The Line: Zelenรฉ mesto bez รกut a ulรญc sa prebรบdza k ลพivotu
Ekonomika vaลกej krajiny je zรกvislรก na rope. Dopyt po tejto surovine globรกlne klesรก. ฤo urobรญte? Vytvorรญte hi-tech projekt na pokraji utรณpie, ktorรฝ mรก predstaviลฅ mesto budรบcnosti. Bez รกut a bez ropy.
Mesto, rozprestierajรบce sa na dฤบลพke 170 kilometrov, sa nachรกdza medzi ฤervenรฝm morom, Egyptom a Jordรกnskom. ลฝije v ลom miliรณn obyvateฤพov. Nie sรบ tu ลพiadne ulice, ani autรก, iba ฤพudia, ลพijรบci v harmรณnii s prรญrodou.ย
Znie vรกm to ako sci-fi? Saudskรก Arรกbia tvrdรญ, ลพe bude uลพ ฤoskoro realitou. Len do infraลกtruktรบry plรกnujรบ investovaลฅ 100 aลพ 200 miliรกrd, priฤom na vรฝstavbu prispeje vlรกda, verejnรฝ inveลกtiฤnรฝ fond, lokรกlni a globรกlni investori. S vรฝstavbou by chceli zaฤaลฅ uลพ v prvom kvartรกli tohto roka.ย
โPoฤas histรณrie ฤพudia stavali mestรก tak, aby chrรกnili svojich obyvateฤพov. Po priemyselnej revolรบcii sa dostali do popredia stroje, autรก a tovรกrne. V mestรกch, ktorรฉ sรบ povaลพovanรฉ za najrozvinutejลกie na svete, strรกvia ฤพudia celรฉ roky svojich ลพivotov cestovanรญm. Do roku 2050 sa mรก tento ฤas eลกte zdvojnรกsobiลฅ. Do roku 2050 sa tieลพ bude musieลฅ miliarda ฤพudรญ presลฅahovaลฅ pre rastรบce emisie CO2 a stรบpajรบce hladiny morรญ. Devรคลฅdesiat percent ฤพudรญ dรฝcha zneฤistenรฝ vzduch. Preฤo by sme mali v zรกujme rozvoja obetovaลฅ prรญrodu? Preฤo by malo kaลพdรฝ rok pre zneฤistenie zomrieลฅ sedem miliรณnov ฤพudรญ? Preฤo by sme mali kaลพdoroฤne prรญsลฅ o miliรณn ฤพudรญ v dopravnรฝch nehodรกch? A preฤo by sme mali akceptovaลฅ to, ลพe strรกcame roky ลพivota dochรกdzanรญm?,“ pรฝta sa saudskoarabskรฝ korunnรฝ princ Muhammad bin Salmรกn, predseda predstavenstva spoloฤnosti Neom.ย
Vลกetko na dosah
Vรญziou je 170-kilometrovรฝ pรกs hyperprepojenรฝch komunรญt budรบcnosti, ktorรฝ bude predobrazom toho, ako by mohli ฤพudia koexistovaลฅ v harmรณnii s planรฉtou. ลฝivot v novom meste, ktorรฉ volajรบ the Line, by mala definovaลฅ peลกia dostupnosลฅ – vลกetky kaลพdodennรฉ potreby, vrรกtane ลกkรดl, zdravotnรญckych a oddychovรฝch zariadenรญ i zelene, by mali byลฅ do pรคลฅ minรบt chรดdze.ย
Cestovanie v oblasti zabezpeฤรญ hyperrรฝchla doprava a rieลกenia autonรณmnej mobility, priฤom ลพiadna cesta by nemala trvaลฅ dlhลกie ako 20 minรบt. Infraลกtruktรบra by sa mala podฤพa sรบฤasnรฝch plรกnov presunรบลฅ pod zem. Na povrchu sa budรบ obyvatelia prechรกdzaลฅ, ลกportovaลฅ a uลพรญvaลฅ si spojenie s prรญrodou.ย ย
Celรฝ projekt by mala riadiลฅ umelรก inteligencia, ktorรก by sa zรกroveล mala ฤalej uฤiลฅ a hฤพadaลฅ spรดsoby, ako obyvateฤพom eลกte viac zjednoduลกiลฅ ลพivot. To vลกetko by malo byลฅ zรกroveล napรกjanรฉ energiou z obnoviteฤพnรฝch zdrojov.ย
V plรกne je aj produkcia zelenรฉho vodรญka ako zdroja takzvanej ฤistej energie, ktorรฝ sa vyrรกba elektrolรฝzou vody s pouลพitรญm elektrickej energie z obnoviteฤพnรฝch zdrojov. Lรญnia projektu na jednom konci รบstรญ pri ฤervenom mori. Saudskรก Arรกbia mรก uลพ dnes expertรญzu na filtrovanie morskej vody, vฤaka ฤomu sa z nej stรกva pitnรก voda. The Line ju chce vyuลพiลฅ a zlepลกiลฅ tak, aby filtrovanรบ vodu mohli nielen vyuลพรญvaลฅ ale aj distribuovaลฅ ฤalej do sveta.
Analytici sรบ skeptickรญ
Tvorcovia projektu rรกtajรบ s tรฝm, ลพe obyvateฤพmi mesta sa stanรบ ฤพudia zo vลกetkรฝch kรบtov sveta, z rรดznych kultรบr, etnรญk a nรกboลพenstiev. Ich poฤet by mal presiahnuลฅ miliรณn. Vลกetci by mali maลฅ spoloฤnรฝ cieฤพ. Vytvoriลฅ ฤo najlepลกรญ model pre udrลพateฤพnรฉ, prosperujรบce a fungujรบce urbรกnne prostredie.ย
Dรดleลพitรฝm prvkom projektu a tieลพ dรดvodom, preฤo mรก takรฝ atypickรฝ tvar, je ochrana prรญrody. Vรฝstavba sa mรก prispรดsobiลฅ okolitej krajine a tieลพ zachovaลฅ vลกetky historickรฉ pamiatky.ย
Aj napriek altruistickรฝm vรญziรกm vลกak narazil aj na skeptikov. Analytici spochybลujรบ, ลพe sa princovi podarรญ nรกjsลฅ dosลฅ financiรญ. Najmรค vzhฤพadom na to, ลพe sa projekt nachรกdza v blรญzkosti takรฝch technologickรฝch a ekonomickรฝch stredรญsk, ako sรบ Dubaj, Abรบ Zabรญ a Katar. The Line mal sรญce vyrรกsลฅ v opustenej oblasti, ale na tomto รบzemรญ ลพije istรก skupina pรดvodnรฝch obyvateฤพov, ktorรก prejavila vzdor voฤi vรฝstavbe.ย
Projekt by mal do budรบcnosti vytvoriลฅ 380-tisรญc pracovnรฝch miest a do roku 2030 by mal prispieลฅ 180 miliardami saudskoarabskรฝch rialov (39,46 miliardy eur) do HDP krajiny. Je sรบฤasลฅou gigantickรฉho saudskoarabskรฉho projektu Neom (v preklade novรก budรบcnosลฅ). Ten mรก zahลลaลฅ aj priemyselnรฉ a logistickรฉ zรณny a tieลพ letisko, ktorรฉ mรก byลฅ jednรฝm z najvรคฤลกรญch na svete.