Miliónová investícia do novej prevádzky v Sklade č. 7. Najväčšia slovenská gastroskupina otvorí v pamiatke komerčný priestor

Sklad č. 7 bol takmer ruinou. Do nového šatu ho zahalil až írsky developer rozsiahlou rekonštrukciou a výstavbou komplexu Eurovea. Život mu však vdýchol až nový vlastník, slovenský developer JTRE, a pamiatka postupne získava nových nájomcov. Jeden z nich čoskoro sprístupní historickú budovu verejnosti – na prízemí buduje gastronomickú prevádzku, ktorá bude najväčšou investíciou v histórii gastroskupiny.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Relikt odkúpený jedným z najbohatších Slovákov

Sklad č. 7 je jedným z mála industriálnych reliktov Bratislavy. Postavili ho pred vyše sto rokmi, v dvadsiatych rokoch minulého storočia, a jeho architektom bol Karol Skorkovský. Pôvodne ich malo byť desať, Sklad č. 7 však zostal jedinou dominantou prístavu a v minulosti si prešiel smutným príbehom – bol poškodený, opustený a zatopený.

Ignorovanú pamiatku Bratislavy zrekonštruoval v rokoch 2007 až 2008 írsky developer Ballymore Properties, ktorý v tomto období staval prvú etapu komplexu Eurovea. Neskôr polyfunkčný komplex vrátane kultúrnej pamiatky odkúpil Peter Korbačka, jeden z najbohatších Slovákov a akcionár spoločnosti JTRE. Slovenský developer sklad obnovil za 10 miliónov eur, keďže bol v minulej dekáde zatopený rozvodneným Dunajom.

Po tejto komplikovanej ceste, ale aj dostavbe druhej etapy Eurovey Sklad č. 7 pomaly ožíva. Kľúčovým nájomníkom sa v minulom roku stalo Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, a to až na 10 rokov. Súčasťou národnej kultúrnej pamiatky však bude aj ďalší veľký nájomca. Po tom, čo zišlo z prenájmu priestoru pre firmu Heineneken, sa podarilo uzatvoriť spoluprácu s Medusa Group.

Najväčšia gastroskupina na Slovensku

Tá je dnes najväčšou gastroskupinou na Slovensku a fakt, že v Sklade č.7 otvorí novú prevádzku, je verejne známe od 17. januára 2024. Takmer presne po roku približuje Medusa Group detaily novej reštaurácie. „S veľkým nadšením sa pripravujeme na otvorenie konceptu DOCK7, reštaurácie a pivovaru v unikátnych priestoroch národnej kultúrnej pamiatky,” uviedol Michal Chudík, CEO skupiny Medusa. 

„Mimoriadne komplexný a náročný projekt je zároveň najväčšou investíciou Medusy na Slovensku. Výška investície dosahuje takmer 3 milióny eur a umožní nám poskytovať špičkové služby vo všetkých oblastiach. Zákazníkom ponúkneme komplexný vnemový zážitok z industriálneho priestoru, ponuky jedál, nápojov a, samozrejme, nášho pivného portfólia,” dodal Michal Chudík.

Spoločnosť nazvala prevádzku DOCK7 a otvoriť ju chce už 1. marca 2025. Nachádzať sa bude na celom prvom nadzemnom podlaží, pričom názov odkazuje na industriálnu pamiatku Sklad č. 7. „Verejnosť mala doteraz možnosť obdivovať prevažne exteriér ikonickej budovy. Otvorením reštaurácie a pivovaru DOCK7 budú môcť prvýkrát po dlhých desaťročiach pocítiť genius loci aj v interiéri ikonickej budovy,” píše spoločnosť.

„Priestoru dominuje konštrukčný systém so stĺpmi s hríbovými hlavicami alebo masívne historické dverné systémy. Názov zároveň hľadá paralelu s trendom v moderných metropolách, kde sa bývalé industriálne časti alebo priamo doky premieňajú na mestské pulzujúce centrá.”

Tri v jednom

Architektkou projektu je Barbora Pinčíková. Ako píše gastroskupina, architektka navrhla priestor, ktorý harmonicky a citlivo prepája historické dedičstvo s modernými technológiami.

„Vstupný portál do priestoru s celkovou plochou 1 600 m² sa nachádza priamo pod námestím so sochou generála M. R. Štefánika. Prvá časť priestoru patrí reštaurácii s dominantným barom, ktorá plynule prechádza k srdcu pivovaru, kde sú umiestnené ležiace tanky a ďalšie technológie,“ uviedla spoločnosť.

„To všetko dostupné pre oko zákazníkov, spolu s edukačnou časťou, ktorá jednoduchou formou predstaví zaujímavé prvky konceptu – budovu, pivovar alebo suroviny.“

„Celý priestor DOCK7 je navyše veľmi verzatilný a umožňuje usporiadanie rôznych podujatí bez narušenia chodu prevádzky a zároveň zachovania súkromia eventu. V prípade rezervácie celej prevádzky bude k dispozícii jeden z najväčších eventových priestorov s kapacitou až 600 ľudí,” vysvetlila Medusa Group. Takýto krok by si, prirodzene, vyžiadal nemalé finančné náklady záujemcu.

Na prízemí Skladu č. 7 tak nevznikne len reštaurácia, ale aj pivovar a eventový priestor. Reštaurácia pojme 280 zákazníkov, pričom ďalších 190 miest bude k dispozícii v exteriéri. Súčasťou má byť aj najmodernejšie technologické vybavenie, pričom srdcom konceptu je pivovar s ročnou technickou kapacitou 6-tisíc hektolitrov.

„Moderné technológie pivovaru, vysoko kvalitné suroviny, nekompromisné dodržiavanie výrobných postupov a dĺžky ležania v tankoch umožňujú variť pivo s rešpektom k tradíciám, ale aj s nadšením pre inovácie,” uzavrela Medusa Group.

Pamiatky závislé od komercie

Spoločnosť tak o niečo vyše mesiaca otvorí priestor, ktorý vráti do Skladu č. 7 život. To, čo sa nepodarilo bývalému írskemu developerovi, ktorý postavil prvú etapu komplexu Eurovea, sa darí až slovenskému developerovi JTRE. Komerčné prevádzky v bývalých priemyselných budovách Bratislavy však nie sú nezvyčajným konceptom.

Podobne funguje napríklad Jurkovičova tepláreň, v ktorej sa usídlil WERK, alebo Pradiareň 1900, kde sa zase nasťahovala reštaurácia MINT. Zaujímavosťou je, že všetky tieto prevádzky patria do portfólia skupiny Medusa Group, čo znamená, že spoločnosť bude mať obsadené najznámejšie zachované industriálne stavby v Bratislave.

Je na škodu, že zrekonštruované kultúrne pamiatky musia byť závislé od obsadenia komerčnými prevádzkami, aby boli prístupné verejnosti. V tomto smere by mali hrať oveľa dôležitejšiu úlohu verejné inštitúcie, ktoré na tieto účely, žiaľ, nemajú dostatok financií. Napokon, dosvedčuje to aj využitie ďalších podlaží Skladu č. 7.

Tie už zostávajú v pôsobnosti developera JTRE, ktorý tu zriadil dizajnové kancelárie „De.signed By“ od architekta Mareka Rudohradského. Ide o kancelárie na prenájom s veľkosťou až 4 100 štvorcových metrov, ktoré budú typické samotnou polohou, a teda zasadením do industriálnych priestorov tejto pamiatky.

Zabudnutá pamiatka na bratislavskom nábreží sa tak po desaťročiach stane pevnou súčasťou spoločenského života obyvateľov Bratislavy, ktorí však budú môcť nazrieť len na prízemie stavby. Teda tak, ako to je pri Pradiarni 1900 či Jurkovičovej teplárni.