V Bratislave bude päť výškových hladín. Maximálna výška celomestských dominánt je 160 metrov

 Hlavné mesto má urbanistickú štúdia výškového zónovania, ktorá odporúča pravidlá pre maximálnu výšku nových budov. Dôležitým princípom je zachovanie panorámy Bratislavy s ohľadom na Malé Karpaty a vyniknutie typických dominánt ako sú Kamzík alebo Bratislavský hrad. 

Štúdiu spracoval Metropolitný inštitút Bratislava (MIB) v spolupráci s magistrátom. Výškové usmernenie v meste dlhodobo chýbalo, čo sa často odzrkadlilo v nekoncepčnej výstavbe nových budov. O transparentné pravidlá  výškovej zonácie Bratislava usiluje posledných desať rokov.

Nové pravidlá pre výstavbu

Aktuálna urbanistická štúdia výškového zónovania  prináša pravidlá pre novú výstavbu rovnako aj pre stabilizované územia, ktoré podporia kompaktnú zástavbu na území celej Bratislavy. Takýto typ zástavby znamená, že vytvára súvislý celok, z ktorého nevyčnievajú príliš nízke alebo vysoké budovy. Novonavrhovaných päť výškových hladín mesta budú k dispozícii v aplikácii na mestskom geoportáli.

Výšková zonácia bude predmetom metodických zmien a doplnkov územného plánu mesta.  „Odporúčame, aby boli prijaté ako záväzná regulácia maximálnej výšky a polohy celomestských dominánt v rámci celomestského centra, kritériá pre posudzovanie výškových stavieb a výškové hladiny pre stabilizované územia,“ povedal Martin Berežný, riaditeľ Sekcie územného plánovania z MIB.

V podobe princípov a zásad budú do smernej časti zapracované odporúčané výškové hladiny pre rozvojové územia, zásady dotvárania území v jednotlivých hladinách a odporúčaná maximálna výška a polohy lokálnych dominánt.

Konkrétne zapracovanie regulatívov, princípov a zásad do územného plánu mesta súvisí so stavebným zákonom a požiadavkami na územné plánovanie miest, určením maximálnej výšky zástavby či indexom zastavanej plochy. Tiež majú zohľadniť faktory ako udržateľný verejný priestor, množstvo zelene či adaptácia na zmenu klímy v meste.

V rámci pripomienkovania sa k návrhu štúdie vyjadril aj súkromný sektor, verejnosť či zástupcovia dotknutých orgánov. Priestor pre ďalšie vstupy od odbornej či laickej verejnosti vznikne tiež pri pretavení štúdie do zmien a doplnkov územného plánu mesta, počas jej prerokovávania.

Lokálne a celomestské dominanty

Dôležité číslo, ktoré navrhujú odborníci vo výškovej zonácii, je maximálna výška pre výškové budovy.  Toto číslo je priamo naviazané na dva typy výškových dominánt – 1) Lokálne dominanty sú pozorovateľné zo vzdialenosti 5km a menej, pričom do samotného vnímania horizontu mesta z diaľky vstupujú minimálne.  2) Celomestské dominanty vstupujú do obrazu mesta pri pozorovacej vzdialenosti 10 – 15 km a sú súčasťou identity mesta.

Z tohto dôvodu je maximálna výška pre lokálne dominanty určená výškou vnútorného nádvoria Bratislavského hradu s nadmorskou výškou 226m, čo predstavuje relatívnu výšku 90m.

Výšku ovplyvňujú  aj letové požiadavky

Pre určenie maximálnej výšky celomestských dominánt je kľúčová silueta Malých Karpát a zachovanie pohľadu na zalesnené časti Karpát. Preto je neprekročiteľná výška pre výškové budovy s celomestským pôsobením určená na základe maximálnej nadmorskej výšky jestvujúcej línie zástavby na svahoch Malých Karpát, ktorá sa pohybuje v priemere vo výške 260 m n. m., čo predstavuje relatívnu výšku 120m.

Určenie maximálnej výšky celomestských dominánt tiež priamo ovplyvňujú letové a prevádzkové služby medzinárodného letiska M. R. Štefánika, pre ktoré predstavuje výška 309 m n. m., relatívna výška 169m, neprekročiteľnú maximálnu výšku na území mesta. Zároveň štúdia stanovuje maximálnu výšku celomestských dominánt na 300 m n. m, čo v danej zóne predstavuje výšku v rozpätí od 160 do 164mn.m.

Najvyššie budovy  budú pri Nivách

Pri určovaní maximálnej výšky budov sa zohľadňuje aj územie, kde sa môžu viacposchodové stavby postaviť. Napríklad, na pravom brehu Dunaja v centre mesta nie je možné prekročiť nadmorskú výšku 260 m n. m.

Pri umiestňovaní stavieb je nevyhnutné rešpektovať dominantný prírodný prvok, ktorý tvorí porast lužných lesov v minimálnej šírke 250 metrov. V ľavobrežnej časti nábrežia sú to zóny Chalupkova a Pribinova, kde už sú postavené mnohé výškové stavby, alebo sú aktuálne vo výstavbe s platným územným či stavebným povolením. Najvyššou stavbou v tejto lokalite bude objekt s výškou 164,9 m, ktorý presahuje dodnes uplatňované limity v danom území a posunul tak maximálnu výšku na území mesta na nové maximum.

Pri každej navrhovanej výškovej stavbe je potrebné zohľadniť desať kritérií. Je medzi nimi, napríklad, preferovať územia s rozvojovým potenciálom, v technickom riešení klásť doraz na ekológiu stavby, požadovať celospoločenský prínos pre mesto, vysokú kvalitu architektonického riešenia či zabezpečiť napojenie na hromadnú dopravu.

V Bratislave prevláda nízka zástavba

Okrem konkrétnych maximálnych výšok pre jednotlivé budovy, štúdia stanovuje pre urbanizovateľné územia päť výškových hladín. Bratislava doteraz takéto zónovanie nemala. Ide o univerzálny, efektívny a ľahko aplikovateľný systém v rámci mesta. Každá výšková hladina sa odvíja od

charakteristík terénu a pomáha vytvárať krajinu zohľadňujúcu prírodné danosti mesta. V rámci prvej hladiny sa budú môcť postaviť budovy s maximálnou výškou 11 metrov, v rámci druhej 16 metrov, v rámci tretej 21 metrov, v rámci štvrtej 30 metrov a v rámci piatej hladiny 46 metrov.

Práve stanovením výškových hladín sa stabilizuje súčasný stav tak, aby bola zachovaná charakteristická mierka či už kompaktného mesta alebo obytných štvrtí a nedochádzalo k neprimeraným výškovým kontrastom pri novej výstavbe.

Zároveň sa uplatňuje pravidlo plynulého prechodu medzi jednotlivými výškovými zónami. Momentálne tvorí nízka zástavba až 64 % z celkovej zástavby mesta a len 36 % má zvyšný typ zástavby. V budúcnosti by mal byť tento pomer zastúpený rovnomernejšie, aby sa o Bratislave dalo hovoriť ako o meste s kompaktnou zástavbou.