Projekty v Petržalke vyvíjajú spoločenský tlak, na ťahu je mesto

Hoci sú žeriavy roztrúsené po celej Bratislave, zraky developerov, investorov, záujmových aj občianskych združení sa upierajú na pravý breh Dunaja. K výstavbe majú mnohé projekty ešte ďaleko, ale hladinu pozornosti sa im už rozvíriť podarilo.

Dva z nich, Lido Lagúna a Nové Lido, sa zhodou okolností stretli v časopriestore. Už len ich názvy dávali nádej na šťavnatú mediálnu prestrelku, skutočnosť je však oveľa prozaickejšia. Treba zdôrazniť, že projekty sa pohybujú na území okolo mosta Apollo na petržalskej strane Dunaja, ale jednoducho povedané, v podstate si vôbec nelezú do kapusty.

Vodáci a územný plán

Vodácke kluby existujú na území medzi hrádzou a Dunajom už od čias prvej Československej republiky a momentálne sú tam tri: Dunajklub, Dunajčík a Športový klub polície. Dunajčík je najstarší vodácky klub na Slovensku a hoci funguje na mestských pozemkoch, zo starého povojnového dokumentu o nájme územia uznala mestská časť Petržalka klubu právo na užívanie územia ešte na ďalších 30 rokov.

V súčasných trendoch sa mesto snaží obrátiť späť k rieke, hľadá spôsob, ako využívať jej potenciál na rekreačné účely a na rozšírenie atraktívneho verejného priestoru. Vodácky šport k tomuto trendu neodmysliteľne patrí, oživuje rieku, jej brehy, priťahuje pozornosť a dokáže na seba nabaliť rôzne ďalšie aktivity.

Ak hovoríme o Lide, pre starých Bratislavčanov je synonymom letnej pohody na Dunaji, keď sa práve petržalská časť Dunaja intenzívne využívala ako mestské kúpalisko. Realita územného plánu je však tejto predstave vzdialená, vodácke kluby v ich súčasnej polohe zalieva vodou z novotvaru dunajského ramena a posiela ich dolu brehom, o kus ďalej od mesta. Aspoň to sa podarilo vodákom vyrokovať s mestom pre prípad, že územný plán nadobudne podobu z papiera aj v skutočnosti.

Ide o územie, ktoré by sa malo v budúcnosti stať novým mestským centrom. Súčasná náletová zeleň by mala ustúpiť pomerne ambicióznemu plánu komplexnej urbanizácie, pričom by sa malo vytvoriť vizuálne osové prepojenie s náprotivným brehom od budovy SND.

Dunaj má vlastný rozum

Medzičasom sa majiteľmi veľkej časti pozemkov v lokalite stali J&T a HB REAVIS, spojili svoje sily a začali pripravovať urbanistickú štúdiu centrálnej mestskej časti Bratislava-Petržalka. Štúdia zreálnila plány na území, zámer s novým dunajským ramenom architekti z ateliéru Bouda Masár prekreslili. A hoci sa záujem investorov koncentruje najmä na pozemky za hrádzou, ich plány s dunajským brehom sa bytostne dotýkajú vodákov. Tí sami prišli s návrhom, ako svoju situáciu riešiť.

„Uvažovali sme o tom už dlhší čas,“ hovorí architekt a vodák Matúš Janota. „Mali sme dve možnosti. Buď ostať v pozícii ‘zachráňte nás‘, alebo prísť s návrhom, ako by sa dalo toto územie riešiť.“ Ostrov, tak ako je zakreslený v územnom pláne, vyvoláva otázky o udržateľnosti tohto riešenia. „Dunaj má vlastný rozum. Pokiaľ nové riešenie neodlejete z betónu, tak vám ho rieka presunie tam, kam uzná za vhodné,“ usmieva sa architekt Janota.

Jeho kolega, Martin Mišík, tiež zapojený do projektu Lido Lagúna, je riečny hydraulik, takže technické otázky ohľadne správania sa vodného toku boli do návrhu zapracované automaticky. Autori návrhu sa inšpirovali podobnými riešeniami v iných veľkomestách, ktoré sa k rieke nesprávajú tak macošsky ako Bratislava.

„Chceme ľuďom umožniť prístup k vode bližšie ako len z mosta, vidíme možnosť rekreácie na Dunaji. Voda v meste je fenomén, ktorý tu bol a fungoval. Hoci sa dnes kratochvíľa kúpania v Dunaji zdá bizarná, fakt je, že sme si len vybudovali odstup od rieky, opevnili sme brehy,“ vysvetľuje architekt Janota. „Voda v Dunaji je čistá, priteká k nám z Rakúska, čo je vyslovene ekologická krajina, navyše, pri nízkom stave hladiny sa dostanete do jednej tretiny rieky pešo.“

Lido Lagúna nie je boj o prežitie

„Zátoku sme sa pokúšali rôzne tvarovať,“ opisuje riešenie návrhu Lido Lagúna. „Inšpiráciou nám bola aj súťaž na Fajnorovo nábrežie. Víťazný návrh nepriniesol vysokourbanizovaný priestor. Hoci nie sme v súlade s územným plánom, čiastočne rozširujeme dunajský breh do polohy, kde sa reálne nachádzal na začiatku 80. rokov. Sme v tesnej blízkosti chráneného územia Soví les, konzultácie na Štátnej ochrane prírody ukázali, že istú formu revitalizácie by vedeli podporiť aj oni.

„Náš návrh nemodeluje nový ostrov, len usmerňujeme prúdenie, vytvárame plážovú lagúnu, ktorá by bola pri vysokej hladine schovaná pod vodou,“ hovorí Matúš Janota. Faktom je, že voda v Dunaji bežne lieta hore-dole aj dva-tri metre, takže to, čo vyzerá ako pekná marína v urbanistickej štúdii, môže v 3D realite vyzerať úplne inak.

„Uvedomujeme si, že naša aktivita nie je v súlade s územným plánom. Náš posun nižšie po prúde však vnímame ako málo pravdepodobnú vec. Nechceme, aby Lido Lagúna vyzeralo ako boj o prežitie lodeníc, skôr nám ide o posun kvality mestského priestoru. Nevytvárame priestor len pre seba, ako bonus prinášame mestský priestor. Istý posun polohy by nám neprekážal, dokonca ani to, že by sme sa stali súčasťou verejného nábrežia. Sporný pilier mosta Apollo je od projektu pripravený, že sa ocitne vo vode, tam nie je nijaký problém. Pokiaľ bude mesto uvažovať o akejkoľvek revitalizácii tohto územia, pri každom variante to bude stáť istý objem peňazí,“ objasňuje architekt postoj aktérov, ktorí stoja za projektom Lido Lagúna.

A hoci prítomnosť vodákov na tomto území je historická záležitosť, spracovatelia starších územných plánov dosiaľ vodákov nekontaktovali. Ako hovorí Matúš Janota: „Toto nie je deklarované ako definitívne riešenie, ktoré požadujeme. Žiadame však o vypracovanie štúdie, pretože na území nie sme sami a treba to zladiť s ďalšími aktivitami. Komunikujeme s hlavnou architektkou, snažíme sa oslovovať poslancov, zástupkyňa primátora Iveta Plšeková je členkou petičného výboru.“

Otvorený prístup aktérov Lido Lagúna je sympatický, koniec koncov, nič iné im ani nezostáva. „Sme na území najmenší, sme tam však dlho a dlho sme tam predstavovali aj jediný život,“ konštatuje architekt. Možnosti spolupráce sa črtajú, zdanlivo konkurenčný projekt Nové Lido už pozval Lido Lagúnu na workshop. „Znie to v podstate optimisticky,“ dodáva Matúš Janota na margo úspešného a podnetného stretnutia s architektom Jurajom Benetinom, ktorý zastupuje projekt Nové Lido. Zrodila sa už aj predbežná podoba možnej spoločnej predstavy.

Obe Lidá riešia to isté

Pri dôkladnejšom preskúmaní oboch návrhov sa dá ľahko zistiť, že projekty Lido Lagúna aj Nové Lido riešia v podstate to isté – verejný priestor a jeho kvality. S tým rozdielom, že Lido Lagúna je pred hrádzou pri Dunaji, čo sú magistrátne pozemky a Nové Lido za hrádzou, na území, ktoré patrí rôznym súkromným subjektom. A tam, kde Nové Lido predstavuje verejnosti na svojich webových stránkach ilustrácie so zelenou plochou, má už Lido Lagúna spracované pomerne podrobné návrhy, ako územie riešiť. A ešte je tu jeden podstatný rozdiel. Lido Lagúna je občiansky projekt, zatiaľ čo Nové Lido je ambiciózny projekt financovaný zo súkromných zdrojov.

Vyvodiť z tohto faktu jednoznačný záver, že developer prevalcuje marginálnych vodákov, by bolo naozaj predčasné. Isté náznaky, že tentokrát by to na petržalskom brehu mohlo vyzerať na málo zaužívaný, takmer až neslovenský developerský postup, existujú. Aspoň podľa toho, ako je projekt Nové Lido komunikovaný smerom k verejnosti.

O tom, že raná doba dravého stredoeurópskeho developmentu je prežitok, presvedčil najväčších hráčov na území, Popper Capital a HB Reavis, renomovaný architekt Jakub Cigler. Navrhol s pripravovanými investíciami, hoci boli v súlade s platným územným plánom, počkať. Pripravil projekt zmien, aktu­alizoval ho, pričom si do tímu pozval rôznych odborníkov: ateliér MIS z Milána, čo sú odborníci na dopravu a mobilitu, lokálnych architektov z Bratislavy Compass atelier, odborníka na verejný priestor Igora Marka z Marko&Placemakers či architekta Ivana Masára z BMA.

Požehnanie od primátora

Situáciu dnes Juraj Benetin, architekt z Compassu, opisuje takto: „Developeri stoja za nami alebo vedľa nás. Nedá sa povedať, že Nové Lido je iba iniciatívou architektov, ale architekti majú veľký vplyv na to, ako dnes projekt vyzerá. Diskusia je otvorenejšia, viac sa počúvame, je to iné ako pri bežnom projekte, cítime na území pokoru.“

Keďže ide o územie s rozlohou približne 50 ha, už sa nehovorí len o projekte dvoch výškových budov Apollo Towers, hoci, samozrejme, nie je vylúčené, že sa podobné objekty na území objavia. S verejnosťou tím komunikuje cez internetovú platformu Nové Lido, webová stránka beží s požehnaním developerov.

„Stredne širšej verejnosti sa snažíme vysvetliť, že tam môže existovať mesto. Nechceme komunikovať detaily územného plánovania, ale princípy, podľa ktorých sa má toto územie rozvíjať,“ vysvetľuje Juraj Benetin a dodáva: „Chceme, aby komunikácia bavila širšie publikum, preto hovoríme o živom parteri, tvorbe parkov, gentrifikácii. To sú veci, ktoré sa nezmestia do územného plánovania, ale sú nesmierne dôležité.“

Tím autorov zbiera podnety a reakcie z webu, buduje si katalóg nápadov. „Participatívny proces nemôže fungovať v celom rozsahu územného plánovania, nedá sa čakať, že budeme participatívne navrhovať mesto. Sú miesta, kam verejnosť vstúpiť môže, ale proces robia odborníci. Pomocou webu sa snažíme verejnosť procesom previesť.“

Keďže tím pracuje na urbanistickej štúdii, tá bude podkladom na zmenu územného plánu. Ďalší postup je už teda v rukách mesta. „Pre nás je kľúčovou osobou primátor,“ tvrdí architekt Benetin s poznámkou, že je jedno, či minulý, súčasný alebo budúci. „Prvý impulz a význam téme dáva on, potrebujeme jeho požehnanie. Nepracujeme však vo volebných cykloch, musí nastať zhoda odbornej aj laickej verejnosti. To, že projekt komunikujeme verejnosti, je naším odkazom pre primátora, že chceme niečo spoločne vytvoriť.“

Aj aktérov projektu Lido Lagúna považuje Benetin za verejnosť, hoci v tomto prípade za projektom stoja odborníci. „Sme otvorení debate. Lido Lagúna má dobré odborné zázemie, dobré urbanistické idey. Nie sme v konflikte, dokonca budeme oveľa silnejší, ak sa nám podarí dať dokopy. Existuje tu zhoda v tom, že odkazujeme na spoločenskú kvalitu bývalého Lida, ktorý bol priestorom pre všetkých Bratislavčanov.“

Provinčné slovenské pomery?

Lido Lagúna a Nové Lido však nie sú jediné projekty, ktoré v poslednom období na území Petržalky zaujali širokú pozornosť. V tesnom susedstve nedávno komunikovali architekti Šebo Lichý projekt Nová Einsteinova, písali sme o ňom už aj v ASB. Podstatou zámeru je vrátiť život do mesta. V tomto prípade riešili architekti obmedzenie automobilovej dopravy a možné perspektívy rozvoja územia, ktoré dnes rozdeľuje diaľnica.

„Podarilo sa nám upozorniť na problémy. Boli sme prekvapení, že obyvatelia si na tieto problémy zvykli a vlastne si ich vôbec neuvedomovali, ani si nevedeli predstaviť, že existuje iná možnosť,“ hovoria architekti. Projektom Einsteinova sa zaoberajú od roku 2009.

„Stretli sme sa s nedôverou v tom smere, že mnohí považujú projekt za príliš ambiciózny a nákladný na provinčné slovenské pomery. Tu nás čaká ešte veľa práce. Čakáme na podpis zmluvy o spolupráci s magistrátom, aby sme mohli bez nároku na honorár začať pracovať na urbanistickej štúdii, ktorá by mala byť podkladom pre zmenu územného plánu, aby bolo prekrytie realizovateľné z hľadiska zhody s územným plánom,“ dodávajú.

Na rozdiel od Nového Lida na Einsteinovej nie sú architekti, ktorí sú zároveň aj developermi, zainteresovaní v investíciách do pozemkov, riešia najmä priestor nad dopravnými tepnami. Venujú sa aj ďalším verejným priestorom (bulvár Štefánikova, bulvár Mickiewiczova), takže s komunikáciou na rôzne strany majú bohaté skúsenosti: „Najväčšou výzvou je neustále propagovanie myšlienky, aby sa s ňou identifikovalo čo najviac obyvateľov a aby vznikla spoločenská objednávka a tlak na politikov, aby tieto problémy začali reálne riešiť. Naším najväčším nepriateľom je nedostatok viery, že svet sa dá meniť k lepšiemu, čo je pre Slovákov typické.“

Nová Einsteinova: diaľnicu, ktorá oddeľuje Petržalku od nábrežia návrh prekrýva novou urbanistickou štruktúrou. Zdroj: Architekti Šebo Lichý

Čo na to mesto?

Hoci sa všetky spomenuté projekty vo svojej komunikácii obracajú najmä na magistrát, ten sa k nim dokáže vyjadriť až potom, ako prebehne oficiálna komunikácia. Ako uviedla Ivana Skokanová, hovorkyňa magistrátu: „Všeobecne záväzné stanovisko, a teda vyjadrenie sa mesta k projektom, je možné až po ich oficiálnom predložení mestu na posúdenie. Napríklad vybudovanie mestskej pláže je sympatický projekt, ktorý má snahu obnoviť prvky starej Bratislavy. Vítame všetko, čo skultúrni naše verejné priestory a zlepší možnosti trávenia voľného času Bratislavčanov. Tento zámer ale zatiaľ nebol mestu oficiálne predložený na posúdenie, resp. na zaujatie stanoviska, takže sa k tomu v tejto chvíli nevieme adekvátne vyjadriť. Máme za to, že takéto koncepty musia vznikať v spolupráci s mestom a mestskou časťou, ktoré chránia v prvom rade verejný záujem a udržateľný rozvoj mesta v jeho nadväznosti na historické hodnoty a súčasné potreby.“

Vyzerá to tak, že všetky projekty sú s mestom komunikované, ale oficiálne stanovisko mesta sa verejnosť môže dozvedieť, až keď mesto vydá záväzné stanovisko. Manévrovací aj časový priestor medzi neoficiálnou komunikáciou s mestom a vydaním záväzného stanoviska je veľký, v našich pomeroch priam neobmedzený.

Ako na nedávnej konferencii uviedol primátor Ivo Nesrovnal, mesto Bratislava sa rozvíja primárne zo súkromných zdrojov. Ostáva teda veriť, že spoločenský tlak, ktorý vyvolávajú rôzne skupiny (dobrovoľní architekti-vodáci, dobrovoľní architekti-developeri, developermi platení architekti) a spolu s nimi rôzne občianske združenia a širšia (odborná či laická) verejnosť, má dostatočnú silu. Napríklad na to, aby boli web či prezentáciami komunikované stratégie čo najpodobnejšie tomu, čo sa kreslí do skutočných územných plánov. A napríklad aj na to, že keď už developeri sami vyvolávajú spoločenskú objednávku na rozvoj mesta, je najvyšší čas vybudovať na magistráte odborne silný a finančne zabezpečený tím, ktorý by mal túto agendu vziať pevne do rúk.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.