Petra Marko: Riaditeľka MIB-u odhaľuje ďalšie detaily platformy TU-BA

Ako hovorí samotné manifesto TU-BA, Tu v Bratislave je priestor pre všetkých, ktorí spoznávajú, kritizujú, mesto, chcú sa o ňom, o jeho budúcnosti rozprávať a tvoriť ju. Odborne a verejne, spoločne a otvorene. Obyvatelia, architekti, verejná správa, developeri či návštevníci sú vítaní. Metropolitný inštitút Bratislavy vytvára miesto pre nás všetkých. O vzniku otvorenej platformy, miesta pre všetkých, sme sa rozprávali s riaditeľkou MIB-u Petrou Marko.

Hľadanie odpovede na otázku Aké mesto chceme? je hlavným cieľom platformy TU-BA, opravte ma, ak sa mýlim. Ako si to predstavujete? Prostredníctvom akých aktivít plánujete vytvoriť zmysluplnú diskusiu o meste, ktoré má svoje „bubliny“ a z nich si to každá predstavuje inak? Akým spôsobom plánujete vytvoriť konštruktívnu zmysluplnú diskusiu?

Momentálne nám nepomáha fakt, že veľká časť diskusie o meste prebieha online na sociálnych sieťach, často anonymizovane a v prostredí, ktoré nepodporuje rešpektujúcu výmenu názorov. Mestotvorba je prirodzene konfliktná téma, no veríme, že ak dokážeme ľudí dostať do jedného fyzického priestoru, môžeme kultivovať kritický, no zároveň konštruktívny a rešpektujúci dialóg.

Tento proces už odštartoval a nie je uzavretý – keď sme začali zbierať programových partnerov pre TU-BA, prirodzene sme oslovili odborníkov s rôznymi názorovými postojmi. To isté platí aj pre našich partnerov a podporovateľov, ktorí však majú jedno spoločné – aktívne sa zaujímajú o mesto, angažujú sa a priamo participujú na jeho rozvoji.

Už samotným vytvorením takejto platformy posúvame ľudí mimo ich komfortnej zóny, no zároveň sme počas procesu budovania spoluprác a získavania podpory pre TU-BA vnímali pozitívne reakcie. Partneri v tom vidia zmysel a potenciál – vnímajú, že takýto priestor môže prispieť k lepšej diskusii o meste. Táto spätná väzba nám potvrdila, že ideme správnym smerom.

Realizovali sme aj sériu rozhovorov s odborníkmi z oblasti architektúry a územného plánovania, a to zo súkromnej aj verejnej sféry, aby sme získali podnety, ktoré nám pomohli pri ďalšom formovaní konceptu.

Možno vzniknú v kontexte partnerov TU-BA u niekoho pochybnosti…

MIB je zakladateľom, zriaďovateľom a kurátorom TU-BA, pričom naša úloha nie je legislatívna ani regulačná – nefungujeme ako plánovací orgán a nevydávame záväzné stanoviská. Financovanie zo strany podporovateľov nevytvára nárok na ovplyvňovanie obsahu programu, čo je zabezpečené transparentnými pravidlami a zverejnenými zmluvami.

Úlohou MIB-u a samosprávy je definovať podmienky rozvoja mesta a garantovať kvalitu prostredníctvom dohľadu nad dodržiavaním týchto štandardov. V tomto kontexte už dnes vedieme intenzívny dialóg s developermi, či už pri plánovaných zmenách územného plánu, prerokovaní zmien a doplnkov, alebo pri konkrétnych developerských projektoch. Rovnaký prístup sme uplatnili aj pri mestskej urbanistickej štúdii Mlynské nivy, ktorá rieši 138-hektárové územie.

Diskusia o vízii rozvoja Bratislavy prebieha už teraz a TU-BA sa stane jej otvorenou platformou, kde budú mať priestor všetci relevantní aktéri – developeri, odborná verejnosť aj širšie publikum. Developeri už dnes investujú do rozvoja mesta prostredníctvom projektov a kontribučných mechanizmov, a práve TU-BA bude priestorom, kde tieto diskusie získajú širší kontext a budú prístupné aj ďalším účastníkom mestského plánovania.

tuba visual 5 výsledok
Interiér priestoru navrhlo architektonické duo Kristína Tomanová a Táňa Kuva zo štúdia
diagram. | Zdroj: MIB

Je možné, že na diskusiu bude prizvaná aj verejnosť? Budete mať aj podujatia, ktoré budú výhradne zatvorené pre verejnosť?

Podujatia v TU-BA budú otvorené pre verejnosť, keďže práve to je ich primárnym cieľom. Zároveň však plánujeme aj odborné formáty, napríklad okrúhle stoly, školenia pre samosprávy či diskusie s developermi na konkrétne odborné témy. Okrem toho chceme vytvoriť priestor aj pre študentov, aby sa mohli zapájať do diskusie o mestskom rozvoji. Po vzore CAMP-u sa budeme snažiť prinášať čo najviac podujatí bezplatne, aby boli prístupné širokej verejnosti a zároveň udržali vysokú odbornú úroveň.

Motto k TU-BA je „Spoznávame, kritizujeme, rozprávame sa o ňom, o meste a jeho budúcnosti. Odborne aj verejne. Spoločne a otvorene“. Sme toho vôbec schopní v dnešnej dobe?

Ak by som tejto vízii neverila, do projektu by sme sa nepustili. Verím, že aj napriek náročnosti procesu je dôležité ho začať. Spoločnosť – nielen na Slovensku, ale globálne – sa nachádza v období konfliktov a neistoty, čo je dôsledkom obrovských výziev a kríz, ktorým čelíme. Klimatická kríza, geopolitické napätie, vojna na Ukrajine či otázky o budúcom smerovaní Slovenska v rámci Európy – to všetko vytvára komplexné a neisté prostredie.

Práve v momentoch krízy sa však otvára priestor na zásadné rozhodnutia. Myslím si, že práve teraz je potrebné budovať platformy, ktoré posilňujú kultivovanú demokratickú diskusiu na úrovni miest a verejných inštitúcií. S TU-BA chceme byť v tomto smere príkladom.

Bude prvý rok fungovania TU-BA kľúčový? Plánujete počas neho dolaďovať detaily a následne upraviť program podľa záujmu a spätnej väzby?

Určite počítame s testovacím obdobím, počas ktorého budeme zhodnocovať fungovanie priestoru a dolaďovať program. Zároveň plánujeme rozširovať sieť programových partnerov, a to nielen na lokálnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Už v súčasnosti dohadujeme konkrétne spolupráce s dvoma zahraničnými partnermi. Naším cieľom je kultivovať diskusiu o mestskom rozvoji na špičkovej úrovni, pričom nechceme zostať uzavretí v bratislavskom kontexte, ale inšpirovať sa skúsenosťami iných miest a vytvoriť platformu na výmenu know-how.

Patrónmi TU-BA sú napríklad JTRE, Lucron, Nadácia Penta, Alto Real Estate, Corwin, Cresco, IMMOCAP, ITB Development, YIT… Ako sa vám podarilo vytvoriť takúto silnú skupinu popredných developerov?

Ako som už spomenula, verejná diskusia v súčasnosti prebieha izolovane – najmä online alebo v uzavretých názorových bublinách. Tieto skupiny sú od seba výrazne oddelené, a keď už dochádza k ich vzájomnému kontaktu, často chýba ochota vypočuť si druhú stranu. Namiesto otvorenej debaty prichádzajú účastníci s vopred vytvoreným postojom, ktorý chcú presadiť.

TU-BA sa stane priestorom na všetky verejné prerokovania, ktoré doteraz prebiehali v nevyhovujúcich, často neprístupných a neinkluzívnych priestoroch. Naši partneri a podporovatelia v tom vidia významný potenciál, pretože diskusia o rozvoji mesta je dnes veľmi polarizovaná a zjednodušená.

Rozvoj mesta je komplexná téma. Ak sa chceme posunúť k zdravšiemu a zelenšiemu mestu s dostupným a kvalitným bývaním, potrebujeme systematicky riešiť bytovú politiku, mechanizmy kontribúcií a nájsť rovnováhu medzi verejným sektorom, súkromnými investormi a obyvateľstvom.

Doteraz však v Bratislave neexistoval jednoznačný priestor na takéto strategické diskusie. Na jednej z konferencií, ktorú som absolvovala na jeseň, odborník z Kodane upozornil na zásadný problém – ak sa diskusia medzi mestom a súkromným sektorom začína až pri konkrétnych podmienkach projektu, v tejto fáze už ide len o tvrdé rokovanie o objeme a číslach. To, čo nám chýba, je predchádzajúca otvorená debata o tom, aké mesto chceme, aké princípy a hodnoty sú pre nás kľúčové.

Práve na toto bude slúžiť TU-BA – priestor na hľadanie konsenzu v základných otázkach rozvoja mesta, čo bude nevyhnutné aj v procese tvorby nového územného plánu. Zapájanie verejnosti nebude prebiehať len v TU-BA, ale aj priamo v jednotlivých mestských častiach, kde pôjdeme za obyvateľmi, aby sme s nimi diskutovali v kontexte ich každodennej skúsenosti s mestom.

petra marko
Podľa Petry Marko tvorba mesta nie je len priestorová disciplína, je to aj o vytváraní vzťahu ľudí k miestu. | Zdroj: Miro Pochyba

TU-BA bude platforma financovaná z partnerských príspevkov firiem, organizácií a jednotlivcov. Vzniká teda aj vďaka finančnej podpore sponzorov a partnerov. Aké boli hlavné kritériá pri ich výbere?

V prvom rade chcem zdôrazniť, že partnerstvá a podpora TU-BA nie sú uzavretou skupinou. Od začiatku sme proces komunikovali otvorene a zároveň pozývame kohokoľvek, kto by sa chcel stať podporovateľom, patrónom alebo priateľom projektu, aby nás oslovil. Zároveň, priestor bude otvorený pre verejnosť – nebude teda určený len pre tých, ktorí TU-BA podporili finančne.

Na štart projektu bolo nevyhnutné zabezpečiť finančné zdroje, preto bolo prirodzené, že sme oslovili subjekty, pre ktoré je rozvoj mesta kľúčovou témou – vrátane developerov, s ktorými už dnes prebieha odborná diskusia o plánovaných zámeroch v Bratislave.

Všetky stretnutia prebiehali transparentne a bolo jednoznačne deklarované, že finančná podpora neposkytuje podporovateľom akýkoľvek nárok na ovplyvňovanie obsahu či kurately priestoru. MIB zostáva kurátorom TU-BA, čím garantuje nezávislosť a odbornú integritu projektu.

Ako vzniklo priateľstvo medzi vami a „Priateľmi“? Môže sa stať priateľom aj niekto iný? Za akých podmienok?

Áno. Chceli sme osloviť väčšie architektonické ateliéry, ktoré sú prirodzenými podporovateľmi tejto myšlienky, majú k nej hodnotovo blízko a zároveň disponujú zdrojmi na finančnú podporu projektu. Členský príspevok pre priateľov TU-BA sa začína na úrovni 1 000 eur ročne, pričom všetky zmluvy sú zverejnené a dostupné na kontrolu.

V čom konkrétnom spolupracujete so Slovenskou komorou architektov (SKA) a Inštitútom Slovenskej komory architektov (ISKA)?

Od začiatku sme s Inštitútom Slovenskej komory architektov viedli diskusiu o vízii TU-BA a o tom, aký priestor chceme vytvoriť. Máme širokú spoločnú cieľovú skupinu, pričom inštitút sa dlhodobo venuje kultivácii a vzdelávaniu verejnosti o architektúre a urbanizme, a to nielen cez podujatie CE ZA AR, ktoré výrazne prispieva k popularizácii témy architektúry a mestotvorby medzi širokou verejnosťou.

Videli v TU-BA zmysel a vnímali, že dialóg medzi mestom, súkromným sektorom a verejnosťou je často nevyvážený. Už na začiatku sme preto našli veľa spoločných tém, pričom aj z hľadiska lokality nám spolupráca dávala zmysel – budeme susedia.

ISKA organizuje školenia o architektonických súťažiach či infraštruktúrnych projektoch, má skúsenosť s organizovaním odborných podujatí. Vzhľadom na to, že ich priestor na Dunajskej je kapacitne obmedzený, je prirodzené, že TU-BA pomôže rozšíriť možnosti aj pre tieto formáty.

Môže zmena vedenia mesta v ďalších voľbách ohroziť fungovanie MIB-u alebo TU-BA?

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) je nezávislá, apolitická a odborná inštitúcia, ktorá má za sebou takmer šesť rokov fungovania a konkrétne výsledky. V spolupráci s magistrátom prispieva k zefektívňovaniu a zrýchľovaniu procesov, ktoré vedú k vytváraniu kvalitného a živého mesta.

Myslím si, že dnes je už ťažké spochybniť jeho význam, a preto verím, že MIB sa stal nevyhnutnou súčasťou mestotvorby. Priniesli sme manuály, princípy a štandardy tvorby mesta a verejného priestoru, ktoré sa dnes reálne uplatňujú – nielen v Bratislave, ale aj v ďalších slovenských a českých mestách, ktoré ich licencujú a adaptujú. Tento prenos know-how umožňuje škálovanie kvalitných riešení, čo v konečnom dôsledku šetrí čas aj finančné zdroje.

Rovnakým spôsobom uvažujeme aj o TU-BA. Takéto iniciatívy by nemali byť závislé od politického líderstva, hoci zdieľaná vízia mesta je prirodzene ovplyvnená aj politickým smerovaním. Tvorbu mesta nemožno úplne oddeliť od politiky, keďže ide o vzájomne prepojené procesy.

Rozvoj je vždy efektívnejší a rýchlejší, ak existuje zhoda medzi odbornou komunitou – architektmi, urbanistami, územnými plánovačmi – a politickým vedením mesta. Táto synergia je kľúčová pre realizáciu dlhodobej vízie udržateľného a funkčného mesta.