V Partizánskom vyrástla štýlová administratívna budova z dreva

Keď sa na Slovensku povie drevostavba, v drvivej väčšine prípadov ide o rodinný dom. Drevo je však mocný materiál, ktorý zvládne aj oveľa viac. Pomaly, ale isto pribúdajú realizácie, ktoré sú toho dôkazom. Administratívna budova z dielne Prodesi/ Domesi v Partizánskom dokázala splniť aj náročné požiadavky rakúskeho investora.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

„Drevostavba je v prvom rade o kvalitnej architektúre a hneď v druhom rade o statike a požiarnej ochrane,“ hovorí spoluautorka návrhu administratívnej budovy Katarína Geburová.

V Partizánskom sa rozhodli pre kombináciu drevených prvkov, betónu a ocele. Nosná konštrukcia je z priznaného dreva. Pre požiarne normy bola výška objektu spečatená na dve nadzemné podlažia. Ešte predtým ako začali kresliť, sa architekti snažili investora čo najviac spoznať. Rakúska firma pôsobí v drevospracujúcom priemysle od ťažby až po predaj finálneho produktu.

Vlajkovou loďou sú krabičky s luxusným palivovým drevom, v ktorých nájdete všetko, čo potrebujete, aby ste si zapálili oheň v kozube. Autori projektu sa rozhodli vpísať proces výroby krabičiek do novej administratívnej budovy zvonku aj zvnútra a vyzdvihnúť investorov vzťah k drevu.

Surové materiály

Jadrom celej stavby je masívna betónová stena. Okrem toho, že je nosná, plní zároveň aj akumulačnú funkciu. Nedá sa prehliadnuť, nech už sa v budove nachádzate kdekoľvek.

Pohľadový betón v sebe nesie určitú hrubosť. Vidno na ňom aj odtlačky, aj nedostatky, no ako hovorí Geburová, vo výsledku to neprekážalo. Práve naopak, ladil s neopracovaným drevom, ktoré je tiež dôležitou súčasťou centrálnej zóny. Pri betónovej stene naukladali do gabionových košov palivové drevo – hlavný produkt investora.

Tu sa z nich stala príznačná dekorácia. Aby znížili riziko, že sa v dreve objaví drevokazný hmyz, ktorý by mohol znehodnotiť celú stavbu, vysušili ho na 10 až 11 percent a odstránili z neho kôru. Posledný výrazný centrálny prvok, kozub, zároveň celú stavbu vyhrieva.

Na betónovú stenu je naviazaná drevená konštrukcia zložená z kombinácie líniových konštrukčných prvkov a lepených drevených panelov Novatop, ktoré zároveň tvoria pohľadové plochy v interiéri. Oceľové prvky architekti dávkovali len veľmi opatrne. Použili ich na miestach, kde to to bolo nevyhnutné.

Požiarny dozor nariadil oceľové schody, ktoré neskôr obložili drevom a nechali priznané len na menších plochách. V druhom prípade oceľ využili na preklenutie v strope. Veľké presklené steny na fasáde dopĺňajú výrazné vertikálne prvky zo smrekovcových lamiel. Falcovaný plech dodáva exteriéru hĺbku

Ako to chcú zamestnanci

Dispozícia vo vnútri je pomerne jednoduchá. Za betónovou stenou sa nachádzajú hygienické priestory, ktoré sa opakujú na oboch podlažiach. Na prvom podlaží sú dve kancelárie a kuchynka, ktorá je prepojená s vonkajšou terasou. Vedenie si zvolilo kancelárie na druhom podlaží. Nájdete tu aj veľkú zasadačku, archív a malú izbu s terasou na ubytovanie v prípade potreby.

„Našim cieľom bolo vytvoriť v interiéri príjemné pracovné prostredie. Preto sme do procesu tvorby interiéru vtiahli aj zamestnancov. Rozprávali sme sa so zamestnankyňami, ktoré budú v budove tráviť svoj pracovný čas. Spísali sme si ich nápady na pracovné miesto a úložný priestor. Mali veľmi jasné požiadavky, ktoré sme sa čo najviac snažili zapracovať do interiéru. Aj keď nie všetky naše nápady v interiéri sa nám podarilo presadiť, dôležité je, že sa podarilo vytvoriť kvalitný pracovný priestor,“ približuje projekt Geburo

Rafinovaná klimatizácia

Drevostavby majú špecifickú akustiku. Preto jej architekti venovali zvýšenú pozornosť. V niektorých miestnostiach použili akustické podhľady, prípadne akustické steny. Ďalším technologickým orieškom bolo to, ako v budove s výrazne presklenou fasádou udržiavať tepelnú pohodou.

Okrem exteriérového tienenia do budovy implementovali kanálovú klimatizáciu, ktorá má podobný efekt ako rekuperácia. Keďže má viac výpustkov, nie je cítiť prúdenie vzduchu. Stavba je okrem kozubu vykurovaná aj tepelným čerpadlom vzduch – voda.

Takmer všetky technológie sú umiestnené na streche, ktorá je pokrytá extenzívnou zeleňou. Investor pochádza z Rakúska, kde majú drevostavby oveľa hlbšiu tradíciu. Vo výsledku vznikol pozoruhodný počin, akých by mohlo byť na Slovensku aj viac.