Prerokovávať územné plány zón je príšerná otrava, hovorí Jela Plencnerová v podcaste How I Met My Architect

Jela Plencnerová je architektka, ktorá robila ešte za socializmu v známej, veľkej firme Urbion a potom po prevrate bola jedna zo zakladateliek firmy Aurex. Epizóda podcastu How I Met My Architect sa nahrávala 15. júna 2022.

Ešte pred tým, ako sa presunieme do témy územných plánov, povedzte nám niečo k svojej minulosti. Aké to bolo vo firme Urbion? Viem, že za socializmu veľa zamestnancov cestovalo aj do sveta a navrhovali sa projekty a mestá po celom svete…

Urbion bol najväčšia projekcia, ktorá sa zaoberala územným plánovaním. A áno, bolo veľmi veľa ľudí, ktorí prišli do Urbionu hlavne s tým cieľom, že chceli vycestovať do zahraničia. A predovšetkým sa chodilo do Alžírska. Ja som nemala takúto ambíciu nikdy, lebo som bola vydatá, mala som deti, takže skôr bolo mojou ambíciou sedieť doma a robiť.

Ale teraz si už po rokoch uvedomujem, že náš riaditeľ (pán Zibrín) bol veľmi osvietený človek. On to mal v Urbione fantasticky zorganizované. My keď sme prišli ako absolventi do tejto firmy, tak sa nám venovali jednak starší kolegovia, ale jednak aj on robil pravidelné školenia pre mladých zamestnancov, aby sa do témy dostali a aby sa o územnom plánovaní dozvedeli čo najviac. Chodili nám prednášať rôzni ľudia, dokonca aj zo západného Nemecka z Wuppertalu, pretože ten systém územného plánovania bol v Nemecku podobný ako u nás na Slovensku, vtedy v Československu.

Bolo to preto, lebo Československo a Nemecko malo rovnaké územné plánovanie a rovnaký stavebný zákon. Pretože československý stavebný zákon bol viac-menej preložený nemecký stavebný zákon, čo bol absolútny paradox vzhľadom na to, že tam bolo úplne iné zriadenie. Napriek tomu to aj tu dobre fungovalo a ten zákon je doteraz platný, ale už s mnohými novelizáciami. Ale aby som neodišla od toho Urbionu…

Náš riaditeľ sa venoval mladým ľuďom. A bolo to veľmi fajn hlavne preto, že keď sme prišli zo školy, tak sme nevedeli takmer nič o územnom plánovaní. Ja konkrétne som vôbec nekončila urbanizmus, ja som končila architektúru, smer občianske a obytné stavby. A všetko, čo som sa z územného plánovania naučila, tak základ som dostala v Urbione.

Aj keď zo začiatku som na to pozerala ako Alenka v ríši divov, lebo pre mňa to bola úplne iná profesia, ako čo som študovala. Ale po čase som zistila, že táto profesia je nesmierne potrebná a často je dôležitejšia než architektúra. Zhrnul to jeden môj kamarát: „Vieš, jeden dom, to zbúraš veľmi rýchlo, ale celé mesto, to už je horšie.“

Keď hovoríte, že sa chodilo hlavne do Alžírska, tak v minulej epizóde sme tu mali pána Gürtlera, ktorý naozaj bol tri a pol roka v Alžírsku. Aj Ilja Skoček starší bol v Alžírsku. Prečo práve Alžírsko?

Ja neviem. Ja som sa o tieto veci nejako extra nezaujímala, ale zrejme tam boli nejaké medzinárodné dohody, myslím, že to išlo cez Technopol. V Alžírsku práve vtedy bola veľmi rozsiahla bytová výstavba. Stavali sa nové mestá. Nie na zelenej lúke, lebo u nich veľa tej zelene nebolo, ale stavali sa tam veľké celky.

A vy ste teda nevycestovali do nejakej inej krajiny alebo na Blízky východ? Alebo tam sa nechodilo?

Nie.

Ako som hovoril na začiatku, po prevrate ste založili firmu Aurex. Viem si predstaviť, že ste vtedy mohli mať riadne veľa roboty, lebo vznikom Slovenskej republiky vznikol priestor práve na tvorbu a úpravu územných plánov a všetkého toho, čiže takto ste to aj nejako vnímali?

Hej, vtedy bolo veľa práce. Ale hlavne preto, že Urbion postupne zanikol, čo teda bola škoda. Poodchádzali odtiaľ ľudia. Nejakým spôsobom sa to potom pretransformovalo na slovenskú agentúru životného prostredia a celý ústav sa začal viac venovať tvorbe životného prostredia. Ale od toho územného plánovania Urbion vlastne odišiel.

A reálne mestá a okresné úrady potrebovali tvoriť už po novom územné plány a naprávať aj mnohé chyby, ktoré sa za socializmu stali. A v zásade sa ľudia z Urbionu rozutekali a veľmi veľa ľudí sa začalo venovať skôr architektúre a nie urbanizmu. Aj tí, ktorí boli vyštudovaní urbanisti a pracovali dlhoročne v Urbione, tak začali robiť architektúru.

A prečo?

Mne sa zdá, že to bolo hlavne z finančných dôvodov, lebo architektúra bola lepšie platená, územné plánovanie teda doteraz nie je veľmi dobre platené.
A nebolo to aj preto, že chceli vidieť výsledky svojej práce? Pretože navrhovať mesto, to je niečo, z čoho za 40 rokov nemusíte vidieť takmer nič.

Hej, bolo to aj pre mňa zo začiatku také frustrujúce, ale potom som si na to zvykla a zistila som, že je to dôležité, uvažovať tak, že v tom územnom plánovaní si musíte vyberať iný časový horizont. Musíte proste robiť robotu, aj keď viete, že nebudete vidieť výsledok, ale niekedy v budúcnosti sa možno ukáže. Možno aj len nejaká jedna z vašich myšlienok, lebo často sú myšlienky časom aj zdeformované.

Takže je to naozaj z tohto pohľadu nevďačná profesia. Ale ja si myslím, že väčšina ľudí tam išla skôr nie z tohto dôvodu, ale z toho finančného dôvodu. A potom po tej revolúcii bol dosť veľký chaos. Takže bolo ťažko vlastne aj zohnať stály prísun roboty a naopak, súkromní vlastníci mali veľké požiadavky na nové architektonické projekty. Toho bolo veľa, ale tohto územného plánovania zas až tak veľa nebolo, lebo sa zmenila štátna správa, samospráva. Niektoré kompetencie prešli zo štátnej správy na samosprávu, takže sa v tom ťažko dalo vyznať.

Čo je to územný plán? Keby ste to mali jednoducho vysvetliť niekomu, kto nevie. Architekti vedia, čo je územný plán. Ale keď to počúvajú nearchitekti, tak im to nemusí byť úplne jasné.

Územný plán je plán, ktorý rieši, ako by malo byť celé územie usporiadané – kadiaľ pôjdu cesty, kde budú železnice, kde budú stáť obytné domy a kde bude nejaká výroba. Čiže tie základné funkcie, ktoré v meste/obci majú byť. Dobrý územný plán by mal byť taký, ktorý všetky tie funkcie udrží v harmónii. Tiež nemôže byť rovnaký územný plán ani dvoch susedných miest, pretože každé mesto alebo každá krajina, každá obec má svoje špecifikum. Tie špecifiká pri tvorbe treba zohľadniť.

Niekedy je aj obyvateľstvo také špecifické, že je potrebné zohľadniť, akí ľudia tam žijú a tomu prispôsobiť územný plán. Takže je to vlastne plán, ktorý hovorí o tom, kde čo bude. Ako keď si doma zariaďujete byt a rozdelíte si, že tu budem mať obývačku, tu budem mať spálňu a tu budem mať kuchyňu, tak toto robíte v meste, len vo väčšom.

A ako veľmi detailný by mal byť územný plán mesta? Predstavme si Bratislavu, lebo v takom veľkom meste je to v mierke 1 : 10 000. Ako veľmi detailný by mal byť plán a čo by mal regulovať?

No keby sme si zobrali Bratislavu, tak by územný plán mesta by nemal byť až natoľko záväzný, ale mal by byť predovšetkým koncepčný. Čiže mal by povedať základnú koncepciu – kde budú aké funkcie, kde a ako bude organizovaná doprava. Musí byť obsiahnutá aj demografia, to znamená, že musí byť zohľadnená veková štruktúra obyvateľstva. Aby mesto dobre fungovalo, musia tam byť aj hospodárske aktivity.

Teraz sa čoraz viac hovorí o tom, že mesto by malo byť viac-menej autonómne, teda že by malo byť čo najviac sebestačné. Všetky aktivity mesta by mali byť v harmónii a prispôsobené lokálnej danosti. Územný plán mesta by mal povedať hlavne koncepciu. Z mierky 1 : 10 000 sa veľmi ťažko čítajú nejaké regulatívy – tá regulačná funkcia tam môže byť, ale nie až tak, ako je napríklad teraz v územnom pláne, kde ten územný plán mesta ako keby nahrádzal územné plány zón.

V zásade v Bratislave to bolo potrebné po revolúcii, pretože tam nebola žiadna regulácia. To sa volalo smerný územný plán. A keďže bolo treba výstavbu nejakým spôsobom regulovať, tak keď sa urobil nový územný plán v roku 2007, bolo jasné, že musel na nejaký čas suplovať regulačnú funkciu, lebo neboli územné plány zón.

Takže v roku 1976, keď vznikol smerný územný plán, tak on iba definoval tie farebné plochy, že to bude taká funkcia alebo iná funkcia. Bolo to ohraničené nejakými komunikáciami, ale nebolo zadefinované, koľko tam toho viete postaviť.

Vôbec, bola len regulácia. To znamenalo, že bolo nakreslené, že tu bude funkcia bývania, tu bude funkcia výroby, tu bude nejaký šport a rekreácia, tu bude park, a to bolo všetko. Aj cesty, železnice, priemyselné územia, či to bol smerný územný plán. Ale ináč takto sa robia doteraz aj v Nemecku územné plány miest a potom majú prísť tie podrobné, tie viac regulačné územné plány, to by mali byť územné plány zón.

A tie by mali v podstate pokrývať takmer celé mesto. Hlavne tie územia, ktoré sú vychytené a kde je najväčší rozvoj. Čiže tam, kde mesto plánuje rozvojové plochy, tak tam by mal byť hneď aj územný plán zóny, aby sa vedelo, ako sa tam má stavať. A nemal by to regulovať územný plán mesta, ale územný plán zóny.

Teraz je v Bratislave strašne veľa území, kde nie je spracovaný územný plán zóny. Tak prečo nie sú spracované tieto územné plány zón?

Lebo sa to veľmi ťažko robí. Pretože vlastníctvo pozemkov je veľmi rozdrobené, tým pádom je tam veľa rôznych záujmov. Čiže napríklad v Nemecku robia zóny tak, že mesto vykúpi pozemky v nejakej zóne a tam urobí územný plán zóny. Potom urobí takzvaný územný projekt zóny, to je už podrobnejšie riešenie. A potom tie pozemky predáva naspäť. Ako keby sa urobili pozemkové úpravy u nás.

Prečo je to závislé od súkromného vlastníctva?

Lebo keď tam máte zónu, ktorá má 6 hektárov a máte tam 10 investorov alebo 10 vlastníkov a jeden tam chce postaviť rodinné domy a druhý tam chce postaviť 160-metrový vežiak, tak to územie neviete dať dokopy.

A potom máme v Bratislave také územia, ktoré sa volajú stabilizované územia, na ktoré veľa architektov nadáva. A je to preto, pretože v stabilizovanom území, ktorých je relatívne dosť v Bratislave, nemáte dané koeficienty. To znamená, že neviete, ako tam máte stavať, čo tam môžete postaviť… Ako sa navrhuje v stabilizovaných územiach?

Podľa mňa sa tam navrhuje celkom dobre, len sa to ťažko vybavuje. V územnom pláne mesta je dobre urobená definícia stabilizovaného územia. V zásade je tam povedané, že tam musíte stavať niečo, čo sa tam hodí. Niečo, čo pozdvihne kvalitu územia, a niečo, čo, nenaruší prevádzku, prípadne ju zlepší.

Samozrejme, architekt, ktorý do toho navrhuje nejaký objekt, môže mať inú predstavu o týchto kategóriách ako ten, ktorý to potom posudzuje. Takže sa to veľmi zle dá dopredu odhadnúť, že čo vám vyjde z posudzovania na úrade. Lebo človek na úrade to môže posúdiť absolútne v protiklade s tým, čo si o tom myslí architekt. Tým, že to je málo racionálne, tak sa to veľmi ťažko vybavuje.

Stabilizované územia boli navrhnuté tak, aby tam bolo čo najmenej intervencií v pôvodnom územnom pláne. Tam bolo kedysi napísané, že tam môže byť len 15% dostávaného. Tak sa to všelijako zložito vypočítavalo. Potom z toho vznikol matematický výpočet, že najprv sa pristavalo 15 %, potom sa pripočítalo k tej starej zástavbe, potom znova 15 %, a tak to išlo donekonečna, až tam bolo pristavaných 150 %.

Ale je to podľa vás takto v poriadku? Že na konci dňa má tá pani na úrade právomoc subjektívne vyhodnotiť, či je ten návrh v poriadku? Keď tá pani na úrade dokonca nemusí byť ani architektka.

To nie je v poriadku. Pokiaľ tí ľudia na úradoch nie sú dostatočne vzdelaní alebo nemajú na to kvalifikáciu, tak to nie je v poriadku. A to je potom jedno, že či je toto stabilizované územie alebo rozvojové, lebo posudzuje sa to rôzne. Na druhej strane musím povedať, že aj to, čo niektorí architekti do toho územia navrhnú, tiež často nie je v poriadku.

Aj keď teda majú na to školu. Ale toto by sa dalo vyriešiť územnými plánmi zón. Lebo tam by ste mali jasné regulatívy. Čiže ak by v stabilizovanom území boli zonálky a bolo by povedané „okej, tu sa dá pristaviť len toto“, tak nie je o čom hovoriť. Čiže to nie je chyba územného plánu, ten by mal byť hlavne smerný.

A prečo potom nemáme spracované ešte územné plány zón? Je to napríklad preto, že to nemá kto robiť?

Tak aj to, že to nemá kto robiť. Nie je to veľmi výhodné, je to príšerná otrava, – prerokovávať územné plány zón. Lebo aj keď to nakreslíte, tak prerokovanie niekedy trvá 10-krát toľko ako samotné spracovanie. Pretože keď tam máte 800 vlastníkov pozemkov a nejaký pán si povie, že on by tu chcel postaviť 140-metrovú vežu a jeho sused si povie, že on tam chce rodinný dom, tak sa to prakticky nedá poriadne ani dorokovať.

Participácia je v územnom plánovaní veľmi dobre aplikovaná už teraz. To znamená, že to donekonečna s tými ľuďmi preberáme, preberáme, preberáme. Len všetkým sa vyhovieť jednoducho nedá. Takže ten proces trvá veľmi dlho a málokto má nervy, aby to vydržal. A tam treba mať nervy nielen zo strany spracovateľa, ale aj zo strany starostu a takisto zo strany obstarávateľa. Takže nie je to nejaká veľmi príjemná práca.

Dá sa územné plánovanie v súčasnosti študovať niekde u nás?

Dá sa na architektúre.

Na fakulte architektúry?

Hej, ale tam je to skôr zamerané na urbanizmus. To územné plánovanie neviem, nemám najnovšie znalosti toho, čo presne sa učí na škole. Ale v nejakom čase (10 až 15 rokov dozadu) odišlo niekoľko ľudí z Urbionu na školu a učili tam. Takže myslím si, že oni celkom kvalifikovane vedeli naučiť ľudí územné plánovanie. Čo teda moja generácia takéto šťastie nemala. My sme sa o územnom plánovaní nenaučili v škole nič.

Vy ste minule spomínali, že ideálne by tam mali byť architekti. Že to je ideálna profesia na to, kto by to mal robiť, lebo keď študujete územné plány a nie ste architekt a nemáte možno vedomosť absolútneho detailu ani samotnej stavby, tak je otázka, či sa tie vzťahy na celomestskej úrovni dá vôbec navrhovať dobre?

Súhlasím. Myslím so, že profesia územného plánovača by mala začať tak, že sa človek naučí architektúru. Vyštuduje architektúru, vôbec sa nemusí učiť územné plánovanie. A potom môže byť nejaká nadstavba, kde sa naučí územné plánovanie. Problém je v tom, že keď skončíte architektúru, tak ste sústredený na iný detail, ako potrebujete v územnom plánovaní.

Už len keď kreslíte auto, tak keď robíte architekta, tak tam máte milimetre, a keď robíte územného plánovača, tak už to robíte v metroch. Takže aj tá mierka, aj ten detail, je trochu iný. Ale to neznamená, že vy ten detail nemusíte vedieť. Podľa mňa nemôže byť dobrý územný plánovač ten, kto si nevie detailne predstaviť budovu a kto neovláda základné technické parametre budovy.

Preto si myslím, že je lepšie, keď to robia architekti, ktorí sa potom naučia územné plánovanie a naučia sa pozerať na celé teritórium, ktoré riešia s nadhľadom. To si myslím, že je ideálne.

Na koľko rokov sa robí územný plán?

Je ťažko povedať, na koľko rokov. Za socializmu to bolo na päťročnice, ale teraz, keďže jednak sa nič neplánuje a jednak sa v tom územnom pláne využíva skôr regulačná časť ako plánovacia, tak by územný plán mal platiť dovtedy, dokedy vyhovujú okolnosti. A teda sú podmienky, ktoré územný plán istým spôsobom spracováva, kým sú reálne také, na akých stojí územný plán.

Ak sa zmenia podmienky, tak možno treba urobiť nový aj o 10 rokov, ale plánovacie obdobie by malo byť vždy dlhodobejšie, okolo 30, možno až 50 rokov, ak sa bavíme o územnom pláne mesta.

No robiť teraz nový územný plán, to sa mi iba oči otočili. Skôr si myslím, že by sa mal aktualizovať alebo robiť nejaké zmeny v územnom pláne. Máme určité zmeny a doplnky v rámci územného plánu. A je veľmi ťažkopádne, aby sa stali platnými a veľmi dlho to trvá. Prečo?

Keby sa zachovával princíp, že územný plán mesta by mal byť smerný, tak by sa tie zmeny a doplnky vôbec nemuseli robiť. Lebo by nemal takú výraznú regulačnú zložku, ale mal by len smernú zložku. Dal by sa územný plán urobiť tak, že by sa posilnila koncepčná zložka a zmenšila regulačná zložka. A regulačná by sa nahradila tými územnými plánmi zón. A potom by nebolo treba robiť zmeny a doplnky celého územného plánu a nemuselo by sa ani zasahovať do koncepcie, ale robili by sa len zóny.

Tie zóny sa aj ľahšie prerokovávajú a ľahšie sa tam robia zmeny. Spomínala som nemecký príklad, keď mesto urobí nejakú zónu, kde urobí 100 % administratívy a potom vidí, že administratíva na trhu nejde, tak to celé zmenia a dajú tam bývanie, aby to predali. Lebo mesto má tiež záujem o to, aby tie veci boli likvidné. Takže zóny sa ľahšie menia. Ale celková koncepcia toho územného plánu mesta ostáva. A tam sa nemusia robiť za 30 rokov žiadne zmeny. Iba keď ide nejaká veľká investícia, keď niekto povie, že tadiaľto pôjde nová železnica alebo niečo podobné.

A v tom územnom pláne má každé územie nejaký kód. A nie je možno problém aj v tom, že je tých kódov strašne veľa? Nebolo by fajn, keby tých kódov, ktoré definujú samotný pomer toho, čo tam má byť a čo tam môže byť, bolo menej?

Kódy v územnom pláne mesta vlastne nemuseli byť, pokiaľ by boli v tých zónach. Môžu byť, samozrejme, tie najvyššie kódy (čo je index podlažných plôch) ako v tom mestskom územnom pláne. Ale všetky ostatné regulácie by mali byť na zonálnej úrovni, mestský územný plán by držal len smernú hmotu. To znamená, že len by povedal, že v týchto regulačných blokoch môže byť dokopy toľko a toľko hrubej podlažnej plochy, a preto je tu napríklad IPP 3. A potom by zonálka povedala tie ostatné kódy, že index zastavanosti má byť toľkoto, index zelene má byť toľkoto.

Lebo teraz to máme v celom meste zrovnané. Kódy v mestskom územnom pláne sú nastavené tak, že sa často ani nedá postaviť taká mestská štruktúra. Alebo keď máte index zastavanosti 0 30 alebo 0 35, tak z toho vám ťahá zástavbu hore do výšok ten kód. Lebo nemôžete postaviť mestskú štruktúru, čiže to by tam nemalo byť. Pretože v niektorých častiach mesta môže byť takáto sídlisková štruktúra, tam môžu byť koeficienty zastavanosti nižšie. Ale v centre mesta je treba mať vyššie koeficienty zastavanosti. Preto si myslím, že by to v tom územnom pláne mesta malo byť len smerné. A keď má byť nejaká regulácia, tak len taká, ktorá reguluje množstvo zástavby.

Pri tomto by som sa trošku zastavil aj pri koeficiente zelene, že v centrách miest máme relatívne vysoký koeficient zelene, čo mi príde dosť nelogické. A potom tam musíte úplne umelo vytvárať zeleň na podzemných garážach, vytvárať 2- až 3-metrové násypy zelene, lebo potrebujete splniť tieto indexy, čo v centre mesta je trošku nelogické.

Preto hovorím, že tam treba robiť zóny. Lebo niekde v centre mesta, kde máte vybombardované územie pôvodne (ako napríklad na Chalupkovej), tak tam by sa teoreticky dal splniť index zelene. Ale v Starom Meste to neprichádza do úvahy, lebo ten index, ktorý platí na Chalupkovej, nemôže platiť niekde pri Hlavnom námestí.

Teraz taká principiálna otázka, že prečo sa to teda takto začalo robiť? Prečo sa ten smerný územný plán začal rozdrobovať?

Po roku 1989 sa zrušili územné plány zón, ktoré boli za socializmu. Tie nemohli byť platné pre vlastníctvo a zmeny pomerov. Tak sa zrušili územné plány zón. A v podstate tá regulácia nebola na zonálnej úrovni a musela sa nejakým spôsobom nahradiť. V roku 2007 sa nahradila takýmto spôsobom, že tá zonálna regulácia sa preniesla do územného plánu mesta. Ale to malo byť len na nejaké prechodné obdobie. Lenže od roku 2007 je už dosť dlhé obdobie na to, aby sa urobili územné plány zón. Len sa, žiaľ, nezrealizovali, a zase sa nezrealizovali preto, že sa veľmi ťažko prerokovávajú. Čiže ten systém by bolo treba pozmeniť tak, aby sa zonálky ľahšie prerokovávali a aby sa dali zrealizovať.

Teraz sa ale treba zamyslieť nad tým, že by už postupne mohla nastať iná situácia a mohli by sa rozbehnúť zonálne územné plány a územný plán mesta by mohol byť viac smerovaný na svoju základnú plánovaciu funkciu. Lebo o tom sme nehovorili, že územný plán má byť hlavne plán. A územný plán mesta by mal byť plán, čo má mesto a tí zodpovední zástupcovia verejnej správy (či už samospráva, alebo štátna správa) v tom meste budovať a čo reálne stavať.

Takže ten má byť hlavne plán a tie zonálky majú byť regulačné. Čiže už by sa to týmto spôsobom malo začať preklápať. Pretože my tu žijeme 30 rokov z občianskej vybavenosti, ktorá bola postavená za socializmu a nikto neplánuje, kde tá občianska vybavenosť bude. A to musí plánovať mesto, pretože to má na zodpovednosti. Mesto, mestské časti, štátna správa, ktorá má na zodpovednosti zdravotníctvo. Len nato má byť funkčný plán toho mesta. Ten nemusí byť taký regulačný, mal by hovoriť len o tom, koľko tam bude hmoty.

Čiže index podlažnej plochy by tam podľa mňa mal byť, lebo aj podľa toho vieme vypočítať, koľko bude žiť obyvateľov v meste, a na nich počítame občiansku vybavenosť. Ten by mal byť smerný. Zonálne plány by mali pokrývať celé územie tak, aby bol harmonický vývoj reálny, aby aj to mesto vedelo, kde môže plánovať zariadenia občianskej vybavenosti. Mesto musí plánovať a mesto to potom podľa toho plánu musí aj stavať. A musí to plánovať aj v tom čase. Keď si nenaplánujete, čo budete na večeru variť, tak prídete domov a nemáte nič, tak nemôžete variť nič.

Môžete sa napiť vody. A takto to funguje. Plánovanie nie je otázka socialistického systému. Plánuje sa všade (aj v kapitalizme), takže tie mestá budú musieť začať plánovať a budú musieť mať reálne plány, ako postaviť technickú infraštruktúru, dopravnú infraštruktúru a takisto občiansku vybavenosť, za ktorú sú zodpovední. Čiže škôlky nemajú prečo stavať developeri. Škôlky majú stavať mestá a mestské časti. Takisto školy. Musia to mať naplánované, musia vykúpiť pozemky a musia vedieť, koľko kde bude bývať ľudí, aby vedeli dochádzkové vzdialenosti nastaviť tak, aby deti nemuseli chodiť 4 kilometre do škôlky alebo školy. Je to ťažké s týmto plánovaním, lebo treba plánovať, ale teraz sa územný plán používa na šikanovanie – takto to nemôže byť. Mesto sa musí správať ako zodpovedný hospodár. To znamená, že musí plánovať a potom realizovať tie veci, za ktoré je zodpovedné.

Keď mám napríklad sociálne oddelenie, tak to sociálne oddelenie musí vedieť, akú má vekovú štruktúru obyvateľstva a aká bude veková štruktúra o 10 rokov. Musím vedieť, kde budem stavať napríklad zariadenia sociálnej starostlivosti pre starých ľudí a kde budem stavať jasle a škôlky. Ale to nemôžu robiť developeri. Developeri nemôžu suplovať štát a nemôžu suplovať samosprávu. Takto to donekonečna nemôže ísť.

Rád by som sa opýtal na novovznikajúci downtown v Bratislave. To je zóna, ktorá vzniká veľmi blízko Starého Mesta a pôvodného centra mesta. Tam vzniká nový downtown, ktorý naozaj ide do výšky. To znamená, že tam územný plán navrhol, že tu dovolíme postaviť veľké množstvo štvorcových metrov. Ako konkrétne toto vzniká? Prečo práve tam a aká je za týmto konkrétna genéza?

Neviem, aká je za tým genéza. Myslím si, že za tým bola hlavne taká genéza, že ten downtown začal vznikať na tých územiach, ktoré boli voľné. Pretože zóna Chalupkova bola vlastne zóna, ktorá bola zbombardovaná za 2. svetovej vojny. Bolo tam veľmi znečistené podložie a dlhé roky sa tam nič nestavalo. A potom tam mesto navrhlo v územnom pláne pomerne vysoké kódy. Ale neboli také vysoké, ako sa neskôr ešte tými zmenami a doplnkami zvyšovali. A to, že sa tam napríklad zvyšovali tie kódy a že tam boli umožnené výškové budovy, to je vlastne dôsledok aj toho, že tam bolo znečistené podložie.

Bola vymyslená taká teória alebo konštrukcia, že sa to dá vyčistiť, keď sa tam dá vyšší koeficient indexu podlažných plôch, to znamená, že tam môžete postaviť viac hmoty. Bude k tomu potrebných viac garáží. To znamená, že pôjdu do troch podlaží pod zemou. V tom prípade sa bude musieť vyniesť najviac znečistenej zeminy, čo by išlo zhruba do –10 m.

Voda, ktorá obmývala štrk, už nebola natoľko znečistená ako štrk, ktorý mal na sebe obalenú substanciu, ktorá vytvárala to znečistenie. A keďže nikto (ani štát) sa nemal k tomu, aby sa to znečistenie odstránilo a tie pozemky boli v súkromných rukách, tak vlastne táto konštrukcia bola vymyslená, a tým pádom sa to malo teoreticky takto vyčistiť. Či sa to aj prakticky vyčistilo…

Lebo táto zóna ide výrazne do výšky. Budú tam trojpodlažné garáže, bude tam veľa áut. Nie je riziko, že sa táto zóna dopravne zahltí?

Nie. My sme tam robili štúdiu pôvodne ako môj ateliér. Robili sme aj územný plán zóny. A v podstate dopravnú obsluhu sme tam navrhli tak, aby bola pomalá a plynulá, taká, ako by mala byť v centre mesta. Bolo tam urobených niekoľko dopravných simulácií. Pokiaľ sa to postaví tak, ako sme to navrhli, mali by tam byť mestské dvojpruhové alebo štvorpruhové komunikácie so stredovým ostrovčekom. To by umožnilo ľavé otáčanie bez akejkoľvek signalizácie.

Tak by to malo fungovať. Len to tak musí byť postavené. Nemôže tam byť potom trojmetrová komunikácia. Ten jeden pruh nemôže byť 3-metrový, ale musia byť 2 pruhy, pričom jeden je multifunkčný a druhý je plynulý. Tri rôzne firmy tam robili dopravno-kapacitné posúdenie, všetkým to vyšlo tak, že to bude v pohode fungovať.

Toto je pre mňa veľká záhada – dopravno-kapacitné posúdenie sa robí vždy na začiatku. Keď vám nepríde/nevyjde dopravno-kapacitné posúdenie, tak nemôžete pomaly stavať nič. A stále to vyzerá tak, že to tesne nevychádza. A teraz príde nový, veľký projekt s veľkým developmentom, ďalšia výšková veža typu Klingerka 2, 3 a znova vyjde dopravno-kapacitné posúdenie.

Dopravno-kapacitné posúdenie je ľahko zmanipulovateľné. Ale na druhej strane je to asi jediný nástroj, keď si reálne potrebujete overiť, ako by to mohlo fungovať. Ale, samozrejme, by to nemal byť nejaký regulačný nástroj. Ja si myslím, že treba robiť hlavne dopravno-kapacitné posúdenie pri tvorbe územného plánu mesta. Tak sa to robilo.

Takže znova na takej najvyššej úrovni skôr…

Áno, ako celé. Pri tvorbe územného plánu mesta viete dobre priestorovo ovplyvniť dopravnú sieť tak, aby fungovala. Keď to robíte pre jeden dom alebo dve ulice, tak to sa dá veľmi ľahko zmanipulovať. Ale v tom územnom pláne mesta by mali byť navrhnuté kapacity výstavby tak, aby to dopravno-kapacitné posúdenie celého mesta fungovalo. To znamená, že aj tie cesty musia byť funkčné na záťaž, ktorú produkujú jednotlivé funkčné plochy.

Potom ale nemôžete v meste robiť také zásahy, kde máte štvorpruhovú komunikáciu a urobíte z nej dvojpruhovú, lebo vám o chvíľu skolabuje celé mesto. Dôležité je, aby celé mesto fungovalo, nie aby fungoval jeden domček. Ak by bolo urobené dopravno-kapacitné posúdenie pre celé mesto a boli by v územnom pláne navrhnuté nejaké kapacity, tak potom už nemôže nevyjsť to dopravno-kapacitné posúdenie pre ten jeden domček, pretože to už funguje pre celé mesto.

Potom je systém dopravnej obsluhy veľmi dôležitý. Učili nás na škole, že najlepší je vlastne radiálno-okružný systém. Čiže sú okruhy, ktoré sú funkčné okolo centra, z toho idú radiály a postupne sa dopĺňajú okruhy. Toto má vlastne aj Bratislava v trošku zdeformovanej forme. Postupne by sa k tomuto mala blížiť. Ale zase nemôžete potom ničiť tie radiály a vyrobiť z nej nefunkčnú komunikáciu. Lebo keď jej znížite kapacitu, tak potom nebude fungovať ani ten zvyšok.

Viete nám povedať, kde my architekti robíme najväčšiu chybu? V rámci navrhovania našich projektov, že napríklad nemyslíme dostatočne na niečo a vďaka tomu sa nám vysypávajú naše projekty, naše zámery, čo chceme v meste dosiahnuť a navrhnúť.

Myslím si, že nikto z architektov nemá veľmi trpezlivosť lúštiť územné plány. Problém je v tom, že tie územné plány sú každý pes iná ves. V každom meste máte úplne iný územný plán a nielen územný plán mesta, ale aj územné plány zón. Aj v Bratislave je plno územných plánov zón. Nie je to tak, že sa pozriete do územného plánu a hneď viete, že tu môžem stavať toto a toto. Ale ešte si k tomu musíte prečítať 20 strán nejakých regulatívov, ktoré sú často veľmi nešťastne postavené alebo im človek nerozumie alebo sú nejednoznačné. Ja sa nedivím, že architekti sú potom z toho zúfalí a nechce sa im to robiť.

Myslím si, že dôležité by bolo, keby bol napríklad na tie zonálky jednotný systém metodiky. A v tej Bratislave by bola rovnaká legenda. Nemôže byť každý územný plán zóny rovnaký, lebo sú rôzne a špecifické územia. Ale po formálnej stránke by mohli byť rovnaké. To by znamenalo, že zastavaná plocha sa ráta takto, výškové obmedzenia sú v metroch, počítajú sa od chodníka – že sú tie princípy rovnaké.

Ale keď to máte v každom pláne inak a robíte architektúru raz do Nového Mesta, raz do Ružinova, tretí raz do Devínskej a teraz to máte všetko lúštiť, tak to sa nikomu nechce. To sa vôbec nikomu nečudujem. Nepovedala by som, že tam robia architekti chybu, ale sú z toho otrávení.

Čo sa deje napríklad v prípade, keď architekti niečo navrhnú a vyslovene nedodržia územný plán? Je nejaká sankcia, pokuta alebo niečo také?

Je to napísané v zákone o autorizovaných architektoch, že k takémuto niečomu by nemalo dôjsť.

Ale dochádza?

Keď nedodržíte, tak by ste nemali dostať ani záväzné stanovisko a ani územné rozhodnutie. A podľa zákona o autorizovaných architektoch by ste mali byť sankcionovaný,  aj keď sa to, samozrejme, nedeje. Lebo zase na druhej strane, keď niekto chce urobiť nejaké zmeny a doplnky alebo nejakú štúdiu, tak nemôže dodržať územný plán. Musí to urobiť tak, ako by to bol návrh nového územného plánu.

Ešte mi napadla iná otázka a je ohľadom stavby Premier na Šancovej ulici, poznáte? Tá výšková budova, široko ďaleko nič a zrazu je tam 25-podlažná budova, ktorá má za sebou veľmi dlhý príbeh. Veľmi dlho bola rozostavaná, v súčasnosti sa v nej nachádza najznámejšia lampa v Bratislave, ktorá trčí z fasády. A kedysi vyhrýzala železobetónovú dosku. Ako je možné, že tu mohla vyrásť takáto vysoká budova?

Ja som nebola pri tomto procese, ale myslím si, že tam bolo stabilizované územie. A tak nejaký odborník posúdil, že sa to tam hodí.

Fakt tam je stabilizované územie?

Myslím si, že hej. Samozrejme, že sa to tam vôbec nehodí. Je to niečo úplne príšerné. Ale niekto posúdil, že sa to z nejakého dôvodu hodí.

Možno bol veľmi dobre motivovaný, že to tak posúdil.

Je to možné.

Tým, že sa to stavalo vlastne 15 rokov alebo 10 rokov.

Je to strašné. To do tej štruktúry v podstate hodilo bombu.

Prvá otázka pravidelnej rubriky na záver je, aký je váš najobľúbenejší neúspech?

Najobľúbenejší neúspech, fúha. Neviem, čo by som vám povedala. Najobľúbenejší asi môj odchod z Aurexu.

Z vašej vlastnej firmy?

Hej.

Prečo?

Lebo ma to posunulo, ako ste povedali.

Ale kam vás to posunulo?

Ďalej. Lebo som zistila, že moja účasť už v mojej vlastnej firme je úplne nezmyselná. Tým pádom som sa posunula do lepšej sféry a osamostatnila som sa.

Aká je vaša najhoršia vlastnosť?

Že som príliš zvedavá. Priveľa sa vypytujem. A môže to ísť rôznym ľuďom na nervy.

Môžete byť ešte úprimná.

To je 2. najhoršia vlastnosť. Možno ešte horšia ako to, že som zvedavá.

Aká je vaša najlepšia vlastnosť?

To neviem posúdiť ja sama.

Musíte.

Najlepšia je asi, že sa viem prispôsobiť okolnostiam do určitej miery. Potom sa tak nejak zmierim aj s tou skutočnosťou.

Byt alebo dom?

Túto dilemu som mala, keď som končila školu. My sme celý život bývali (25 rokov) v byte, ktorý nemal ani balkón a bola som tam veľmi spokojná. A my sme s bratom popri tom, ako som chodila do školy, si stavali dom. A ja som celý čas rozmýšľala, že načo mne ten dom bude, ja ho vlastne nebudem vedieť asi ani používať.

Máme síce balkón, ale ja na ten balkón vôbec nikdy ani nevyjdem. Ale tak aspoň záhrada. Ja som taký typ, že spokojne viem bývať celý život v byte. Lebo keď chcem ísť von, tak idem von a potrebujem skôr nejaký väčší priestor, ako je záhrada okolo toho domu. Ale tak zase z ekonomického hľadiska vidím, že je lepšie mať dom. Tam to máte vo vlastných rukách, ale v byte nemáte ani ekonomické otázky vo vlastných rukách.

A máte aj nejaký vysnívaný byt? Kde by ste si vedeli predstaviť mať ten byt a ako by mohol vyzerať?

To som mala od malička. My sme bývali na Miletičovej v Sorelle a nad nami boli ateliéry výtvarníkov. Mala som kamarátky, ktoré boli dcéry tých výtvarníkov. Tie ich byty, to bol môj ideál.

Takých krásnych 150 štvorcových metrov.

To zaberalo 4 byty pod nimi plus obrovská terasa a bolo to na piatom poschodí s krásnym výhľadom.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo?

Neviem, či to poznáte. Je to turecké jedlo, volá sa zelé.

Zelé? To je čo?

Ja to volám po záhorácky, že zelé. Je to také ako pizza. Je to taká turecká špecialita.

A nie je to niečo ako pide?

Podobné.

Aký je rozdiel medzi zelé a pide?

Má to iný tvar, inú plnku vnútri a iné cesto je to trošku.

Kávenky alebo Kakaové rezy?

Asi skôr tie Kávenky.

Už máme poslednú otázku na záver. Určite vnímate trend, že architekti veľmi často nosia čierne oblečenie. Prečo si myslíte, že architekti nosia čierne oblečenie?

Jednak je to podľa mňa viac-menej moderné. Ale zase si myslím, že je to aj celkom praktické. Nič na tom nie je vidno, nezašpiníte sa. Lebo často, aj keď človek robí, na tom čiernom až tak veľa toho nie je vidno.