Fiesta most Trenčín

Trenčín sa vráti k rieke. Most Fiesta bude živou ulicou s prístavným mólom

Partneri sekcie:

Mestá Bratislava, Košice i Nitra sa výstavbou približujú k riekam na svojom území, čo znamená novú etapu v ich vývoji. Platí to aj pre mesto Trenčín, kde sa v januári začali práce na Moste Fiesta. Bude pobytový, promenádny a plný zelene, zapadne do koncepcie Trenčína ako Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2026. Práce potrvajú 20 mesiacov.

Časopis ASB v januári tohto roka priniesol správu o premene a obnove starého železničného mosta s dĺžkou 250 metrov na objekt s iným využitím. Oslovili sme hlavného architekta Trenčína Martina Beďatša, aby sme získali bližšie (aj technické) informácie o projekte. Most neslúži doprave od roku 2017.

Na začiatku bol projekt Trenčín si Ty

Mesto od roku 2011 pracuje na strategickom projekte s názvom Trenčín si Ty, čo znamená rozšírenie centra k rieke Váh a na druhý breh a jej zapojenie do života. Preto je most navrhnutý ako ulica. „V roku 2014 sa uskutočnila medzinárodná ideová urbanistická súťaž, následne mesto s hlavným riešiteľom Dušanom Šimunom a s tímom externých spolupracovníkov spracovalo urbanistickú štúdiu, ktorá bola pretavená do zmeny územného plánu,“ priblížil začiatky projektu Beďatš s tým, že most je začiatkom procesu.

Stav konštrukcie mosta a podporných konštrukcií

V najhoršom technickom stave je lávka pre peších, ktorá nevyhovuje z hľadiska únosnosti, ale ani svojím šírkovým profilom ako súčasti koridoru cyklotrasy. Preto je nutné jej rozšírenie na šírku 3,125 metra. Toto sa rieši novou oceľovou konštrukciou, ktorá nadviaže na existujúce priečne nosníky mosta v telese železničnej trate T2.

Podlahový plech vymenia v celej šírke lávky za nový s hrúbkou 8 mm. Nové konzoly predĺženia lávky budú v rastri cca 1,285 m a budú privarené na nový obvodový profil U 240, ktorý sa privarí k existujúcim konzolám lávky. Konzoly budú mať premenný prierez I.

Pokiaľ ide o betónové podporné konštrukcie, tie majú porušenú povrchovú vrstvu, miestami je dokonca obnažená výstuž. Narušené časti sa mechanicky odstránia, celá plocha sa upraví vysokotlakovým vodným lúčom. Obnaženú výstuž natrú antikoróznym náterom a adhéznou suspenziou. Povrch opravia sanačnou tixotropnou reprofilačnou maltou a nakoniec sa aplikuje elastická flexibilná hydroizolačná ochranná stierka.

Pešia zóna nad riekou

Mesto okrem mosta kúpilo aj tzv. alúvium Orechovského potoka. „Meníme ho na prírodný park, do ktorého bude vďaka mostu z určitých polôh v historickom centre bližšie ako do súčasného mestského parku, čiže most má aj takúto pridanú hodnotu,“ vysvetlil.

Hlavný architekt zdôraznil, že most sám osebe tvorí zaujímavú pešiu zónu v atraktívnom prírodnom prostredí, no zároveň je cieľom. Okrem športových a relaxačných aktivít tam bude aj päť prevádzok s občerstvením – bar, reštaurácia, kaviareň, bistro a čajovňa.

Budú aj s pridanou hodnotou kultúrno–komunitného charakteru typu urban culture, event, chill-out a podobne. Most má byť akcelerátorom rozvoja na brehoch. Napríklad na pravom brehu má v budúcnosti vzniknúť hotel s reštauráciou a terasou priamo pri nástupe na most.

Architektonická štúdia revitalizácie mosta, ktorý má štyri polia, bola spracovaná pre šesť realizačných etáp. Vizualizovaných je päť etáp, aby bol zrejmý aj koncový stav mosta. Šiesta etapa je úprava prvého poľa zo strany centra mesta pre prípad, že by došlo k splavneniu rieky nákladnou lodnou dopravou.

„To je dlhodobý proces a nevedno, či sa toho samotný most dožije, preto šiesta etapa nie je vizualizovaná. Piatu etapu však tvorí práve prístavisko s prírodným „bazénom“ vo Váhu, do ktorého je zaústený aj tobogan,“ uviedol hlavný architekt.

Objekty horných pochôdznych terás

Budú mať nosnú oceľovú konštrukciu kotvenú do hlavných nosníkov oboch mostných vetiev. Pochôdznu vrstvu má tvoriť prevažne drevená podlaha z fošní (90 × 40 mm), nosné profily sú oceľové. Na športoviskách sú špeciálne povrchy podľa druhu športu a podkladovou vrstvou je oceľový plech. Zaťaženie terás vyhovuje normám. Pre športoviská alebo plochy na šport a v skleníku sa udáva zaťaženie 5 kN/m2 (500 kg/m2), pre ostatné plochy 3 kN/m2 (300 kg/m2).

Most sa musí v meste udomácniť

Rozhodnutie realizovať štyri etapy naraz padlo podľa Beďatša až po získaní titulu EHMK 2026. Bez tohto titulu by v Trenčíne obnovili a zmenili most po etapách. Najskôr by išlo o jeho samotné „spojazdnenie“ a napojenie na brehy a alúvium Orechovského potoka. Potom by nasledoval mobiliár a zeleň na mostovke, päť objektov služieb a stavba strešnej roviny so súvisiacimi komunikáciami.

Keď sa most i alúvium „udomácnia“ v živote mesta a bude známejší časový horizont premeny nábreží Váhu, príde podľa mesta čas na tobogan a bazén s prístaviskom. Prístavné móla pre malé rekreačné plavidlá na oboch brehoch však projektuje Trenčín už teraz, ale zatiaľ v menšom rozsahu, aby aj takouto formou oživil a zapojil rieku do života mesta.

Aktuálne sa realizuje odstránenie nepotrebných prvkov a konštrukcií, v príprave je čistenie mosta vysokotlakovým vodným lúčom – výroba pohyblivých plošín a podobne, prebieha zabezpečovanie potrebného materiálu.

Rekonštrukcia železničného mosta, Trenčín

Investor: mesto Trenčín
Architekt: De Bondt
Zhotoviteľ: Adifex
Náklady: 10 mil. eur
Realizácia: 01/2025 – 2026