Trenčín mení svoju niekdajšiu priemyselnú tvár. Po Ozete sa bývanie uchýli aj do areálu Merina

Spoločnosti Occam Real Estate a Across Properties získali v júni tohto roka pomerne veľkú časť plochy bývalého podniku na výstavbu projektu Nová Merina.

Závod v Trenčíne vznikol z pôvodnej fabriky rodiny priemyselníkov Tiberghienovcov z Francúzska. Názov Merina používa od roku 1949. Fabrika, ktorá vyrábala látky a priadze vyše 100 rokov, ukončila výrobu v roku 2009. Podobný projekt bude hostiť aj areál niekdajšieho závodu Ozeta, kde prestavbu niekdajšej administratívnej budovy vznikne päťpodlažný bytový dom.

Stavebný pozemok sa nachádza v severovýchodnej časti krajského mesta, v blízkosti hlavnej autobusovej a železničnej stanice a mestského parku, s rýchlym prístupom do centra.

Súčasťou areálu je aj objekt teplárne s rozvodňou v rozsahu starej turbínovej haly. „Aj keď budova nie je pamiatka, ako citlivý investor so skúsenosťami napríklad z projektu SkyPark v Bratislave plánujeme v prípade aspoň minimálneho ekonomického zmyslu zachovanie teplárne a jej premenu na športovo-kultúrne stredisko, ktoré bude slúžiť celému mestu Trenčín,“ uviedol Marek Kalma.

Firmy s mestom Trenčín pripravili  v lete vyzvanú urbanisticko-architektonickú súťaž s účasťou popredných slovenských a českých ateliérov. Zvíťazil ateliér Sadovský Architects v spolupráci s Marko & Placemakers. Súťaže sa zúčastnili aj ďalšie popredné ateliéry, ktoré pôsobia v tomto regióne: Chybik + Kristof, What Architects, OhBoi Studio a Re Architekti.

Kalma pre ASB uviedol, že začiatok výstavby prvej fázy projektu plánujú v roku 2025 a podľa podmienok na trhu chcú pokračovať v ďalších fázach. „Predbežne počítame s troma,“ avizoval Kalma.

Brownfield priemyselného textilného závodu zaujal v minulosti aj mladých študentov architektúry. V roku 2020 v rámci študentskej súťaže Cheddar zvíťazil v kategórii Urbanizmus práve s obnovou Meriny ateliér Fejo + Hanáček – Bc. Eduard Krištof, študent 6.ročníka.

Portál Archtung napísal, že podľa Víta Haladu z Vysokej školy výtvarných umení Eduard Krištof dokázal vytvoriť komplexný urbanizmus, ktorý na jednej strane zachováva dôležité súčasti brownfieldu, no zároveň sa ich nebojí rezať, nadstavovať a znova interpretovať. Vytvára tak nové prostredie, pracuje s viacerými mierkami a množstvom programov.