložila už počas výberového konania na riaditeľku MIB-u na jeseň 2023. Vychádzala z koncepcie, ktorá nie je nová – centrá architektúry a mestského plánovania sú etablovanou súčasťou mnohých metropol. Inšpiráciou bol aj model Prahy, kde Inštitút plánováni arozvoje (IPR) päť rokov po svojom vzniku založil CAMP – centrum architektúry, ktoré sa stalo kľúčovou platformou na osvetu, diskusiu a prezentáciu rozvojových vízií mesta pre širokú aj odbornú verejnosť.
V určitom smere sme sa týmto prístupom inšpirovali. Myšlienka vytvorenia takéhoto priestoru je navyše zakotvená aj v Pláne Bratislava, ktorý definoval nielen vznik samotného MIB-u, ale aj potrebu s ním súvisiaceho centra.
Inšpirovali vás aj iné mestá?
Dlhodobo som žila a pôsobila v Londýne, kde už viac než 20 rokov funguje centrum architektúry New London Architecture (NLA), ktoré zohráva kľúčovú úlohu v prepájaní všetkých aktérov podieľajúcich sa na rozvoji mesta. Londýn ako globálna metropola čelí komplexným výzvam od krízy bývania po klimatickú krízu, pričom diskusia o urbanistickom rozvoji je často konfliktná.
Práve preto je nevyhnutné viesť tieto debaty na transparentnej a neutrálnej pôde, ktorú NLA poskytuje. Podobné modely existujú aj v ďalších mestách – v Kodani funguje Dansk Arkitektur Center (DAC), v Budapešti KÉK – centrum súčasnej maďarskej architektúry, pričom každé z nich reflektuje špecifické potreby a možnosti svojho mesta.
Sledovali ste jednotlivé programy týchto organizácií a na ich základe sa inšpirovali alebo ste začínali od nuly a tvorili ste ich na základe potrieb obyvateľov Bratislavy?
Na začiatku procesu sme si zmapovali existujúce centrá architektúry a urbanizmu. Absolvovali sme sériu online rozhovorov s ich tímami z Chicaga, Prahy, Londýna, Kodane a Budapešti, pričom nás zaujímali najmä modely prevádzky, kľúčové aspekty fungovania a výzvy, na ktoré sa treba pripraviť.
Našou prioritou nie je len otvorenie TU-BA, ale predovšetkým jeho dlhodobé udržanie ako živého priestoru s premyslenou dramaturgiou a rôznorodými formátmi. Inšpirovali sme sa osvedčenými medzinárodnými modelmi, zároveň sme však vychádzali zo skúseností, ktoré máme v oblasti participácie verejnosti, ktorú MIB realizuje nad rámec zákonných požiadaviek.
V kontexte 35-ročného procesu kultivácie demokratickej spoločnosti na Slovensku vnímame napríklad zapájanie detí a mladých ľudí ako kľúčový aspekt budovania angažovanej občianskej komunity. Práve preto v dramaturgii kladieme dôraz na inkluzívne formáty pre všetky vekové skupiny.
Náš tím participácie nedávno získal grant na vzdelávanie v oblasti participácie mládeže, ktorá predstavuje špecifickú cieľovú skupinu. V rámci neho už teraz na jar realizujeme sériu workshopov so stredoškolákmi a s vysokoškolákmi, kde budeme spoločne diskutovať o tom, aké aktivity a funkcie by chceli v TU-BA rozvíjať a akým spôsobom by priestor mohli aktívne využívať.
Prečo názov TU-BA?
TU-BA je priestor určený na otvorenú diskusiu o Bratislave. Názov reflektuje samotnú podstatu konceptu – „TU“ ako miesto stretnutí a výmeny názorov, „BA“ ako skratka nášho mesta. Názov TU-BA a manifesto je dielom kreatívnej copywriterky Kataríny Králikovej.
Zhodou okolností má aj samotný fyzický priestor charakteristický obdĺžnikový tvar, pripomínajúci tubu, čo sa stalo inšpiráciou pre architektky zo štúdia diagram, navrhujúce interiér. Hra so slovom TU-BA a jeho prepojenie s priestorovým konceptom sa stanú súčasťou širšieho naratívu, ktorý bude reflektovať obsahovú aj vizuálnu identitu centra.
Na čo ste kládli dôraz v rámci tvorby dramaturgie a náplne priestoru?
Od začiatku sme kládli dôraz na komplexný prístup, ktorý zahŕňa nielen obsah a dramaturgiu programu, ale aj vytváranie priestoru a siete podporovateľov. Preto sme už pri príprave projektu zapojili programovú kurátorku, pričom celý proces nestojí na jednej osobe, ale na kolektívnej expertíze a spolupráci.
TU-BA nebude nikdy uzavretým systémom – jeho podstata spočíva v otvorenosti a prístupnosti pre verejnosť. Chceme, aby sa pravidelne mohli zapájať aj študenti, preto sa pri koncepcii priestoru a programu zamýšľame nad všetkými cieľovými skupinami a vytvárame podmienky na ich aktívnu účasť.
Ako ste vybrali tvorkyne víťazného návrhu Kristínu Tomanovú a Táňu Kuva/štúdio diagram?
V súlade so zákonom o verejnom obstarávaní sme oslovili štyri architektonické štúdiá. So všetkými oslovenými sme realizovali obhliadku priestorov, po ktorej nasledovalo stretnutie, kde jednotlivé tímy prezentovali svoje referencie a prístup k zadaniu. Pri výbere nás zaujímalo nielen koncepčné uchopenie priestoru, ale aj skúsenosť so spoluprácou s verejnými inštitúciami a kreatívne myslenie v kontexte rozpočtových možností. Zároveň sme ako verejná inštitúcia chceli poskytnúť priestor talentovaným menej etablovaným štúdiám.
Na základe čoho bol vybraný priestor, v ktorom sa bude TU-BA nachádzať?
Na začiatku sme spolu s mestom analyzovali dostupné mestské priestory, keďže využitie existujúceho nekomerčného objektu by bolo najefektívnejším riešením. Nepodarilo sa nám však nájsť priestor, ktorý by spĺňal kľúčové kritériá – bezbariérový prístup, centrálnu a viditeľnú polohu.
Aktuálne verejné prerokovania projektových zámerov prebiehajú v rôznych priestoroch, no ani jeden z nich nie je plne bezbariérový a často im chýba primerané technické vybavenie. Vnímame, že kvalitná vizualizácia a prezentácia rozvojových zámerov v adekvátnom prostredí sú nevyhnutné na efektívnu komunikáciu s verejnosťou.
Po zvážení všetkých možností sa výber zúžil na priestor bývalej prevádzky DM na rohu Štúrovej a Medenej ulice. Jeho využitie zároveň súvisí s konceptom revitalizácie mestskej parterovej úrovne – vieme, že po pandémii mnoho prevádzok zostalo zatvorených a viaceré lokality ekonomicky stagnujú. TU-BA preto nevnímame len ako vnútorný priestor, ale ako súčasť širšieho procesu aktivácie mestskej krajiny.
Našou ambíciou je oživiť toto nárožie a jeho bezprostredné okolie, pričom plánujeme zvýšiť podiel zelene, vytvoriť kvalitný verejný priestor na sedenie a priniesť do tejto časti mesta nový program s kultúrnym a komunitným rozmerom.
Aké je architektonické a dispozičné riešenie priestoru? Alebo je to otázka primárne na samotné architektky?
Architektonicko-dispozičné riešenie priestoru sme predstavili už v tlačovej správe. Vstupná časť bude slúžiť ako spoločenský priestor, kde môžu návštevníci pracovať, čítať knihy alebo len tráviť čas. V rámci tohto priestoru vznikne čitáreň spojená s kníhkupectvom, pričom ponuka literatúry sa bude sústreďovať na mestské témy, architektúru, krajinotvorbu a verejný priestor.
Súčasťou priestoru bude aj infopult, kde budú dostupné informácie o priestore, ako aj publikácie a odborné materiály z dielne MIB-u. Hoci bude v priestore možnosť občerstvenia, jeho hlavnou funkciou nebude gastroprevádzka, ale vytvorenie otvoreného a prístupného miesta pre verejnosť.
Stredná časť je koncipovaná ako výstavný priestor, kde do budúcna pribudne fyzický model Bratislavy, doplnený o interaktívnu obrazovku s digitálnymi „storymapami“ o územnom plánovaní, ktoré by mali širokej verejnosti priblížiť témy územného plánovania cez interaktívnu vizualizáciu dát a poznatkov o meste. Máme takto spracované rôzne odborné štúdie vrátane demografickej prognózy.
Zadná časť bude multifunkčným priestorom, ktorý umožní rôzne formáty podujatí. V prednáškovom režime bude mať kapacitu približne 80 miest, v prípade workshopov bude možné flexibilne meniť usporiadanie stolov.
Okrem toho bude priestor zahŕňať aj pop-up zasadačku, ktorá bude slúžiť na menšie diskusné formáty či okrúhle stoly so zástupcami mesta, odborníkmi a mestskými časťami. Celý koncept je navrhnutý s dôrazom na multifunkčnosť a variabilitu, pričom súčasťou dispozície sú aj skladové priestory, ktoré umožnia efektívne prispôsobovanie priestoru aktuálnym potrebám.
Pražský CAMP je v porovnaní s týmto priestorom výrazne väčší. Nie je pre nás potrebné mať rovnako veľkorysý priestor?
Treba povedať, že CAMP je celoeurópsky, ak nie celosvetovo unikátny a výnimočný priestor, centrum architektúry. Takýto veľkorysý priestor nemá ani New London Architecture (NLA) v Londýne. Vznik CAMP-u súvisel s viacerými faktormi – kľúčovým bol fakt, že Praha mala k dispozícii vhodnú budovu vo vlastníctve mesta, ako aj špecifický model financovania.
Založenie CAMP-u nebolo jednoduchým procesom, o čom som diskutovala aj s Adamom Gebrianom, ktorý stál pri jeho vzniku. Uvažovala som nad dvoma možnosťami – čakať na ideálne podmienky, ktoré však nemusia nastať, alebo odštartovať priestor tu a teraz. Mestské plánovanie je dynamický proces a niektoré témy, napríklad príprava nového územného plánu, si vyžadujú aktívnu a okamžitú diskusiu v transparentnom a otvorenom prostredí.
Nie je vylúčené, že TU-BA sa môže v čase aj premiestniť a rásť. Napríklad NLA v Londýne za svojho pôsobenia niekoľkokrát zmenilo adresu. Z hľadiska dispozície a kapacity je priestor na Štúrovej plne vyhovujúci pre väčšinu formátov, ktoré plánujeme realizovať. Na veľké podujatia s kapacitou 300+ návštevníkov budeme využívať iné mestské priestory, podobne ako pri konferencii Start with Children, ktorú organizujeme pre 600 ľudí v Starej tržnici.
Drvivá väčšina formátov, ako napríklad séria MIBTalk, ktorú sme doteraz organizovali na nádvorí alebo v kinosále SNG, si vyžaduje publikum okolo 80 ľudí, čo plne zodpovedá možnostiam TU-BA.
Okrem fyzických podujatí plánujeme aj hybridné formáty – podujatia budú naživo streamované, aby sa mohli zapojiť aj ľudia z iných miest na Slovensku, ktoré nás často kontaktujú s dopytom oboznámiť sa s našimi manuálmi alebo prístupom k systematickej kultivácii mestských priestorov a participácií. TU-BA tak nebude len fyzickým priestorom, ale platformou pre širšiu odbornú diskusiu a vzdelávanie.
