Veľtrh Salone del Mobile ukázal aj nábytok z mramoru

Mekka módy. To je štatút, ktorým sa Miláno pýši. Na jeden týždeň v roku však módne ikony poklesnú na druhú priečku a nechajú mesto podľahnúť tomu najlepšiemu, čo posledný rok priniesol z trochu iného súdka – dizajnu.

Už 53. ročník veľtrhu Salone del Mobile v Miláne ponúkol viac, ako sme na začiatku očakávali. Bežný návštevník mal možnosť naživo si „ohmatať“ svetoznáme kúsky, načerpať inšpirácie. Túto hranicu sme však prekročili a v 20 pavilónoch výstaviska sme narazili na svetoznáme mená dizajnérov a architektov, ktoré niekedy svietili už z diaľky, inokedy neunikli len pozornému oku.

Súkromie hviezd

Osobitnou kapitolou je samotné výstavisko, ktoré je už pri vystúpení z metra dostatočným zadosťučinením a naplnením očakávaní po strastiplnej ceste. Organický bulvár, tvoriaci premostenie medzi jednotlivými pavilónmi, je počinom manželov architektov Doriany a Massimiliana Fuksas. Ich mená však v rámci výstavy rezonovali aj v súvislosti s iným projektom, ktorý bol pre architektov asi najväčším lákadlom výstavy. Kurátorka Francesca Molteni v spolupráci s architektom Davidem Pizzigonim mali možnosť nahliadnuť do súkromia hviezd architektonického neba, ktoré sprostredkovali na výstavisku inštaláciou pozostávajúcou z filmov, fotografií, modelov a priestorových štúdií rozdelených do ôsmich pavilónov. Každý sa venoval jednému z architektov. Boli nimi Shigeru Ban, Mario Bellini, David Chipperfield, Massimiliano a Doriana Fuksas, Zaha Hadid, Marcio Kogan, Daniel Libeskind a Studio Mumbai/Bijoy Jain.

Aj keď sme šťastie na stretnutie s nimi priamo na výstave nemali, aspoň niektorým sme sa mohli priblížiť prostredníctvom spolupráce, ktorú vyvíjali so svetoznámymi značkami. Mramorová kolekcia nábytku Zahy Hadid pre Citco upozornila na azda najsilnejší trend súčasného ročníka, ktorým je práve mramor. Potvrdzujú to aj Konstantin Grcic, Naoto Fukusawa či Jasper Morrison kolekciou mramorového nábytku a doplnkov pre taliansku značku Marsotto Edizioni.

Stromy vo vzduchu

Aj keď bolo celé expo orientované prioritne na dizajn nábytku, samotné pavilóny vystavovateľov boli promenádou kreatívnych inštalácií. Vypichli by sme snáď pavilón talianskej značky Cassina pod názvom Floating Forest, ktorý je stelesnením idey japonského architekta Sou Fujimota o strete archetypálneho domu a budúcnosti. Fujimoto znovuobjavuje naše prírodné korene a upozorňuje na ne odstránením stien a stropov pavilónu, ktoré nahradili levitujúce stromy.

Zaujala aj spolupráca švajčiarskej značky Laufen s Konstantinom Grcicom. Kompozícia svietidiel a umývadiel s industriálnym nádychom bola osviežením v rámci haly výstaviska venovanej kúpeľniam.

Košele v meste – Vertical Village

Pre komplexný zážitok z Design weeku je potrebné prekročiť hranice Rho Fiera a nahliadnuť do mesta. Sem zasadené expozície pracujú priamo s historickým priestorom. Holandská značka Moooi prostredníctvom fotografií od Massima Listri s cieľom demonštrovať nadčasovosť dizajnu naaranžovala nábytok do zostáv, na pozadí perspektívnych záberov z historických priestorov. O expresívnejší zážitok sa postaral český výrobca svietidiel Lasvit, ktorého inštalácia <E>MOTIONS  sa niesla v duchu ľadu a vody. Zažiarili v nej tvorcovia Daniel Liebeskind, Maarten Baas alebo Arik Levy.

Paradoxne sviežejšie pôsobil priestor navrhnutý architektmi OMA. Koláž priestorových prvkov, fotografií a grafických skratiek dokumentujúcich štúdio dizajnéra Maartena Van Severena slúži ako podklad na vystavenie jeho diel ako pripomienky jeho celoživotnej tvorby ukončenej v roku 2005.

Typické výrazné tvary je možné nájsť aj v kolekcii sedenia Vertical Village, ktorú pre značku Sixinch navrhli architekti z MVRDV. Aj keď na prvý pohľad pôsobí hravo, nesie v sebe posolstvo vertikálnej urbanizácie ázijských miest v kontraste s tradičným vidieckym bývaním.

Na záver stojí za to neopomenúť puristickú inštaláciu, ktorú vytvoril Oki Sato zo štúdia Nendo v kooperácii s britskou značkou oblečenia COS. Návštevníci mali možnosť vzhliadnuť stvárnenie priestorového preletu bielych košieľ drôtenými kubusmi. Od konkrétneho až po abstraktné. Od produktu po zážitok. Tak by sa dal charakterizovať prierez toho, čo tohtoročné Miláno ponúklo a čím nás navnadilo trénovať si taliančinu na ďalší ročník.

TEXT: Lucia Kušnírová
foto: autorka + archív firiem

Článok bol zverejnený v časopise ASB.