Postavili ho rekordne rýchlo, no už neslúži svojmu účelu. Letisko Tegel nahradí udržateľná mestská štvrť

Vďaka ambicióznemu plánu sa bývalé nemecké letisko zmení na pulzujúcu mestskú štvrť s najvyššou koncentráciu drevostavieb a na výskumný a priemyselný park, v ktorom sa budú hľadať riešenia pre mestá budúcnosti. 

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Letisko Tegel je miestom, kde začiatkom 20. storočia parkovali vzducholode, neskôr ho využívala nemecká armáda na letecký výcvik. Keď Sovieti v roku 1948 zablokovali Berlín, jedinou možnosťou, ako zásobovať tamojších obyvateľov, bolo vytvorenie nového leteckého mosta.

Tak vzniklo v rekordnom čase 85 dní letisko Tegel s najdlhšou pristávacou dráhou v Európe. Za studenej vojny zaisťovalo dôležite letecké spoje pre Západný Berlín. Prvé komerčné lety z neho spustila v roku 1960 spoločnosť Air France.

Symbolicky jej patril aj ten posledný v novembri 2020 do Paríža. Pre svoju polohu blízko centra sa letisko tešilo popularite Berlínčanov, nevýhodou bol však veľký hluk, na ktorý sa sťažovali. Jeho úlohu po zatvorení prebralo novovybudované Letisko Willyho Brandta.

Rezidenčná štvrť s nekonvenčnou výstavbou

Symbol západnej časti kedysi rozdeleného mesta však dostal svoju druhú šancu. Obrovská opustená plocha sa už o pár rokov zmení na výskumný a priemyselný park Berlin TXL – The Urban Tech Republic a obytnú štvrť plnú zelene. Celková plocha projektu pokrýva 500 hektárov, čo predstavuje asi 5 % metropolitnej oblasti Paríža. Rezidenčná časť projektu dostala názov Schumacher Quartier.

Charakteristický je pre ňu inteligentný monitoring životného prostredia a hospodárenia s dažďovou vodou, ale aj inteligentné riadiace systémy a udržateľné materiály. Použitie lokálneho dreva na výstavbu ušetrí 80 % emisií oxidu uhličitého v porovnaní s konvenčnou urbanistickou výstavbou.

Bytové domy so zelenými strechami aj vertikálnymi záhradami

Na mieste bývalého letiska vznikne 5-tisíc prevažne nájomných, ale aj dotovaných sociálnych bytov pre viac ako 10-tisíc ľudí.

Obytné budovy budú mať zelené strechy a vertikálne záhrady, ktoré ich ochladia i bez klimatizácie, a na strechách solárne panely na výrobu elektrickej energie. Koncept, ktorý sa vyznačuje vysokou ubanistickou kvalitou, ráta s dažďovými záhradami v uliciach a podzemnými nádržami na zachytávanie vody.

Nebude chýbať ani sociálne zázemie ako dve školy, športoviská, obchody a reštaurácie či šesť denných stacionárov. Väčšina budov je navrhnutá ako drevostavby. Obytná štvrť bude architektonicky rozmanitá, s možnosťami bývania pre rôzne sociálne skupiny.

Aktívna mobilita bez áut

Udržateľná obytná štvrť by mala využívať aj pôvodnú infraštruktúru, navrhnutá je však s ohľadom na ekologický život. Rezidenti sa po nej budú pohybovať pešo alebo na bicykloch – zabezpečia to cyklotrasy široké 6 metrov. Do budúcna sa však počíta aj s elektrickými autobusmi a električkou.

Otvorené priestranstvá medzi domami podporia biodiverzitu flóry a fauny. V Schumacher Quartier a blízkom okolí vznikne približne 30 hektárov verejných zelených plôch, ihrísk a námestí vrátane parku. Celkovo táto obytná časť zaberie 46 hektárov (z toho 29 v areáli bývalého letiska).

Mestské laboratórium

Investičný projekt vo výške 8 miliárd eur ráta aj s výskumnými pracoviskami, podnikateľskými inkubátormi s tisíckou malých a veľkých startupov, kampusom pre 5-tisíc študentov a prednáškovými sálami. Na túto časť je vyčlenená plocha 202 hektárov. Prácu by tu malo nájsť približne 20-tisíc ľudí.

Cieľom technologického parku je vytvoriť miesto, kde sa veda a výskum stretnú s investormi, aby všetci spoločne pracovali na riešeniach miest budúcnosti. Startupy zamerané na mobilitu či spôsoby recyklácie si následne môžu otestovať svoje nápady priamo v rezidenčnej časti. Tá sa stane „mestským laboratóriom“, v ktorom si technológie pre mesto budúcnosti nájdu cestu do každodenného života.

Energeticky sebestačný projekt

Výsledkom tejto netradičnej revitalizácie bude energeticky sebestačný areál, ktorý v maximálnej miere využije technológie šetriace životné prostredie a obnoviteľné zdroje ako fotovoltika či geotermálna energia. Mesto sa dokonca spojilo s energetickou spoločnosťou, aby tu vznikol inovatívny systém vykurovania a chladenia LowEx s decentralizovaným prívodom tepla z budov.

Spoločnosť Tegel Projekt, ktorá stojí za projektom a je vo vlastníctve mesta Berlín, naplánovala prvé prípravné a výkopové práce ešte na rok 2022. Najväčšia časť stavebných aktivít má prebehnúť v prvej fáze do roku 2027. Dovtedy by mali byť dokončené prvé obytné budovy a vzdelávací kampus.

Článok sme uverejnili v časopise ASB 11-12/2022