Starostovia a starostky odpovedali: Ako vnímajú novú cyklotrasu na bratislavskom nábreží?

Vajanského nábrežie sa stalo pred niekoľkými týždňami miestom výraznej premeny. Magistrát hlavného mesta tu vytvoril cyklotrasy, aké v Bratislave nemajú obdobu. Od automobilovej dopravy sú fyzicky oddelené a ich šírka dosahuje až tri metre. Z tohto dôvodu boli výrazne obmedzené najmä autá, keďže cyklotrasy im jeden pruh vzali. Dnes sa projekt stretáva s viacerými protichodnými názormi, či už laickej alebo odbornej verejnosti.

Cez nábrežie už neprechádza „diaľnica”, ako tomu bolo dlhé roky. Autá sa tu rútili cez štvorprúdovú cestu vysokou rýchlosťou, pričom nešlo o pokojnú časť Bratislavy. Srdce mesta tak pripomínalo skôr obchvat, čo nie je pozitívne pre historické jadro akejkoľvek metropoly. 

V auguste tohto roka ale začalo mesto realizovať odvážny projekt. Magistrát pred autami uprednostnil cyklistov – vytvoril tu segregovaný cyklopruh tým spôsobom, že ubral jeden jazdný pruh automobilovej doprave. Ide o radikálny zásah do fungovania premávky v danom území, ale zároveň aj o upokojenie dopravy, čo bratislavské nábrežie potrebovalo.

Od septembra, po spustení prevádzky, sa postupne začali na projekt mesta objavovať protichodné názory verejnosti i odborníkov. Redakcia ASB preto oslovila bratislavských starostov a starostky jednotlivých mestských častí s ich názorom na daný projekt. Vynechaná bola len jedna mestská časť – Staré Mesto, nakoľko v tejto mestskej časti sa daná cyklotrasa nachádza. 

Oslovení boli aj starostovia a starostky mestských častí Ružinov, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Vajnory, Karlova Ves, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čuňovo. Na otázky o cyklotrase na Vajanského nábreží neodpovedali.

Cyklotrasa na Vajanského nábreží je v posledných týždňoch ostro diskutovaným projektom. Líšia sa názory verejnosti a rovnako sú rozdielne aj názory odborníkov. Ako hodnotíte projekt magistrátu?

Jana Jakubkovič – Devín: Je určite správne budovať infraštruktúru pre cyklistov, to sa nedá spochybniť. Otázkou ostáva, aká je príprava procesu či jednotlivých projektov, ako sú zaraďované do diskusií, na rokovania poradných orgánov mesta, či mestského zastupiteľstva. Žiaľ, žiadne štúdie či iné podklady sme k tomuto projektu neobdržali, takže neviem objektívne posúdiť vhodnosť a účelnosť práve tejto cyklotrasy, najmä s prihliadnutím na potreby v iných častiach mesta.

Martin Zaťovič – Dúbravka: Hodnotenie projektu nechávam na občanov.

Igor Polakovič – Lamač: Hodnotím ho ako odvážny a potrebný krok. Nepoznám veľa európskych metropol, kde by centrum mesta od nábrežia oddelovala štvorprúdovka a naopak, kde by neexistovala bezpečná cyklotrasa.

Matúš Čupka – Nové Mesto: Tento zámer hodnotím pozitívne, nakoľko pre skutočný rozvoj cyklodopravy musí mesto vytvárať bezpečné, segregované a na vhodných miestach umiestnené cyklotrasy. Daná cyklotrasa tieto podmienky spĺňa a je dôležitým predpokladom pre zatraktívnenie cyklodopravy ako nie len zdravšej, ale aj bezpečnej a najmä rýchlej alternatíve k individuálnej automobilovej doprave. Chcel by som tiež oceniť odvahu vedenia hlavného mesta nakoľko spraviť takýto zásadný krok v prospech mestskej cyklistiky sa určite nerodil ľahko.

Ján Hrčka – Petržalka: Na jednej strane rozumiem snahe veľkých miest obmedziť automobilovú dopravu v rušných centrách, na strane druhej, kvôli dvojkilometrovému úseku posielať ľudí cez dva mosty, ktoré sú aj bez toho upchaté alebo cez diaľničný obchvat, ku ktorému vedú autami preplnené mosty, mi nepríde najšťastnejším riešením. Nevyvraciam názor, že tento projekt časom zlepší situáciu na Vajanského nábreží, ale pre všetkých ostatných, ktorí prechádzajú z Ružinova do Petržalky, aby sa dostali do Karlovej Vsi, Dúbravky alebo Lamača či naopak, je situácia oveľa komplikovanejšia.

Keby magistrát podporil využívanie mestskej hromadnej dopravy a namiesto pruhu pre cyklistov vyhradil pruh pre mestskú hromadnú dopravu, tak si poviem, že je to dobrý nápad, ale oddeliť pruh tak, že autobus má problém tadiaľ prejsť – takýto postup som úprimne nečakal a keď som sa o ňom prvýkrát dozvedel, myslel som si, že ide len o nedorozumenie.

Čakal som totiž, že zvolia bežne využívaný spôsob – že vytvoria jeden združený pruh, ktorý by slúžil tak pre cyklistov, ako aj MHD. Okrem toho si treba uvedomiť, že cyklisti viac ako pol roka tento pruh z dôvodu nepriaznivého počasia využívať veľmi nebudú. Osobne by som sa do takéhoto odvážneho kroku, ktorý výrazne zasiahne do fungovania celej Bratislavy, nepúšťal takto strmhlav, nehovoriac o tom, že magistrát svoj zámer s nikým vopred nekomunikoval, pokiaľ mám vedomosť, ani s členmi mestskej dopravnej komisie.

Michal Drotován – Rača: V rámci tohto projektu je dôležité zodpovedať na otázku, či ide o nejakú celkovú koncepciu utlmovania tranzitnej dopravy v centre Bratislavy (čo je pozitívny krok) alebo iba o „ad hoc“ riešenie, ktoré presunie autá do iných uličiek Starého Mesta. Je treba riešiť tranzit ako celok a začať sa venovať aj kľúčovým dopravným stavbám, ktoré majú tranzit odbremeniť.

Osobne si myslím, že by sa tiež mala rozširovať pešia zóna v meste kľudne aj smerom k nábrežiu. Takže – a v tom budem ešte „revolučnejší“ ako primátor – si myslím, že existuje priestor do budúcnosti na rozšírenie pešej zóny do tohto smeru. Malo by to aj pozitívny vplyv na život v meste, pretože by to tam nezahlcovali autá z novostavieb ako River park, Vydrica či Zuckermandel.

Jozef Krúpa – Záhorská Bystrica: Cyklotrasa na Vajanského nábreží bola autonómnym rozhodnutím magistrátu bez konzultácie či informovania poslancov a dopravnej komisie. Čas ukáže, nakoľko prínosné bolo rozhodnutie zmeniť jeden jazdný pruh na cyklotrasu.

Aké sú podľa Vás plusy a mínusy cyklotrasy na Vajanského nábreží?

Jana Jakubkovič – Devín: Plusom je určite samotná existencia cyklotrasy, ako mínus vnímam súbežnú cyklotrasu na Petržalskej strane, pričom nám stále ostáva mnoho zásadných úsekov, ktoré sú opomínané. Skôr by som si budovanie cyklotrás predstavovala v súlade so strategickým dokumentom, ktorý ustanoví potreby a využiteľnosť jednotlivých úsekov, čo môže jednotlivým projektom súčasne určiť aj ich prioritu.

Martin Zaťovič – Dúbravka: Každý projekt má svoje plusy aj mínusy. Každý hodnotí projekt zo svojho pohľadu.

Igor Polakovič – Lamač: Plusy spočívajú vo vyhradenom, oddelenom a dostatočne širokom koridore pre cyklistov. Mínusom je zatiaľ skôr provizórium riešení na niektorých miestach, pričom celá ulica by si zaslúžila komplexný redizajn. No v situácii, keď je Bratislava druhým najhoršie financovaným mestom v Európskej únii môžeme o projektoch prestavby ulíc od fasády k fasáde často iba snívať.

Matúš Čupka – Nové Mesto: Plusy sú najmä umiestnenie na dôležitej spojnici medzi centrom mesta a Karlovou Vsou, Devínom či Dúbravkou. Ďalej je to bezpečné riešenie, kedže sú cyklisti fyzicky oddelení od automobilov na väčšine úseku. Tiež ide z politického hľadiska o dôležité gesto zo strany vedenia mesta, že to myslí s rozvojom cyklodopravy vážne. Mínusom je slabšia informačná kampaň pred realizáciou a menej dostupné dáta k dopadu tohto kroku na dopravu. Prax zatiaľ ukazuje, že k akémusi dopravnému kolapsu nedošlo.

Ján Hrčka – Petržalka: Jediným plusom, ktorý v tom vidím, je podpora cyklodopravy, ktorá by mala mať vyššie postavenie ako tá automobilová. Ja sám počas roka nabicyklujem viac ako najazdím autom, ale mám tú výhodu, že bývam, pracujem a fungujem v rámci Petržalky. Iní takúto možnosť nemajú a keby mali, určite by projekty tohto druhu mali zmysel.

Projekt na Vajanského nábreží aj preto považujem skôr len za akýsi druh propagácie, ktorým chce hlavné mesto navonok ukázať ako uprednostňuje cyklistov na úkor inej dopravy, avšak realita je, zatiaľ, iná. Keby to bolo aspoň na úkor individuálnej dopravy, ešte by som nad tým nelámal palicu, ale naopak, vytvorenie cyklopruhu zhoršilo situáciu aj alternatívnym druhom automobilovej dopravy – MHD, taxi službe a podobne, ktoré tiež stoja v dlhších zápchach. Obávam sa, že cieľ sa v konečnom dôsledku minie účinku a motoristi budú mať voči cyklistom ešte väčšiu zášť.

Michal Drotován – Rača: Plusom je najmä bezpečnejší pohyb chodcov na nábreží a tiež ich prechod cez komunikáciu napríklad pri Propeleri, čo sa týka budúcnosti, je potrebné hlavne vedieť, aká bude cyklotrasa pri Riverparku 2 – tam s ňou developer nesúhlasí – od toho záleží, aby bola bezpečná cyklotrasa minimálne po úroveň Botanickej záhrady.

Jozef Krúpa – Záhorská Bystrica: neodpovedal.

Viete si predstaviť realizáciu podobne radikálneho projektu cyklotrasy aj vo Vašej mestskej časti? Teda určiť jeden pruh cyklistom?

Jana Jakubkovič – Devín: V podmienkach mestskej časti Bratislava – Devín je takýto projekt absolútne nereálny. Za našu mestskú časť vnímam veľmi citlivo skutočnosť, že vyznačenie cyklopruhu  na Devínskej ceste sa uskutočnilo tak, ako sa uskutočnilo, pričom sa jedná o úsek významnej trasy Eurovelo 13, ktorá vedie od Barentsovho mora na severe až po Čierne more na juhu, prechádza 20 krajinami a má dĺžku 10.400 km.

Ide o naozaj o významný projekt cyklotrasy, ktorým prechádza aj mnoho cudzincov – žiaľ, Devínsky úsek je skôr na hanbu. V jednom úseku sa cyklotrasa rozdvojuje a vedú dve súbežne vedľa seba, pričom tá „lesná“ je väčšinu roka pod vodou a je veľmi smutný pohľad na Rakúskych turistov či našich seniorov, ktorí brodia svoje bicykle hlbokými mlákami… O to viac negatívne vnímam absenciu jasnej stratégie budovania cyklotrás v meste.

Martin Zaťovič – Dúbravka: Na novovybudovanej komunikácií Harmincova boli vyznačené pruhy v oboch smeroch pre MHD. O ďalších zámeroch hlavného mesta určiť celý jeden pruh pre cyklistov/MHD nemám žiadne informácie.

Igor Polakovič – Lamač: Viem si predstaviť takú reorganizáciu ulíc, ktorá umožní jej bezpečné zdieľanie medzi všetkými formami dopravy.

Matúš Čupka – Nové Mesto: Predstaviť si to určite viem, nakoľko hlavné radiály ako Vajnorská alebo Račianska ulica majú viacero úsekov, kde sa nachádzajú dva jazdné pruhy, ale nie sú naplno využité vzhľadom na striedanie počtu jazdných pruhov raz z jedného na dva a zas naopak. Peknou ukážkou podpory je nedávna rekonštrukcia Vajnorskej ulice, ktorá priniesla dva bezpečné cyklopruhy na väčšine úseku medzi Trnavským mýtom a Bajkalskou ulicou. Podobným spôsobom by sa mohla cyklodoprava v Novom Meste rozvíjať aj na ďalších miestach.

Ján Hrčka – Petržalka: Budovanie cyklotrás na území celej Bratislavy má v réžii magistrát hlavného mesta, ktorý v Petržalke vybudoval viacero z nich. K najnovším patria cyklotrasy, ktoré vznikli ako súčasť dopravných ťahov na cestách II. triedy – Mamateyova, Jiráskova. V týchto prípadoch však nie sú motoristi ani MHD obmedzovaní a nepredstavujú žiadny problém. Na Jiráskovej sa z dvoch prúdov pre osobné autá stal jeden pruh pre autá, jeden súčasne pre cyklistov a MHD, napriek tomu je doprava plynulá a bez zápch. Na Mamateyovej vznikol cyklopruh, v ďalšom parkujú autá a tiež neevidujem žiadne problémy.

Vyhradiť jeden celý pruh len pre cyklistov je teda v poriadku, ale len vtedy, ak vznikne rozumne, s prihliadnutím na šírku cesty a celkovú dopravnú situáciu. Som preto skôr za to, aby sa cyklotrasy neoddeľovali fyzicky, ako na Vajanskom nábreží, ale vytvorením dopravného značenia – nakreslením čiar na existujúcu komunikáciu.

Michal Drotován – Rača: Ak by sa výrazne obmedzil tranzit vozidiel do Rače smerom od Pezinka a späť (napríklad odklonením na obchvat), tak sa následne môžeme baviť o možnostiach, kde by prichádzalo niečo takéto do úvahy. Bez odklonenia a prekládky II/502 Púchovskej cesty a jej napojenia na Bojnickú by však podobné riešenie bolo veľmi problematické – nielen pre autá, ale aj záchranné zložky, hasičov, autobusy.

V podstatne aj za komunizmu chceli odkloniť dopravu z centra Rače, nikdy sa však nenašli zdroje na podobné dopravné projekty. Treba vytvárať hlavne dobré podmienky pre MHD, ktorá vždy bude zabezpečovať v Rači výrazne viac prepravy ako bicykle či kolobežky.

Jozef Krúpa – Záhorská Bystrica: V našej mestskej časti nemáme štvorprúdovú cestu, hlavná cesta pretínajúca Záhorskú Bystricu – Bratislavská ulica je z oboch strán v zastavanom území.