Postavili ho rekordne rรฝchlo, no uลพ neslรบลพi svojmu รบฤelu. Letisko Tegel nahradรญ udrลพateฤพnรก mestskรก ลกtvrลฅ
Vฤaka ambiciรณznemu plรกnu sa bรฝvalรฉ nemeckรฉ letisko zmenรญ na pulzujรบcu mestskรบ ลกtvrลฅ s najvyลกลกou koncentrรกciu drevostavieb a na vรฝskumnรฝ a priemyselnรฝ park, v ktorom sa budรบ hฤพadaลฅ rieลกenia pre mestรก budรบcnosti.ย
Letisko Tegel je miestom, kde zaฤiatkom 20. storoฤia parkovali vzducholode, neskรดr ho vyuลพรญvala nemeckรก armรกda na leteckรฝ vรฝcvik. Keฤ Sovieti v roku 1948 zablokovali Berlรญn, jedinou moลพnosลฅou, ako zรกsobovaลฅ tamojลกรญch obyvateฤพov, bolo vytvorenie novรฉho leteckรฉho mosta.
Tak vzniklo v rekordnom ฤase 85 dnรญ letisko Tegel s najdlhลกou pristรกvacou drรกhou v Eurรณpe. Za studenej vojny zaisลฅovalo dรดleลพite leteckรฉ spoje pre Zรกpadnรฝ Berlรญn. Prvรฉ komerฤnรฉ lety z neho spustila v roku 1960 spoloฤnosลฅ Air France.
Symbolicky jej patril aj ten poslednรฝ v novembri 2020 do Parรญลพa. Pre svoju polohu blรญzko centra sa letisko teลกilo popularite Berlรญnฤanov, nevรฝhodou bol vลกak veฤพkรฝ hluk, na ktorรฝ sa sลฅaลพovali. Jeho รบlohu po zatvorenรญ prebralo novovybudovanรฉ Letisko Willyho Brandta.
Rezidenฤnรก ลกtvrลฅ s nekonvenฤnou vรฝstavbou
Symbol zรกpadnej ฤasti kedysi rozdelenรฉho mesta vลกak dostal svoju druhรบ ลกancu. Obrovskรก opustenรก plocha sa uลพ o pรกr rokov zmenรญ na vรฝskumnรฝ a priemyselnรฝ park Berlin TXL โ The Urban Tech Republic a obytnรบ ลกtvrลฅ plnรบ zelene. Celkovรก plocha projektu pokrรฝva 500 hektรกrov, ฤo predstavuje asi 5 % metropolitnej oblasti Parรญลพa. Rezidenฤnรก ฤasลฅ projektu dostala nรกzov Schumacher Quartier.
Charakteristickรฝ je pre ลu inteligentnรฝ monitoring ลพivotnรฉho prostredia a hospodรกrenia s daลพฤovou vodou, ale aj inteligentnรฉ riadiace systรฉmy a udrลพateฤพnรฉ materiรกly. Pouลพitie lokรกlneho dreva na vรฝstavbu uลกetrรญ 80 % emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho v porovnanรญ s konvenฤnou urbanistickou vรฝstavbou.
Bytovรฉ domy so zelenรฝmi strechami aj vertikรกlnymi zรกhradami
Na mieste bรฝvalรฉho letiska vznikne 5-tisรญc prevaลพne nรกjomnรฝch, ale aj dotovanรฝch sociรกlnych bytov pre viac ako 10-tisรญc ฤพudรญ.
Obytnรฉ budovy budรบ maลฅ zelenรฉ strechy a vertikรกlne zรกhrady, ktorรฉ ich ochladia i bez klimatizรกcie, a na strechรกch solรกrne panely na vรฝrobu elektrickej energie. Koncept, ktorรฝ sa vyznaฤuje vysokou ubanistickou kvalitou, rรกta s daลพฤovรฝmi zรกhradami v uliciach a podzemnรฝmi nรกdrลพami na zachytรกvanie vody.
Nebude chรฝbaลฅ ani sociรกlne zรกzemie ako dve ลกkoly, ลกportoviskรก, obchody a reลกtaurรกcie ฤi ลกesลฅ dennรฝch stacionรกrov. Vรคฤลกina budov je navrhnutรก ako drevostavby. Obytnรก ลกtvrลฅ bude architektonicky rozmanitรก, s moลพnosลฅami bรฝvania pre rรดzne sociรกlne skupiny.
Aktรญvna mobilita bez รกut
Udrลพateฤพnรก obytnรก ลกtvrลฅ by mala vyuลพรญvaลฅ aj pรดvodnรบ infraลกtruktรบru, navrhnutรก je vลกak s ohฤพadom na ekologickรฝ ลพivot. Rezidenti sa po nej budรบ pohybovaลฅ peลกo alebo na bicykloch โ zabezpeฤia to cyklotrasy ลกirokรฉ 6 metrov. Do budรบcna sa vลกak poฤรญta aj s elektrickรฝmi autobusmi a elektriฤkou.
Otvorenรฉ priestranstvรก medzi domami podporia biodiverzitu flรณry a fauny. V Schumacher Quartier a blรญzkom okolรญ vznikne pribliลพne 30 hektรกrov verejnรฝch zelenรฝch plรดch, ihrรญsk a nรกmestรญ vrรกtane parku. Celkovo tรกto obytnรก ฤasลฅ zaberie 46 hektรกrov (z toho 29 v areรกli bรฝvalรฉho letiska).
Mestskรฉ laboratรณrium
Investiฤnรฝ projekt vo vรฝลกke 8 miliรกrd eur rรกta aj s vรฝskumnรฝmi pracoviskami, podnikateฤพskรฝmi inkubรกtormi s tisรญckou malรฝch a veฤพkรฝch startupov, kampusom pre 5-tisรญc ลกtudentov a prednรกลกkovรฝmi sรกlami. Na tรบto ฤasลฅ je vyฤlenenรก plocha 202 hektรกrov. Prรกcu by tu malo nรกjsลฅ pribliลพne 20-tisรญc ฤพudรญ.
Cieฤพom technologickรฉho parku je vytvoriลฅ miesto, kde sa veda a vรฝskum stretnรบ s investormi, aby vลกetci spoloฤne pracovali na rieลกeniach miest budรบcnosti. Startupy zameranรฉ na mobilitu ฤi spรดsoby recyklรกcie si nรกsledne mรดลพu otestovaลฅ svoje nรกpady priamo v rezidenฤnej ฤasti. Tรก sa stane โmestskรฝm laboratรณriomโ, v ktorom si technolรณgie pre mesto budรบcnosti nรกjdu cestu do kaลพdodennรฉho ลพivota.
Energeticky sebestaฤnรฝ projekt
Vรฝsledkom tejto netradiฤnej revitalizรกcie bude energeticky sebestaฤnรฝ areรกl, ktorรฝ v maximรกlnej miere vyuลพije technolรณgie ลกetriace ลพivotnรฉ prostredie a obnoviteฤพnรฉ zdroje ako fotovoltika ฤi geotermรกlna energia. Mesto sa dokonca spojilo s energetickou spoloฤnosลฅou, aby tu vznikol inovatรญvny systรฉm vykurovania a chladenia LowEx s decentralizovanรฝm prรญvodom tepla z budov.
Spoloฤnosลฅ Tegel Projekt, ktorรก stojรญ za projektom a je vo vlastnรญctve mesta Berlรญn, naplรกnovala prvรฉ prรญpravnรฉ a vรฝkopovรฉ prรกce eลกte na rok 2022. Najvรคฤลกia ฤasลฅ stavebnรฝch aktivรญt mรก prebehnรบลฅ v prvej fรกze do roku 2027. Dovtedy by mali byลฅ dokonฤenรฉ prvรฉ obytnรฉ budovy a vzdelรกvacรญ kampus.
Berlin TXL, Letisko Tegel, Berlรญn, Nemecko
Realizรกtor: Tegel Projekt
Architekti: agn, gmp, GRAFT, Loidl a ฤalลกรญ
Celkovรก rozloha: 500 ha
Idea a nรกvrh: 2009 โ 2012
Realizรกcia: 2022 โ 2035
Vรฝลกka investรญcie: 8 mld. eur