Spojí Vydrica rozdelené mesto? Ambíciu na to má

Azda ešte nikdy nebola Vydrica tak blízko k realizácii svojich ambícií – spojiť rozdelené mesto a vytvoriť jednu z najdlhších centrálnych peších zón v Európe. Má na to všetky predpoklady – financie, silného partnera s medzinárodnými skúsenosťami, komplexný plán od odborníkov a – na čo upozornil urbanista Peter Gero – priaznivú „klimatickú“ situáciu zo strany vedenia mesta. Bratislava by si tak zacelila jazvu, ktorá ju trápi celé desaťročia.

Jedna z najdlhších peších zón v Európe

Posledný dielik v pomyselnej skladačke, zaplnenie prázdneho miesta v podhradí, zážitkové verejné priestory, bezbariérový prístup na Bratislavský hrad s výťahom, otvorenie nových pohľadov na Korunovačnú vežu Hradu, „culture walk“ od Slovenskej národnej galérie po Hrad, ľudská mierka, mix funkcií či udržateľnosť lokality. To je len niekoľko motívov, ktoré sa objavili pri medializácii nového projektu. Pôsobia povzbudzujúco – zostáva teda jediné: zrealizovať ich.

„Projekt prešiel veľkým vývojom, pričom my sme išli trochu atypickou cestou,“ povedal pri prezentácii projektu Peter Struhár, člen predstavenstva Vydrica, a. s., vlastníka pozemkov.

„Mali sme územné rozhodnutie a urobili sme redukciu celého objemu výstavby v prospech výstavby verejných plôch a zelene. Rozhodli sme sa tak preto, že naša skladba projektu môže veľmi pomôcť lepšiemu pohľadu na Bratislavu, a veríme, že zanechá pozitívnu stopu.“ Peter Kavecký, predseda predstavenstva Vydrica Development, doplnil slová svojho kolegu o zaujímavý fakt, že Vydrica predĺži pešiu zónu o viac ako pol kilometra. „Tento koncept nám potvrdil aj prieskum agentúry Focus, v ktorom viac ako 90 % opýtaných súhlasí s rozšírením pešej zóny,“ argumentuje Peter Kavecký. „V Bratislave by takto mohla vzniknúť jedna z najdlhších peších zón v Európe.“

Kto je za projektom?

A kto je zahraničný developer? Spoločnosť sa volá Iko Real Estate a pochádza z Luxemburska. Pod ňu organizačne spadá slovenská developerská spoločnosť Lucron, ktorá spolu s Vydricou, a. s. (vlastník pozemkov) tvorí developera projektu – spoločnosť Vydrica Development, a. s.

„Pri mojej prvej návšteve pred 14 rokmi ma Bratislava dostala svojou atmosférou a ľuďmi, ktorí pôsobia veľmi otvorene,“ hovorí Eric Lux, CEO skupiny IKO.

„Ešte aj veľkosťou je podobná Luxemburgu. Keď sme dostali ponuku na spoluprácu, sami seba sme sa pýtali, či sa máme do toho zapájať, lebo je to naozaj veľmi citlivé miesto a výsledok uvidí doslova každý. Podobný projekt sme dokončili pred tromi rokmi. Išlo o múzeum Charlieho Chaplina v obci Corsier-sur-Vevey na brehu Ženevského jazera, kde veľký herec žil 25 rokov a je tu aj pochovaný… Vo Vydrici bude množstvo obchodov, pričom po jej dokončení chceme vo Vydrici zostať a starať sa o prenájmy priestorov. Dali sme dôveru domácim architektom, pretože Bratislavu majú doslova v krvi a som presvedčený, že je potrebné, aby architekti poznali históriu tohto miesta, ako aj príbeh, ktorý je s ním spojený.“

Príbehy, množstvo príbehov

Súčasnosť doslova volá po príbehoch a Vydrica je nimi nasýtená naprieč mnohými stáročiami, ba až tisícročiami. Táto južná časť bratislavského podhradia je rovnako stará ako mesto samo. Najstaršie vrstvy pochádzajú až z keltského osídlenia, pričom archeologický nález spred vyše desiatich rokov pochádzal až z prvého storočia pred Kristom.

Neprehliadnite: Filiálka – nová železničná stanica v Bratislave

Po Keltoch prišli Slovania a potom nasledovalo stredoveké osídlenie, pričom z tohto obdobia je známa tzv. Vodná veža, ktorá sa v písomných prameňoch spomínala už v polovici 13. storočia. Vo výskumoch sa objavili aj murivá základov stredovekých a novovekých pivníc a domov.

Jednoducho Vydrica žila veľmi rozmanitý život a so všetkými mestskými funkciami bola srdcom Bratislavy, pričom všetko sa sústreďovalo na Rybnom námestí. Postupne sa však stávala zanedbaným miestom a premenila sa na útočisko pre bezdomovcov.

„A prišla druhá polovica 60. rokov minulého storočia, keď Vydrica dostala poslednú ranu, ktorou bola stavba Mosta SNP,“ hovorí architekt Juraj Benetin z ateliéru Compass Architekti.

„Zbúralo sa nielen to, čo bolo potrebné pri výstavbe mosta, ale aj širšie územie, ktoré už v tom čase bolo odsúdené na zánik. Podhradie sa rieši už od 90. rokov minulého storočia, a to smerom od parlamentu, Zámockej ulice, Židovskej ulice, Zuckermandelu, a Vydrica tak zostala posledným kúskom skladačky celého územia. Súčasnosť je naozaj nelichotivá, je to jedna z najväčších hánb hlavného mesta. Je na okraji turistickej pešej zóny na zanedbanom území, ktoré úplne oddeľuje Hrad od mesta. Našťastie, nedávno vznikol veľký tlak, aby sa podhradie skultúrnilo a zapojilo do pešej zóny v Starom Meste. To je zároveň naša najväčšia výzva pri riešení celého územia.“

Autentické mesto

Ateliér Compass Architekti v spolupráci s ďalšími skupinami architektov a urbanistov kreujú posledné sklíčko v skladačke podhradia a vytvárajú nové verejné priestory.

„V danom území vytvárame dva pojmy,“ približuje Juraj Benetin. „Prvý je topologický – ten nám dovoľuje preštrikovať sa výškovými pásmami až hore na Hrad (asi 70 výškových metrov), čo vytvára zaujímavý zážitok, a druhým je pohyb po vrstevnici, v ktorom ľudia budú nachádzať akési urbánne izby so zaujímavými príbehmi. Snažili sme sa vytvoriť autentické mesto spôsobom, ako sa vytvárala jeho štruktúra kedysi. Išlo o scénické mesto, pri ktorom sme si skicovali, ako by tieto priestory mohli vyzerať, snažili sme sa o ľudskú mierku a až následne sme robili letecké plány. Nechceme tam mať repliky a iné neautentické počiny zo súčasnosti, ale súčasnú architektúru. Mierkou a ľudským prístupom môže vzniknúť autentická pešia zóna, kde sa budú ľudia cítiť príjemne. Samozrejme, všetko je podporené nadčasovou materiálovou bázou.“

Mapa pešej zóny

Návrh projektu vychádza z pôvodného členenia urbanizmu Vydrice na tri ulice. Budovy sa riadia princípom obmeny geometrie fasád, prácou s tieňom, ako aj priestorovou a strešnou moduláciou. Moderná nadčasová architektúra pracuje s lokálnymi a tradičnými materiálmi, ako sú brizolit, kameň, tehla, ktoré boli použité aj na Hrade.

„Najvyššia budova bude mať päť podlaží a dve ustúpené, smerom do kopca sa vnímateľná výška domov bude znižovať. Ustúpením a zmenšením celkovej hmoty budov sme vytvorili nové priehľady na Hrad a rozšírili verejný priestor,“ hovorí Juraj Benetin. Územie Vydrice bude pešou zónou s dopravou organizovanou v podzemnej garáži. Na parkovanie bude využívať moderné technológie a súčasné trendy, ako je tzv. zdieľané parkovanie a parkovacie miesta na prenájom, čo môže pomôcť parkovaniu v centre mesta. Parter bude mať bohatú vybavenosť – nebudú chýbať gastronomické prevádzky, obchody, služby a ani špeciálna umelecká ulička (ponuka lokálnym umelcom na vytvorenie prevádzky), súčasťou bude aj kultúrny stánok – ideálne vo Vodnej veži, ale to závisí od rozhodnutia mesta.“

Samotná Vydrica bude komplexom obytných a administratívnych budov s bohato zastúpeným retailom. V prvej z troch etáp developer ráta s 208 bytmi s celkovou plochou 18 209 m² + 2 026 m² na lodžie a terasy. V ponuke bude rôzna skladba bytov od najmenších jednoizbových po veľké, najväčší byt bude mať 178,80 m² a 41,10 m² terasy. Administratíva obsadí plochu 2 801 m², retail predstavuje 4 368 m².

Výstavba sa začne už v lete

Ako na záver dodal Peter Kavecký, v lete tohto roka sa začne príprava územia na výstavbu a oplotí sa celé územie. V súčasnosti sú prelepené bilbordy na vizuál ulice, aby zjednotili farebnosť a aby nedochádzalo k vizuálnemu smogu.

„Posledný rok prebiehal archeologický prieskum, počas ktorého sa zatiaľ nič nové nenašlo. Samozrejme, ak by sa niečo našlo počas výstavby, tá bude pozastavená a všetko bude v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave zaevidované,“ zdôraznil Peter Kavecký.

Kolaudácia prvej etapy je naplánovaná na druhý kvartál roku 2022. Celkové ukončenie výstavby je v pláne v roku 2024 (v závislosti od vydaných stavebných povolení).

Článok bol uverejnený v časopise ASB 4/2019.