theLine

The Line: Zelenรฉ mesto bez รกut a ulรญc sa prebรบdza k ลพivotu

Ekonomika vaลกej krajiny je zรกvislรก na rope. Dopyt po tejto surovine globรกlne klesรก. ฤŒo urobรญte? Vytvorรญte hi-tech projekt na pokraji utรณpie, ktorรฝ mรก predstaviลฅ mesto budรบcnosti. Bez รกut a bez ropy.

Mesto, rozprestierajรบce sa na dฤบลพke 170 kilometrov, sa nachรกdza medzi ฤŒervenรฝm morom, Egyptom a Jordรกnskom. ลฝije v ลˆom miliรณn obyvateฤพov. Nie sรบ tu ลพiadne ulice, ani autรก, iba ฤพudia, ลพijรบci v harmรณnii s prรญrodou.ย 

Znie vรกm to ako sci-fi? Saudskรก Arรกbia tvrdรญ, ลพe bude uลพ ฤoskoro realitou. Len do infraลกtruktรบry plรกnujรบ investovaลฅ 100 aลพ 200 miliรกrd, priฤom na vรฝstavbu prispeje vlรกda, verejnรฝ inveลกtiฤnรฝ fond, lokรกlni a globรกlni investori. S vรฝstavbou by chceli zaฤaลฅ uลพ v prvom kvartรกli tohto roka.ย 

โ€žPoฤas histรณrie ฤพudia stavali mestรก tak, aby chrรกnili svojich obyvateฤพov. Po priemyselnej revolรบcii sa dostali do popredia stroje, autรก a tovรกrne. V mestรกch, ktorรฉ sรบ povaลพovanรฉ za najrozvinutejลกie na svete, strรกvia ฤพudia celรฉ roky svojich ลพivotov cestovanรญm. Do roku 2050 sa mรก tento ฤas eลกte zdvojnรกsobiลฅ. Do roku 2050 sa tieลพ bude musieลฅ miliarda ฤพudรญ presลฅahovaลฅ pre rastรบce emisie CO2 a stรบpajรบce hladiny morรญ. Devรคลฅdesiat percent ฤพudรญ dรฝcha zneฤistenรฝ vzduch. Preฤo by sme mali v zรกujme rozvoja obetovaลฅ prรญrodu? Preฤo by malo kaลพdรฝ rok pre zneฤistenie zomrieลฅ sedem miliรณnov ฤพudรญ? Preฤo by sme mali kaลพdoroฤne prรญsลฅ o miliรณn ฤพudรญ v dopravnรฝch nehodรกch? A preฤo by sme mali akceptovaลฅ to, ลพe strรกcame roky ลพivota dochรกdzanรญm?,“ pรฝta sa saudskoarabskรฝ korunnรฝ princ Muhammad bin Salmรกn, predseda predstavenstva spoloฤnosti Neom.ย 

The Line
the Line bude maลฅ spojenie s ฤŒervenรฝm morom | Zdroj: Neom

Vลกetko na dosah

Vรญziou je 170-kilometrovรฝ pรกs hyperprepojenรฝch komunรญt budรบcnosti, ktorรฝ bude predobrazom toho, ako by mohli ฤพudia koexistovaลฅ v harmรณnii s planรฉtou. ลฝivot v novom meste, ktorรฉ volajรบ the Line, by mala definovaลฅ peลกia dostupnosลฅ – vลกetky kaลพdodennรฉ potreby, vrรกtane ลกkรดl, zdravotnรญckych a oddychovรฝch zariadenรญ i zelene, by mali byลฅ do pรคลฅ minรบt chรดdze.ย 

Cestovanie v oblasti zabezpeฤรญ hyperrรฝchla doprava a rieลกenia autonรณmnej mobility, priฤom ลพiadna cesta by nemala trvaลฅ dlhลกie ako 20 minรบt. Infraลกtruktรบra by sa mala podฤพa sรบฤasnรฝch plรกnov presunรบลฅ pod zem. Na povrchu sa budรบ obyvatelia prechรกdzaลฅ, ลกportovaลฅ a uลพรญvaลฅ si spojenie s prรญrodou.ย ย 

Celรฝ projekt by mala riadiลฅ umelรก inteligencia, ktorรก by sa zรกroveลˆ mala ฤalej uฤiลฅ a hฤพadaลฅ spรดsoby, ako obyvateฤพom eลกte viac zjednoduลกiลฅ ลพivot. To vลกetko by malo byลฅ zรกroveลˆ napรกjanรฉ energiou z obnoviteฤพnรฝch zdrojov.ย 

V plรกne je aj produkcia zelenรฉho vodรญka ako zdroja takzvanej ฤistej energie, ktorรฝ sa vyrรกba elektrolรฝzou vody s pouลพitรญm elektrickej energie z obnoviteฤพnรฝch zdrojov. Lรญnia projektu na jednom konci รบstรญ pri ฤŒervenom mori. Saudskรก Arรกbia mรก uลพ dnes expertรญzu na filtrovanie morskej vody, vฤaka ฤomu sa z nej stรกva pitnรก voda. The Line ju chce vyuลพiลฅ a zlepลกiลฅ tak, aby filtrovanรบ vodu mohli nielen vyuลพรญvaลฅ ale aj distribuovaลฅ ฤalej do sveta.

Analytici sรบ skeptickรญ

Tvorcovia projektu rรกtajรบ s tรฝm, ลพe obyvateฤพmi mesta sa stanรบ ฤพudia zo vลกetkรฝch kรบtov sveta, z rรดznych kultรบr, etnรญk a nรกboลพenstiev. Ich poฤet by mal presiahnuลฅ miliรณn. Vลกetci by mali maลฅ spoloฤnรฝ cieฤพ. Vytvoriลฅ ฤo najlepลกรญ model pre udrลพateฤพnรฉ, prosperujรบce a fungujรบce urbรกnne prostredie.ย 

Dรดleลพitรฝm prvkom projektu a tieลพ dรดvodom, preฤo mรก takรฝ atypickรฝ tvar, je ochrana prรญrody. Vรฝstavba sa mรก prispรดsobiลฅ okolitej krajine a tieลพ zachovaลฅ vลกetky historickรฉ pamiatky.ย 

Aj napriek altruistickรฝm vรญziรกm vลกak narazil aj na skeptikov. Analytici spochybลˆujรบ, ลพe sa princovi podarรญ nรกjsลฅ dosลฅ financiรญ. Najmรค vzhฤพadom na to, ลพe sa projekt nachรกdza v blรญzkosti takรฝch technologickรฝch a ekonomickรฝch stredรญsk, ako sรบ Dubaj, Abรบ Zabรญ a Katar. The Line mal sรญce vyrรกsลฅ v opustenej oblasti, ale na tomto รบzemรญ ลพije istรก skupina pรดvodnรฝch obyvateฤพov, ktorรก prejavila vzdor voฤi vรฝstavbe.ย 

Projekt by mal do budรบcnosti vytvoriลฅ 380-tisรญc pracovnรฝch miest a do roku 2030 by mal prispieลฅ 180 miliardami saudskoarabskรฝch rialov (39,46 miliardy eur) do HDP krajiny. Je sรบฤasลฅou gigantickรฉho saudskoarabskรฉho projektu Neom (v preklade novรก budรบcnosลฅ). Ten mรก zahล•ลˆaลฅ aj priemyselnรฉ a logistickรฉ zรณny a tieลพ letisko, ktorรฉ mรก byลฅ jednรฝm z najvรคฤลกรญch na svete.

Veronika Rajniฤovรก, SITA
Najฤรญtanejลกie