Ústav pamäti národa chce reprezentatívne sídlo. Ide cestou súťaže návrhov

Revitalizáciou nevyužívaných budov vo vlastníctve štátu v Bratislave má vzniknúť priestor pre odbornú organizáciu s prevádzkou múzea, knižnicou a archívom. Informoval o tom Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB).

Súťažné podmienky a zadanie pre súťaž spracovali MIB a spoločnosť QCM. Ústav pamäti národa (ÚPN) 20 rokov  sídli v prenajatých priestoroch na rôznych miestach Bratislavy. Doteraz nemal možnosť na vytvorenie príjemných, otvorených a reprezentatívnych priestorov pre verejnosť.  Súťaž je overená Slovenskou komorou architektov.

Jednokolová architektonická súťaž návrhov má priniesť riešenie, ktoré z doteraz nevyužívaných budov na štátnych pozemkoch v širšom centre mesta na rozhraní mestských častí Ružinov, Staré Mesto a Nové Mesto urobí vhodné sídlo Ústavu aj s verejnými priestormi pre návštevníkov. Celé územie je veľmi dobre napojené na verejnú dopravu, čo posilňuje dostupnosť pre návštevníkov.

V riešenom areáli sú dve budovy

Ide o územie s celkovou rozlohou 7 684 metrov štvorcových. V minulom storočí na tomto území stál  Ludwigov palác, sídlo obchodníka Johana Ludwiga, ktorý bol však koncom 2. svetovej vojny aj so susedným k nemu patriacim mlynom zbombardovaný. V areáli bola postavená a do užívania v roku 1934 daná budova vojenskej väznice, neskôr prestavaná na administratívnu budovu.

Administratívna budova je súčasťou areálu a riešená v súťaži ako objekt na nové sídlo Ústavu pamäti národa. Budova bola čiastočne zrekonštruovaná okolo roku 2000 pre orgány štátnej správy. Po necelých desiatich rokoch však bola vyprázdnená a od roku 2009 je nevyužívaná a chátra.

V areáli riešeného územia je ešte jedna menšia budova. Historicky hospodárska budova, jediná zachovaná z  Ludwigovho paláca, je zároveň evidovaná ako pamätihodnosť. Pôvodne bola súčasťou rozľahlého jednopodlažného mestského paláca v neorenesančnom štýle. Historicky zaujímavá budova dáva príležitosť práve na funkcie a priestory pre verejnosť, ideálne s prepojením na exteriér a nadväzujúcu záhradu.

Súťažný návrh má skultivovať areál

Najväčšiu časť budovy budú tvoriť kancelárske priestory, no porovnateľne veľkú plochu získa múzeum.  V múzeu mesto a verejnosť získajú stálu expozíciu s vystavenými zbierkovými predmetmi, písomnosťami, figurínami, nábytkom a inými predmetmi. V exteriéri je plánovaný priestor pre busty a sochy. V priestoroch sa počíta s dvomi menšími zasadacími miestnosťami a konferenčnou miestnosťou pre približne osemdesiat ľudí.

Dôležitá funkcia je otvorenie sa verejnosti, preto revitalizácia počíta s verejnými časťami v priestoroch archívu ako je bádateľňa a knižnica, no ďalšie rozšírenie pre verejnosť bude vďaka výstavným priestorom galérie, resp. eventového priestoru a kaviarne so zázemím.

Priestory archívu si vyžadujú špecifické požiadavky na uloženie dokumentov, s aktívnou vzduchotechnikou pre optimálnu teplotu a regulovateľnú vlhkosť priestorov. V okolí budovy je atraktívny verejný priestor s množstvom zelene, no v súčasnosti nie je plnohodnotne využívaný.

Súťažný návrh má vhodnou mierou skultivovať areál, doplniť mobiliár a vytvoriť priestory pre verejnosť, počíta sa s oddychovou zónou pre zamestnancov a obyvateľov okolia. Areál bude verejnosti sprístupnený v rámci otváracích hodín.

Návrh má zohľadniť aj ekologické aspekty a udržateľnosť

Vstup do areálu sa pre dobré napojenie na hlavné pešie ťahy a zastávky MHD predpokladá z Krížnej a Karadžičovej ulice. Areál je tiež možné otvoriť do okolia a integrovať ho vo väčšej miere do verejného priestoru. Od návrhu sa očakáva, že nájde vhodnú mieru medzi technickými a priestorovými požiadavkami. Dôležitý okrem kvalitného architektonického návrhu bude aj ekonomický, environmentálny a energetický aspekt riešenia.

Súťažný návrh riešenia by mal zohľadňoval opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov a opatrenia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Súťažiaci by mali navrhnúť riešenia s nízkou uhlíkovou stopou, zamerané na šetrenie vodou či na zadržiavanie a vsakovanie dažďovej vody v území za pomoci prvkov zelenej infraštruktúry, prvkov technického charakteru a znižovanie podielu nepriepustných povrchov na teréne.