V roku 2030 bude Trnava moderné udržateľné zelené mesto, kde sa bude dobre žiť, hovorí Ondrej Horváth 

Na čele odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava je už štvrtý rok. Po nástupe sa rozhodol využiť už svojim predchodcom „postavený“ kvalitný základ, zachovať  a kontinuálne pokračovať v napĺňaní vízie mesta. Jeho predstava je jasná.

Trnava 2030, viac zelene v meste, parkovacia politika, napojenia mesta na okolité dediny, tzv. gamechanger, Parklife, projekt Depo Trnava či revitalizácia Štefánikovej ulice boli témy nášho rozhovoru s vedúcim odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava. No nevynechali sme ani také zásadné otázky ako správa mesta, šetrenie či kapitálové aktivity a investícia do budúceho stavu mesta.

 Už štvrtý rok vediete odbor územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava. V akom stave ste ho zdedili?

Do Trnavy som prišiel, keď odchádzal z tejto pozície architekt Tomáš Guniš. Doteraz sme veľmi dobrí kamaráti. Myslím si, že veľmi dobre naštartoval procesy a zmenil kurz tejto lode. Je pravda, že bol na tej pozícii veľmi krátko a nepodarilo sa mu, bohužiaľ, za taký krátky čas dokončiť niektoré veci. Ale som veľmi rád všetkým, ktoré naštartoval. Nebyť jeho, asi by sa Trnava ťažšie otáčala.

Takže toto je kredit, za ktorý som Tomášovi vďačný. Lebo rozbehnúť veci je častokrát ťažšie ako pokračovať a pracovať s tým, ako ten smer bol nastavený. Za tie štyri roky bolo jasné, že vedenie mesta chce ísť spôsobom, ktorý je moderný a ktorý myslí na kvalitu života a kvalitu verejných priestorov, služieb. To isté sa očakávalo aj v rámci urbanistického rozvoja a v rámci mestotvorby alebo tvorby verejných priestorov, čo ma veľmi bavilo.

Trnava rozbeh, ktorý dostala, naplno využila a s príchodom primátora Petra Bročku nasadila vyššie tempo. Ten očakával moderné riešenia, to, že budeme s kolegami prinášať modernú mestotvorbu. Obidvaja sme mali rovnakú víziu a vtedy sa všetko robí lepšie. Pozitívne inšpirácie prišli z Holandska, z Dánska, z krajín, ktoré sú v týchto témach popredu.

Veľmi ľahko sa nám pracovalo, pretože keď sme chceli urobiť niečo, čo nebolo štandardom na Slovensku, tak to ľahko prechádzalo, lebo sme mohli ukázať kvalitné príklady zo zahraničia. Mali sme pripravenú pôdu na to, aby sme mohli robiť veci tak, ako sme ich chceli robiť.

Trnava je krajské aj okresné mesto – čo to pre urbanistický rozvoj znamená?

Trnava ako krajské mesto má v zásade rovnaké pozitíva a negatíva ako akékoľvek ďalšie krajské mesto. Máme dosť veľký prísun ľudí prostredníctvom dopravy, či už z okolitých obcí, alebo okresných miest, ktorí idú napríklad niečo vybaviť. Čo je spojené s dopravným zaťažením. A máme aj dosť pracovných príležitostí, keďže tu máme veľké priemyselné spoločnosti.

Na druhej strane to nie je úplne typická situácia ako v akomkoľvek inom krajskom meste, pretože sme blízko Bratislavy. Bratislava nám sťahuje dosť ľudí za prácou, takže na jednej strane sme mesto, do ktorého ľudia idú za niečím, na druhej strane zažívame odliv ľudí, ktorí idú do Bratislavy. Čiže máme takú špecifickú situáciu, ktorú si uvedomujeme, a pracujeme s ňou.

Spomenuli ste Trnavu ako mesto pracovných príležitostí. Paradoxne, v niektorých firmách je zamestnaných viac ľudí z iných miest či krajín.

To, ako je Trnava koncipovaná, a to, že je tak blízko Bratislavy – do 30 minút vlakom a autom podľa dopravnej situácie do trištvrte hodiny –, nám spôsobuje odliv ľudí. Umiestniť centrálu do Bratislavy namiesto do Trnavy je pre väčšie firmy výhodnejšie. Preto je v Trnave menej administratívnych príležitostí, a viac to ťahá výrobný priemysel.

Čo sa týka zamestnanosti, pre Trnavu je charakteristické, že ľudia, ktorí pracujú v administratíve, sa nám sťahujú na deň do Bratislavy a večer sa vracajú. Z okolitých dedín a mestečiek máme ľudí, ktorí prichádzajú viac na výrobné pozície. A pravda je, že to zahŕňa aj fakt, že v Trnave je veľa agentúrnych pracovníkov.

Máte v pláne vytvoriť zosieťované mesto, čo sa týka dopravy, aby bolo rovnako dostupné peším, cyklistom, tým ktorí dochádzajú do Trnavy za prácou, prípadne cez Trnavu do ďalších miest?

To, že Trnava je na križovatke medzi Trenčínom, Nitrou, Bratislavou a komunikácií D1, R1, je naozaj aj dobré, aj zlé. Je veľmi jednoduché sa do Trnavy a z Trnavy dostať. Musíme s tým pracovať. Máme veľmi blízko do krajských miest. Aj Trnavčania majú veľmi blízko do Bratislavy. Chceme eliminovať odchod Trnavčanov alebo dennú turistiku za prácou.

Musíme zatraktívniť celé mesto natoľko, aby sa tu nielen dobre žilo, ale aby sa vďaka tomu, že sa tu ľuďom bude dobre žiť, v meste usádzali firmy. Čím menej budú ľudia motivovaní dochádzaním, tým viac sa nám podarí si ich tu udržať. Ak ľudia nechcú cestovať z dobrého mesta, zvyšuje to tlak na zamestnávateľov. A tým viac sa im oplatí prísť za vysokokvalifikovanými ľuďmi sem.

Aké urbanistické kvality má mesto a ako vidíte jeho urbanistický rozvoj?

Trnava má výhodu, že je jedným z mála kompaktných miest. Vieme z nej spraviť aj s malou snahou veľmi dobre dostupné miesto. Či už pre peších, cyklistov, alebo inú formu udržateľnej dopravy. Vďaka svojmu skoro kruhovému pôdorysu má dobré predpoklady stať sa tzv. 15-minútovým mestom. Vedenie mesta to považuje za jednu kvalít, ktoré chce ponúknuť svojim obyvateľom.

Kompaktnosť Trnavy je úplne najväčšia výhoda. Aj mierka mesta – 70 000 ľudí – sa ukazuje ako veľmi vhodná na príjemný, dobrý život. Nie je tu tlak dopravy ani prehnaného developmentu v súvislosti s mierkou. Keď sme pripravovali niektoré súťaže, jedna z pozitívnych vecí, ktoré vyplynuli z charakteru Trnavy, bola práve jej mierka. A tá prináša povinnosť s ňou ďalej pracovať tak, aby sa toto kompaktné miesto nerozliezlo, aby tá mierka zrazu nepreskočila do niečoho, čo nie je pre Trnavu vhodné. Aby sa dobre nastavil rozvoj mesta.

Našou úlohou je udržať jeho pozitíva – kompaktnosť a mierku – a zároveň eliminovať negatíva, ktoré sú spojené s tým, že ide o radiálu. Takže nám vznikajú neurálne dopravné body, ktoré musíme vyriešiť. Doprava je v rámci Trnavy jedna z najdôležitejších vecí.

Zmena paradigmy v rámci dopravy je asi to, čomu sa najviac venujeme, či už ide o rozšírenie udržateľnosti dopravy, ale aj zefektívnenie klasickej automobilovej dopravy. Riešime momentálne aj úplne novú víziu mestskej autobusovej dopravy a verejnej dopravy ako takej.

Primátor Bratislavy zápasí s nedostatkom financií. Ako je na tom s financiami Trnava?

Ako menšie krajské mesto sme možno oveľa ďalej od politiky ako mesto Bratislava. To, s čím sa potýka Bratislava, že má samostatný zákon o Bratislave, ktorý je možno niekedy centrom pozornosti, alebo že sú okolo neho spory a mesto musí v rámci vzťahov debatovať s vládou, to my nemáme.

Samozrejme, keď chce mesto alebo samospráva robiť konkrétnejšie veci, nezaobíde sa bez toho, aby ich koordinovala s inštitúciami na štátnej úrovni. Keď robíme zmeny v doprave, musíme rokovať s ministerstvom dopravy. Keď robíme zeleno-modré opatrenia alebo akékoľvek iné projekty, musíme to konzultovať na jednotlivých ministerstvách, respektíve so štátnymi inštitúciami. Samozrejme, v rámci rôznych výziev, ktorých sa Trnava zúčastňuje alebo z ktorých chce čerpať, je potrebné, aby sme vedeli, čo sú tie dôležité body, ktoré musíme bezpodmienečne splniť.

Komunikácia je intenzívna, ale nemyslím si, že je taká problematická ako v prípade Bratislavy. Tým, že Trnava nie je spádové mesto pre taký veľký región, akým je Bratislava, a nemá taký nápor „cezpoľných“ (denný nárast/úbytok počtu obyvateľov sa pohybuje okolo 10 – 20 %), v rámci mesta sa staráme o 70 – 75 000 ľudí a je to zvládnuteľnejšie aj vo vzťahu k prihláseným obyvateľom. Nie je také, ako keď to Bratislave narastie možno dvojnásobne.

Čo sa týka čerpania peňazí, Trnava je jedno z najlepších miest v oblasti finančného zdravia. Je to najmä preto, lebo sa snažíme čerpať rôzne formy dotácií alebo využívať rôzne formy výziev, ktoré môžu pomôcť akejkoľvek samospráve zlepšiť finančné zdroje. To si myslím, že je v Trnave na špičkovej úrovni.

Náš Odbor strategického plánovania a projektového manažmentu je jeden z najdôležitejších a najkompetentnejších. Vďaka tomu máme finančné zdravie dobré. Čerpaním financií v kombinácii s vlastnými investíciami to vieme namiešať tak, aby sme mali vyrovnaný rozpočet a vedeli viesť dostatok investičných aktivít.

Na čom v meste šetríte a na čom, naopak, nechcete šetriť?

Ako každý správny gazda (samospráva) sa snažíme držať veľmi na uzde bežnú spotrebu. Je to napríklad efektivizácia správy mesta, čo sa týka poriadku, starostlivosti o zeleň alebo čo sa týka nejakých bežných výdavkov, ktoré mesto má na svoje fungovanie. Tam sa v rámci rozpočtu a fungovania snažíme zefektívniť procesy tak, aby sa na bežné veci nemuselo dávať veľmi veľa peňazí. O to viac prostriedkov vieme alokovať na kapitálové aktivity a investíciu do budúceho stavu mesta.

Parkovacia politika v meste často naráža na odpor. Nie je to inak ani v Trnave. Aktuálna je parkovacia politika platná od roku 2021 a má mnohých odporcov. V súvislosti s parkovacou politikou bola v júni 2023 vyhlásená petícia za vaše odvolanie, v januári tohto roka bolo referendum, v ktorom mohli obyvatelia rozhodnúť o zrušení parkovacej politiky (bolo neplatné, podporilo ho 15 500 ľudí). Aktuálne je v zastupiteľstve nový návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o parkovaní. V čom je návrh inovatívny? Budú odporcovia spokojní?

V parkovacej politike a regulácii parkovania sme za posledný rok, rok a pol zásadne pokročili. Všetky úpravy, ktoré sa priebežne na VZN robia, vychádzajú už z konkrétnej praxe, testovania systému, participácie. Zmena VZN prináša zásadné zjednodušenie a zároveň rozširuje výhody pre rezidentov.

Zároveň ale musí systém zostať účinný a musí prinášať jednoduchšie parkovanie pre obyvateľov Trnavy. Už teraz vieme, že v zavedených zónach sa dosiahla lepšia dostupnosť parkovania, sú prehľadnejšie a zvýšila sa bezpečnosť i kvalita verejných priestorov. Vždy sa nájdu aj skupiny ľudí, ktorým systém z toho-ktorého dôvodu nevyhovuje, no našťastie prax ukázala, že pozitívnych prínosov je výrazne viac.

Ako mesto spolupracuje s inými samosprávami a developermi?

S inými samosprávami spolupracujeme na všetkých úrovniach, či už na základe združenia K8, alebo v mojom prípade je to A8 (spolupracujeme a vymieňame si informácie na úrovni hlavných architektov krajských miest).

Rovnako si myslím, že Únia miest Slovenska je dobrá platforma, v rámci ktorej sa spolupracuje na úrovni samospráv. Pri vzťahu s developermi je to vždy o korektných pragmatických vzťahoch, no výsledok vždy musí byť kvalitnejšie mesto. Uvedomujeme si, že samospráva má pri väčšine stavebnej činnosti v meste len koordinačnú a regulačnú úlohu, no o to je dôležitejšia.

Developeri sú hybnou silou, ale musia vedieť, aké sú pravidlá. Bez dobrého, otvoreného, úprimného vzťahu so „stakeholdermi“ by Trnava nenapredovala tak dobre, ako napreduje. S developermi sa snažíme akékoľvek zámery otvorene konzultovať a z ich strany očakávame, že ich nápady prídu čo najskôr, aby sme ich mohli účinne a bezbolestne korigovať.

Kto je jeden z takých najväčších developerov v rámci Trnavy?

V meste nie je usadených toľko realitných hráčov ako v Bratislave, čo je logické. No zároveň sa Trnavu svojimi aktivitami snažíme viac dostať na mapu, aby sa zvýšila konkurencia a tým aj kvalita v rámci realitného trhu.

Mesto Trnava získava projekty cez urbanisticko-architektonické súťaže. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

Prvé pilotné súťaže, ktoré sme v meste mali, rozbiehal ešte Tomáš Guniš. Myšlienka bola spoločná. Primátor a hlavný architekt videli potenciál kvality, ktorá za tým je. Najviac sa to však rozbehlo posledné roky, keď sme sa na to začali ešte viac sústrediť, veľa sme sa už naučili a sme skúsenejší.

Je naším prvoradým cieľom, aby čokoľvek, čo vo verejnom priestore robíme, napríklad vnútrobloky sídlisk alebo naše verejné budovy, alebo urbanistický rozvoj, malo silnú kvalitu. Ako náš najvhodnejší nástroj vnímame súťaže návrhov v rôznych podobách. Je potrebné povedať, že kapacitne je to z investícií, ktoré robíme, možno polovica, ostatné musíme robiť klasickými obchodnými súťažami s aplikovaním kvalitatívnych kritérií.

Nedávno boli vyhlásené výsledky medzinárodnej verejnej urbanisticko-krajinárskej súťaže na podobu novej mestskej štvrte. Ako ich hodnotíte?

Po roku a pol príprav sme získali partnera, s ktorým budeme ďalej spolupracovať na príprave regulácie tohto územia na východe Trnavy. Je to cca 150 ha územie, ktoré bolo už 50 rokov rezervované ako rozvojové. Ale aj keď ide o 150 ha, do tohto momentu to nebolo úplne dostatočne a kvalitne, podrobne spracované tak, aby sme vedeli, kam toto územie bude smerovať.

Preto sme vyhlásili medzinárodnú urbanistickú súťaž. Aby kvalita, ktorá príde a ktorá nám možno určí smer, bola nespochybniteľná. Aby bola obhájiteľná pred budúcimi politickými tlakmi. Ja som veľmi spokojný s tým, ako to dopadlo. Získali sme špičkový európsky ateliér, ktorý sa sústredí na tieto typy projektov a je v tom dobrý. Z hľadiska víťazných projektov sú „usadení“ v strednej Európe.

V minulosti mali jeden projekt v Trenčíne, v Čechách majú niekoľko projektov, v Bratislave pomáhajú pri jednom špičkovom developerskom projekte. Takže si myslím, že chápu lokálne špecifiká nášho trhu. Myslím si, že sme získali fantastického partnera pre tento typ zákazky.

Tieto lokálne špecifiká budú rozvíjať so slovenským lokálnym ateliérom alebo nie? Budú spolupracovať s druhým architektonickým ateliérom?

Mandaworks AB zo Štokholmu išli do projektu samostatne – nezobrali si k sebe lokálneho partnera. Projektovým lídrom pre trnavskú štvrť „Parklife“ je český urbanista Cyril Pavlú. S českými ateliérmi Trnava už niekoľko rokov úspešne spolupracuje. Čiže ide o kombináciu lokálnych znalostí a zároveň kvality, ktorú môžeme dostať od zahraničného partnera.

Čo v danej lokalite plánujete? Môžete to, prosím, bližšie špecifikovať?

Momentálne ideme pracovať na urbanistickej štúdii, ktorá bude tvoriť podklad zmeny územného plánu. Táto zmena bude reguláciou toho, čo do budúcnosti bude možné v  celej tejto lokalite a ako sa k nej developersky správať. Tento proces s  majiteľmi pozemkov úzko komunikujeme a prizývame ich ku každému jednému štádiu rozvoja alebo prípravy zmien a doplnkov.

Vďaka tomu rozumejú, že ideme iba regulovať toto územie, ideme nastaviť to, aké pravidlá budú v tomto území platiť. Ak sa bavíme o tom, čo konkrétne tam má byť, tak jednoducho povedané, je to plnohodnotné rozšírenie mesta so všetkým, čo k tomu patrí. Bývanie, práca, občianska vybavenosť ako školy, škôlky, zdravotnícke zariadenia, ale aj komunitné centrá, športoviská a v neposlednom rade zásadne dôležitá zeleno-modrá infraštruktúra, k tomu kvalitné verejné priestory. To celé bude stáť na silnej kostre dopravy a technickej infraštruktúry.

Napriek tomu, že to nie sú mestské pozemky, to vyzerá tak, že budeme vedieť usmerniť výstavbu a rozvoj v tejto lokalite smerom ako to mesto zamýšľa a spôsobom ktorý architekti z Mandaworks AB navrhli.

Ako reagujete na slová starostu bratislavskej Rače Michala Drotována, ktorý na sociálnej sieti napísal: „Trnava je dlhoročné mesto, kde klesá počet obyvateľov, dopyt tam takýto nikdy nebude. Jedine, ak by to bola lowcostová alternatíva BA a bývali tam pendleri.“?

Ja som strašne rád, že v histórii bolo veľmi veľa prorokov a veľa z nich bolo nakoniec ďaleko od toho, ako to skutočne dopadlo. Trnava neskvalitňuje priestory alebo mesto ako také, nezlepšuje urbanizmus a celkový rozvoj samoúčelne. Robíme to preto, aby to bolo jedno z najlepších miest na Slovensku. Robíme to v každej možnej sfére. Veríme tomu, že kvalita samotná bude časom magnetom.

Keď sa niekto rozhoduje, kde chce žiť, rozmýšľa o dostupnosti a nevyhovuje mu najrušnejší život ako napríklad v Bratislave, zároveň však nechce žiť v satelitnej dedine okolo – hľadá kvality mesta –, vtedy chceme byť najlepší v okolí, čo sa týka kvality života. Plán je, že keď sa niekto rozhoduje, či bude bývať v Seredi, Hlohovci, Senci, Pezinku, Modre, v Stupave, nakoniec sa rozhodne pre Trnavu, lebo je na vlakovej trati, kde som za 30 minút na bratislavskej hlavnej stanici a za trištvrte hodiny autom v centre.

A keď si porovnám, ako sa žije v Senci, ako dobre sa žije v Stupave a ako dobre sa žije v Galante, tak si budem vedieť zhodnotiť, že Trnava je miesto, kde si idem hľadať nehnuteľnosť.

V akom stave je dnes projekt Depo park Trnava?

Momentálne sme v štádiu uzatvárania dohôd so železnicami tak, aby sme mohli naplno rozbehnúť ten projekt. Jedna vec je pripraviť na to súťaž, ktorá bola jedným z nástrojov, ako sme chceli rôzne železnice presvedčiť, že máme dobré zámery a oplatí sa s nami spolupracovať. Teraz uzatvárame zmluvné vzťahy tak, aby sme vedeli projekt rozbehnúť. Ale vieme, že v najbližších mesiacoch sa už rozbehne projektovanie.

Obnova verejného priestoru Štefánikovej ulice vzišla taktiež zo súťaže. V akom stave je momentálne projekt?

Tam sa odovzdal projekt pre územné konanie, čo je super. Máme to dokonca v pripomienkovom konaní a čakáme, ako sa vyvŕbia pripomienky. Na Štefánikovej plánujeme veľké zmeny – z bežnej automobilovej ulice 20. storočia chceme spraviť pešiu zónu s možnosťou vjazdu len pre rezidentov a obsluhu.

Nie vždy to vnímajú ľudia, ktorí tam majú svoje zabehané prevádzky, pozitívne a vznikajú aj protitlaky a pripomienky. Je však potrebné si uvedomiť, že kvalitné príjemné centrum mesta má vyzerať zásadne inak, ako dnes vyzerá Štefánikova ulica.

Keď hovoríte, že to je viac automobilová ulica, vo svete je viacero príkladov, že keď sa odstránila doprava a priestor sa sprístupnil pre peších, retailové priestory sa rozrástli a mali väčší profit. Očakávate niečo podobné aj na Štefánikovej?

To tak bude, to máme overené. Môžeme to vidieť na situácii, keď sme zmenili námestie SNP. Ešte minulý rok, respektíve, ešte keď sa začalo v 2021 robiť, bolo klasickou automobilovou ulicou s tzv. on street parkingom a teraz tam máme terasy kaviarní a ľudí, ktorí sa prechádzajú.

Celková kvalita priestoru išla hore. My tie dôkazy máme, nemôžeme však ignorovať tých, ktorí sa tejto zmeny obávajú. Musíme s nimi komunikovať, musíme vysvetľovať výhody a áno, keď tam je napríklad právnická kancelária, ktorá poskytovala ľuďom komfort dopravy autom, namiesto nej tam možno bude kaviareň alebo niečo, čo bude oveľa vhodnejšie pre tieto časti mesta v pešej ulici.

V Trnave je nedostatok zelene. Ako ju mesto plánuje vrátiť do mesta?

Trnava je krajské mesto s jedným z najnižších pokrytí kvalitnou alebo verejnou zelene – v katastri máme iba 2 % pokryté stromami. Nemáme takú výhodu ako Bratislava, Trenčín alebo Banská Bystrica, kde prírodné útvary v rámci katastra prinášajú mestu prírodu. My sme uprostred polí, na rovine, nemáme rieku, máme tu pár malých vodných tokov, ktoré nie sú vôbec rekreačné a nemajú takú veľkosť, aby ochladzovali mesto. Je to ťažké zmeniť v takej miere, aby tu boli stovky hektárov zelene navyše.

Primátor Bročka sa do toho pustil a určil to ako jednu z najväčších priorít. Teraz máme už zrealizované prvé zelené projekty, napríklad lokalitu Štrky, Agátka, Ružový park či už len zásadné zvýšenie každoročnej výsadby stromov.

Na stole je zároveň ďalších niekoľko desiatok projektov obnovy krajiny, revitalizácie sídliskových vnútroblokov, projekty na zadržiavanie vody v území, projekty na zvýšenie ekostability a zvýšenie biodiverzity v meste. Verím, že keď sa bavíme o výhľade 2030 – 2040, budeme mať stovky nových hektárov kvalitnej zelene.

Ako vidíte Trnavu v roku 2030?

Bude to kvalitné mesto s modernými verejnými priestormi, inkluzívne. Či už obyvatelia rôzneho veku, alebo sociálneho pozadia sa budú cítiť bezpečne, príjemne. Bude sa tu dobre bývať a bude tu dostatok pracovných príležitostí. Bude tu dobrá synergia samosprávy, obyvateľov, študentov na vysokých školách a firiem, ktoré tu existujú a potrebujú absolventov. Bude to mesto oveľa zelenšie, to je jedna z najdôležitejších vecí, keďže Trnava, ako som spomenul, trpí nedostatkom zelene. Ak to zhrniem, v 2030 bude Trnava moderné udržateľné zelené mesto, kde sa bude dobre žiť.

Ste tu šťastný?

Áno, to je bez debaty.