Verejná knižnica v New Yorku z dielne Stevena Holla

„Priestor bez svetla je zabudnutý,“ hovorí americký architekt Steven Holl, ktorý vytrvalo hľadá svetlo aj vo svojom najnovšom projekte verejnej knižnice situovanej na nábreží rieky East River v newyorskej mestskej štvrti Queens. Uznávaný architekt ju navrhol ako multifunkčný kultúrny priestor otvorený pre všetkých.

Svetlo, jeho zviazanie, prenikanie do fasády či, naopak, „rozliatie“ po interiéri objektov patrí k rukopisu tvorby Stevena Holla (1947). Vyznáva sa o tom aj na prvých stránkách svojej slávnej knihy Paralaxa (po česky vyšla vo vydavateľstve ERA, 2003): „Pohyb slnečného svetla vnáša do priestoru vzťahové sily a vťahuje do hry nehybné teleso budovy.“ Alebo tiež na miestach, keď predobrazy princípov svojej architektúry hľadá v univerze: „Prítomnosť svetla je najzákladnejšou spájajúcou silou vesmíru.“ Aj z týchto citátov je zrejmé, že Holl vníma architektúru ako priesečník širokého spektra tvorivých činností. Hollove stavby však nie sú bezduchou exhibíciou s optickými experimentmi – sú miestami, ktoré sa snažia napĺňať pojmy ako verejný priestor, humanizmus, vzťahy s okolím. Platí to aj pre návrh knižnice v Queense, ktorá sa nachádza v bývalom industriálnom, ale v súčasnosti developersky exponovanom prostredí Long Islandu.

Súčasťou areálu bude rozľahlý verejný park s amfiteátrom a detským ihriskom. Aj tie budú napĺňať obsah knižnice ako otvoreného miesta pre všetkých, ale aj fyzicky hmatateľného miesta, ktoré by kontrastovalo s virtuálnym svetom digitálneho veku.

Svetelný maják

Aj knižnicu osadil Steven Holl do širších súvislostí – bude jedným z vrcholov rovnostranného trojuholníka na pobreží rieky East River – ďalšími jeho bodmi sú budova OSN od Le Corbusiera a Oscara Niemeyera na Manhattane a pamätník venovaný Franklinovi D. Rooseveltovi od Louisa Kahna, ktorý sa nachádza na Roosevelt Island medzi Manhattanom a Queensom. Aj tu chcel Holl prepojiť históriu s knižnicou ako „pamäťou ľudstva“. Urbánne pozadie knižnice tvorí mohutná výšková zástavba v štvrti zvanej Hunters Point, pričom svojím výrazom i večerným nasvietením bude na nábreží rieky pôsobiť ako signálny maják. Svojím vonkajším povrchom z pohľadového betónu a so striebornou farebnosťou bude zároveň v subtílnom, no iskrivom kontraste s mohutným zastavaným okolím. Kontrast bude akcentovaný aj sochárskym stvárnením knižnice.

Schéma situácie knižnice v Queense (pravý bod trojuholníka) na pobreží East River. V strede je pamätník venovaný Franklinovi D. Rooseveltovi od Louisa Kahna, ktorý sa nachádza na Roosevelt Island medzi Manhattanom a Queensom, vľavo je budova OSN od Le Corbusiera a Oscara Niemeyera na Manhattane. Steven Holl chcel prepojiť históriu s knižnicou ako „pamäťou ľudstva“.

Holl z nej doslova povykrajoval poriadne kusy, zasklil a pootváral ich smerom von. Zvnútra tak knižnica ponúkne atraktívne, až výtvarne pôsobiace pohľady na Manhattan, zvonka zase budú môcť okoloidúci aktívne sledovať dianie vnútri stavby. Touto pulzáciou chce Holl dosiahnuť až silu dramatického zážitku, čím by sa akcentoval kultúrny presah sveta kníh. „Rafinované otvorenie fasády pripomína vitrínu s ľuďmi, ktorí sa v nej pohybujú ako na obrazovke nejakej videohry,“ napísal James Murdock v časopise Architectural Record. „To len zdôrazňuje postupnú zmenu knižnice – od miesta, kde cirkulujú knihy, až ku konkrétnemu človeku nachádzajúcemu sa v zmiešanom socio-kultúrnom prostredí.“ Súčasťou areálu bude rozľahlý verejný park s amfiteátrom a detským ihriskom. Aj tie budú napĺňať obsah knižnice ako otvoreného miesta pre všetkých, ale aj fyzicky hmatateľného miesta, ktoré by kontrastovalo s virtuálnym svetom digitálneho veku.

Pohľad na knižnicu od pamätníka Franklina D. Roosevelta na Roosevelt Island.

Architektúra potrebuje čas

Knižnica má z dôvodu problémov s financiami časový sklz a pôvodne mala byť dokončená už v tomto roku. Steven Holl však len mávne rukou. „Architektúra potrebuje čas,“ povedal architekt v rozhovore pre noviny Dezeen Daily v máji tohto roku pri príležitosti začiatku jej výstavby. „Som zvyknutý, že priemerné obdobie medzi mojimi prvotnými kresbami až po ich realizáciu je približne osem rokov. Ale mám aj stavby, ktorým to trvalo až sedemnásť rokov. Takže žiadna mrzutosť. Veď knižnica sa už začala stavať…“

Model knižnice – jej povrch z pohľadového betónu so striebornou farebnosťou bude v subtílnom, no iskrivom kontraste s mohutným zastavaným okolím.

Knižnica má niekoľko zón – pre deti, tínedžerov a dospelých. Na východnej strane je vyvýšenina so záhradnou čitárňou a s exotickými stromami ginko. Na streche budú zase panoramatické výhľady na mesto, ktoré nikdy nespí. V rámci Hollovho uvažovania je len prirodzené, že maximálne využíva trvalo obnoviteľné zdroje energie, ako aj prírodné stavebné materiály. Nebude to inak ani pri knižnici v Queense, na mieste, „ktoré by malo koncentrovať povedomie ľudí o morálnej zodpovednosti za budúcnosť“. Súčasťou budú geotermálne tepelné čerpadlá a strešné fotovoltické panely, ktoré budú generovať významnú časť energie z celkovej spotreby stavby. Ak bude výstavba pokračovať podľa aktualizovaného plánu, knižnica by mala byť dokončená o dva roky.

Zvnútra knižnica ponúkne atraktívne, až výtvarne pôsobiace pohľady na Manhattan.

Verejná knižnica Hunters Point

Miesto: Queens, New York, USA
Investor: Department of Design and Construction (Úrad dizajnu a výstavby) New York City; Knižnica Queens
Architekt: Steven Holl Architects
Návrh: Steven Holl, Chris McVoy
Projektujúci architekt: Filipe Taboada
Plocha územia: 2 044 m²
Projekt: 2010
Začiatok výstavby: máj 2015
Ukončenie výstavby: 2017
Celkové investície: 30 mil. USD (asi 25,8 mil. eur)

text: Ľudovít Petránsky

VIZUALIZÁCIE, DOKUMENTÁCIA: Steven Holl Architects

Článok bol uverejnený v časopise ASB.