V centre Ružinova finišujú s bytovým domom Rozeta

Každý dom má svoj príbeh, každá lokalita v meste svoju stopu minulosti i prísľub budúcnosti. Na scénu postupne prichádzajú ambície investorov, predstavy architektov i možnosti realizátorov.

Urobiť z tohto mixu často rôznych záujmov vydarený výsledok je niekedy poriadny rébus s mnohými premennými. Dopĺňanie ziskov do excelovských políčok developerov sa prelína a často iskrí s umeleckejšími prístupmi architektov. 

Tí hľadajú rovnováhu v premenných, aby výsledok nebol len mechanickým naplnením dopytu po bytoch v hlavnom meste. A potom vyrastie napríklad Bytový dom Rozeta, ktorý má za sebou neľahký vznik, ale aj sebavedomé odhodlanie.

V obkľúčení limitov

„Limitom bola svetlotechnika?“ opýtam sa neveriacky architekta projektu Pavla Citovického, lebo Rozeta vyčnieva na križovatke Bajkalskej, Záhradníckej a Klincovej ulice ako Alexandrijský maják na ostrove Faros. A tak sa rozvinul spomenutý príbeh s viacerými vrstvami. Prvou bola už spomenutá svetlotechnika.

„Vedľa nás sa onedlho spustí výstavba objektu druhej etapy Rozety, potom by okolo tohto projektu mala vyrásť administratíva iného investora, čo sme museli zohľadňovať pri našej svetlotechnike,“ vysvetľuje architekt Citovický.

„To však nebol jediný náš limit. Ďalším bolo prepracovanie pôvodnej dokumentácie od architektonického ateliéru AK Jančina, ktorý sme mali doviesť až do realizačného stupňa. Nešlo však len o zmenu dizajnu domu, ale o premenu celého konceptu – a to celé prostredníctvom BIM-u.“

Projektovanie v BIM

Projektovanie i výstavba prostredníctvom BIM (Building Information Modeling – Stavebné informačné modelovanie) sa stalo súčasťou zadania a pre architektonický ateliér Cityprojekt aj prvým kompletným projektom so všetkými profesiami v tomto programe.

Premiérovým bolo aj pre developera, ktorý ho tvoril za pochodu s architektmi i dodávateľskými firmami. K obmedzeniam patrila aj optimalizácia fasády, ako aj technológií. Neustále sa hľadalo, prerábalo, riešili nadväznosti v prevádzke i logike dispozícií.

„Bolo to náročné pre celý náš ateliér, ale nakoniec sme to zvládli do úspešného konca,“ hovorí Pavol Citovický, ktorý jedným dychom dodal, že nemohli úplne meniť pôvodný koncept.

„Nerobilo sa totiž nové územné rozhodnutie, iba zmena stavby pred dokončením. Aspoň čiastočne sme teda museli zachovať tvar, ktorý sme trochu zjednodušili, aby tam neboli náročné prvky z hľadiska realizácie.“

Biely hranol s rôznymi konštrukčnými systémami

Samotný bytový dom má dve podzemné a 11 nadzemných podlaží s bytmi a príslušenstvom k nim. Výsledným tvarom je biely šesťhran so zjednodušenou fasádou, ktorá však vďaka svojmu zalomeniu i plastickým balkónom vytvára pôsobivú hru svetla a tieňov.

Hľadanie flexibilnej dispozície bytov zohľadňoval aj statický systém domu, ktorý je iný na 1. NP ako na zvyšných horných poschodiach. Od 2. NP sa objekt akoby rozšíril a pokračuje iným konštrukčným systémom. Aj preto je tam obrovská betónová masa dosky, ktorá prenáša statický rozdiel.

Táto doska zároveň vytvára akúsi ochrannú „markízu“ nad bytmi na 1. NP a 1. PP s predzáhradkami. V horných podlažiach sú byty s vnútornými terasami, ktoré zdôrazňujú variabilný mix bytov.

Snahe o zjednotenie výrazu a materiálov slúži aj imitácia pohľadového betónu na fasáde, ktorá sa dostala aj do interiéru vstupnej haly, čím sa vizuálne prepojil exteriér s interiérom. Čiastočne sa tam dostal aj cortén, ktorý zase evokuje názov Klincovej ulice.

Zelená pobytová terasa a trvalá udržateľnosť

Samostatná dvojpodlažná podzemná garáž s pobytovou strechou je umiestnená mimo pôdorysu bytového domu. S bytovým domom je však vzájomne prepojená. Zelená pobytová terasa má relaxačné plochy, ktoré budú slúžiť obyvateľom domu, a ak sa v budúcnosti niečo v okolí postaví, vytvorí to spoľahlivú bariéru k hlučnej ceste.

Pobytová terasa je rozdelená na viacero zón so stromami, lavičkami a hracími prvkami pre deti. Stromy na streche budú časom poskytovať pre obyvateľov bytového domu ideálny priestor na relax a oddych a v kombinácii so zatrávnenými plochami s automatickou závlahou vytvoria optimálny pobytový priestor pre rodiny.

Bytový dom Rozeta budú spájať s centrom mesta dostatočné zelené plochy so stromami, minimálne betónové plochy i kultivovaný verejný priestor. Aj to je prejav prístupu architektov, ktorí sa snažili aktívne aplikovať pojem trvalej udržateľnosti. Tá popri dostatku priestoru na samotné bývanie vytvára aj plochu pre komunitu a zdravé prostredie.

Všetky pôdorysy nájdete v priloženej galérii v článku.