Veลพe rastรบ do neba
Galรฉria(6)

Veลพe rastรบ do neba

Dรก sa povedaลฅ, ลพe vรฝลกkovรฉ stavby sรบvisia sย ฤพudskou povahou aย snahou smerovaลฅ hore, do vรฝลกky. ฤŒlovek, pevne pripรบtanรฝ kย zemi, vลพdy tรบลพil vidieลฅ ฤalej. Preto vystรบpil na vล•ลกok alebo horu, prรญpadne si na rovine postavil vyhliadku ฤi pozorovateฤพลˆu โ€“ zvyฤajne vย tvare veลพe.

Vลพdy sa stavalo zย materiรกlu, ktorรฝ bol poruke. Nedostatok kameลˆa alebo dreva nahradili ฤพudia pรกlenou hlinou. Materiรกl vrstvili na ลกtvoruholnรญkovรฉ alebo okrรบhle zรกkladne, ktorรฝch plocha smerom do vรฝลกky ubรบdala. Zvyลกky takejto tehlovej veลพovitej stavby uลพ zย obdobia spred 7000 rokov nรกjdeme vย juลพnom Iraku (vย starobylej sumerskej rรญลกi). Povestne znรกma je babylonskรก veลพa โ€“ zasvรคtenรก bohu Mardukovi, ktorรก sa mala dotรฝkaลฅ nebies.

ฤŽalลกia znรกma stavba smerujรบca kย nebu, Cheopsova pyramรญda zย roku 2580 pred Kristom, dosiahla vรฝลกku 146,5โ€‰m a niekoฤพko tisรญcroฤรญ bola nedostiลพnรฝm vzorom aย dรดkazom ฤพudskรฉho majstrovstva. Mezopotรกmske veลพovitรฉ stavby vลกak nie sรบ ojedinelรฝm javom. Veลพe vedeli stavaลฅ aj stredoamerickรญ Mayovia, Indovia alebo moslimovia. Najstarลกรญ znรกmy minaret pochรกdza zย 10. storoฤia. Je vysokรฝ 27โ€‰m, mรก tvar ลกpirรกly aย volรก sa al-Malavรญja. Minaretom sa vย minulosti po strรกnke estetickej venovala mimoriadna starostlivosลฅ. Svedฤรญ oย tom Hasanova veลพa vย marockom Rabate alebo veลพa Giralda vย Seville.

Majรกk vย nรญlskej delte na ostrove Faros postavili podฤพa plรกnu grรฉckeho architekta Sรณstrata na prรญjazde do prรญstavu Alexandria uลพ pred rokom 280 pred Kristom. Starovekรฝ Faros sa mal vฤaka tejto monumentรกlnej stavbe staลฅ symbolom moci aย kultรบrneho poslania helenistickej rรญลกe. Uลพ vย ฤase svojho vzniku sa povaลพoval za jeden zo siedmich divov sveta. Pรดdorysom stavby bol ลกtvorec so zรกkladลˆou 180 aลพ 190 m. Vย kaลพdom rohu ลกtvorca stรกla baลกta aย zย jeho stredu sa do neba, aลพ do vรฝลกky 80โ€‰m, tรฝฤila postupne sa zuลพujรบca ลกtvorhrannรก veลพa, zย ktorej vystupovala uลพลกia mramorovรก veลพa zakonฤenรก mramorovou ploลกinou. Na nej stรกla stฤบpovรก sieลˆ, ktorรก bola zo vลกetkรฝch strรกn otvorenรก, aย chrรกnila oheลˆ. Na samom vrchole veลพe bola socha boha mora โ€“ Poseidรณna.

Zรกmer ฤloveka priblรญลพiลฅ sa Bohu je dodnes zjavnรฝ na architektรบre gotickรฝch chrรกmov. Oproti romรกnskym aย byzantskรฝm stavbรกm sa poฤet ich veลพรญ redukuje iba na jednu alebo dve, zato ich vรฝลกka doslova ohromรญ. Spomedzi viacerรฝch veลพรญ vynikรก veลพa vย meste Ulm na Dunaji vย Bavorsku (152โ€‰m). Veลพe kostolov, hradov aย mestskรฝch pevnostรญ slรบลพili tieลพ na obrannรฉ aย vojenskรฉ รบฤely. Mali funkciu pozorovateฤพnรญ, hlรกsateฤพnรญ aย poslednรฉho รบtoฤiska. Vย 19. storoฤรญ pribudla vรฝลกkovรฝm stavbรกm ฤalลกia praktickรก funkcia โ€“ odvรกdzali dym zย ohniska (komรญn vย ลกkรณtskom Glasgowe je vysokรฝ 140โ€‰m) alebo zvyลกovali tlak rozvรกdzanej vody.

Vรฝลกkovรก hranica rastie

Novรฉ technolรณgie aย materiรกly posรบvali (aย stรกle posรบvajรบ) vรฝลกkovรบ hranicu rรฝchlo hore. Limity udรกvajรบ najmรค finanฤnรฉ moลพnosti investorov. Symbolom moci, bohatstva aย technickej รบrovne Francรบzska sa koncom 19. storoฤia stala 320-metrovรก Eiffelova veลพa. Bola vรฝsledkom komplexnej spoluprรกce meteorolรณgov, ekonรณmov-manaลพรฉrov aย technikov. Stavala sa vย mraze vย roku 1889. Do konลกtrukcie sa zapustilo pol miliรณna nitov. Eiffelovka si svoju rekordnรบ vรฝลกku udrลพala 40 rokov โ€“ aลพ kรฝm ju so svojimi 333โ€‰m (aย poloviฤnou hmotnosลฅou) neprevรฝลกila vyhliadkovรก veลพa pri Tokiu, na stavbu ktorej sa pouลพilo iba 1ย 200 nitov!

Vย polovici 19. storoฤia pribudli do rodiny vysokรฝch budov burzy, stanice aย vรฝstaviskรก. Radar, rozhlas aย televรญzia si vynรบtili stavbu menej nรกkladnรฝch aย menej hmotnรฝch konลกtrukciรญ veลพรญ aย stoลพiarov. Sรบ vรฝrazom ฤพudskรฝch schopnostรญ aย symbolom sรบฤasnej techniky.

Svetovรฝ almanach vydanรฝ vย roku 1959 vย New Yorku obsahuje zoznam americkรฝch vรฝลกkovรฝch budov; 381-metrovรฝ Empire State Building na Piatej avenue vย Manhattane (aj sย televรญznou nadstavbou je vysokรฝ 448โ€‰m) mรก 102 poschodรญ, do ktorรฝch nemusรญte vystรบpiลฅ po 1ย 860 schodoch โ€“ vyvezie vรกs 73 vรฝลฅahov, aย to iba za 45 sekรบnd. Vย tejto budove sa nainลกtalovalo 96โ€‰km vodovodnรฉho potrubia aย 5ย 600โ€‰km telefรณnnych kรกblov. Budova mรก spolu 6ย 500 okien. Oย jej pevnosti svedฤรญ aj to, ลพe 28. jรบla 1945 narazil (pre zlรบ viditeฤพnosลฅ vย hmle) do 72. poschodia bombardรฉr B 25.

Vย dรดsledku nรกrazu aย poลพiaru priลกlo oย ลพivot trinรกsลฅ ฤพudรญ, ale mrakodrap preลพil bez vรคฤลกej ลกkody โ€“ na rozdiel od znรกmych Dvojiฤiek, ktorรฝch zrรบtenie po nรกraze lietadiel bolo pre mnohรฝch prekvapenรญm. Manhattan je znรกmy ako ลกtvrลฅ sย najvรคฤลกรญm poฤtom vรฝลกkovรฝch budov aย Dvojiฤky so 110 poschodiami aย vรฝลกkou 411โ€‰m boli do roku 1972 ลกampiรณnom spomedzi vลกetkรฝch mrakodrapov. Tienistou strรกnkou je skutoฤnosลฅ, ลพe iลกlo oย betรณnovรฉ artefakty ctiลพiadostivรฝch architektov. Navyลกe, okolie, kde nevidieลฅ vรฝchod ani zรกpad slnka, ostalo pre nedostatok miesta bez zelene.

Newyorskรฉ mrakodrapy sa ฤoskoro dostali do tieลˆa chicagskej โ€žkatedrรกly obchoduโ€œ Sears Tower โ€“ vtedajลกej najvyลกลกej obytnej kancelรกrskej budovy od Harryho B. Helmsleya. Tรก mรก ลกtvorcovรฝ pรดdorys sย rozmermi 68,4 ร— 68,4โ€‰m aย vรฝลกku 443,17 m. Smerom hore sa stupลˆovito zuลพuje aย na jej vrchole je majรกk. Stavalo ju 3ย 400 robotnรญkov 13,5 mesiaca; 109 poschodรญ obsluhuje 103 vรฝลฅahov. Ak by niekde vย budove zaฤalo horieลฅ, snรญmaฤe automaticky vypnรบ cirkulรกciu vzduchu naย ohrozenom mieste. Fasรกdu zย ฤierneho eloxovanรฉho hlinรญka preruลกujรบ bronzovo zafarbenรฉ aย automaticky umรฝvateฤพnรฉ oknรก. Podฤพa poฤasia budova ฤnie aลพ nad oblaky alebo zย hmly โ€“ teda prรกvom sa jej hovorรญ mrakodrap.

Tiene mrakodrapov

Vลกimnime si tieลพ niektorรฉ nedostatky vรฝลกkovรฝch budov. Sears Tower mรก 87 vรฝลฅahov, ale iba 40 ลกachiet. ฤŒlovek bez trรฉningu neznรกลกa veฤพkรฉ zmeny vertikรกlnej rรฝchlosti. Problรฉmom je aj vรฝtlak vody do vyลกลกรญch poschodรญ, prรญpadne naopak splachovanie odpadovej vody โ€“ keฤ voda dopadne, pรดsobรญ ako bomba. Rieลกenรญm je rozdelenie budovy naprรญklad po 40 alebo 50 poschodรญ sย vlastnou hydraulikou, klimatizรกciou aย kanalizรกciou. Aย  spracovanie odpadu? Pred pol storoฤรญm zaviedli sklรกri revoluฤnรบ metรณdu โ€“ liatie pevnรฝch sklenenรฝch tabรบฤพ na hladine roztavenรฉho kovu (float proces). Zaฤala sa vรฝroba veฤพkorozmernรฝch tabรบฤพ rรดznych farieb.

Architekt Gordon Brunshaft tento spรดsob vyuลพil na obloลพenie svojho 24-poschodovรฉho Lever House (podobne ako aj vย Prahe 6 vย ลกtvrti Petล™iny architekt Karel Prager na sklenenej fasรกde รšstavu makromolekulรกrnej chรฉmie). Do tรฝchto sklenenรฝch โ€žลกkatรบฤพโ€œ sa zaฤพรบbila vรคฤลกina architektov. Vรฝลกkovรก budova sa vฤaka zrkadleniu rozplรฝva vย okolรญ aย cez noc sa zรกsluhou vnรบtornรฉho osvetlenia menรญ na svetelnรบ mozaiku. Tienistou strรกnkou vรฝลกkovรฝch budov je rozkyv, pri ktorom sa voda vylieva zย umรฝvadiel aย zo sklenenรฝch budov lietajรบ ฤrepiny. Preto sa museli vย roku 1972 vymeniลฅ vลกetky sklenenรฉ tabule (10ย 344 kusov!) mrakodrapu Johna Hancocka. Dnes sa sklenenรฉ steny sklรกpajรบ ako vzduลกnรฉ deflektory. Na vyvรกลพenie kmitania budov sa na strechy pripevลˆujรบ ลฅaลพkรฉ zรกvaลพia na valivรฝch loลพiskรกch; naprรญklad na Giticorp Centre vย New Yorku sa umiestnilo zรกvaลพie sย hmotnosลฅou 429 ton. Sklenenรฉ budovy vykazujรบ tieลพ obrovskรฉ tepelnรฉ straty. Zย tohto dรดvodu sa stavajรบ maximรกlne do vรฝลกky 300 m.

Systรฉm inลพiniera Charlesa Thorntona aย architekta Harryho Weeseho zย Chicaga rozvรญja princรญp kotviacich lรกn, ktorรฉ prestupujรบ celou konลกtrukciou oceฤพovรฝmi profilmi aย sรบ uchytenรฉ vย terรฉne. Priลฅahujรบ kย zemi tรบ stranu budovy, proti ktorej duje vietor. Thornton navyลกe prepracoval metรณdu obrovskรฉho kyvadla umiestnenรฉho vnรบtri budovy, ktorรฉ by svojรญm usmerลˆovanรฝm kรฝvanรญm tlmilo jej kmitanie. Na druhej strane by vลกak ubudlo vnรบtornรฉho vyuลพiteฤพnรฉho priestoru.

Pri rekordne vysokรฝch budovรกch hrozรญ zrรบtenie vplyvom vlastnej hmotnosti. Projektanti sa usilujรบ znรญลพiลฅ nebezpeฤenstvo pomocou ลกtruktรบr podobnรฝch tkaninรกm alebo pouลพitรญm oceฤพovรฝch rรบr vloลพenรฝch do obvodovรฉho muriva. Fasรกda tvorenรก radom trojuholnรญkov aย spevnenรก niekoฤพkรฝmi diagonรกlne umiestnenรฝmi profilmi je nezvyฤajne pevnรก, lebo tento geometrickรฝ tvar odolรกva deformรกciรกm.

Vyลกลกie aย vyลกลกie

Za najvyลกลกiu voฤพne stojaciu konลกtrukciu na svete sa od roku 1975 povaลพovala kanadskรก veลพa Canadian National Railways Tower vย Toronte vysokรก 533,17 m. Vย lete narastie vplyvom teploty oย ลกtvrลฅ metra. Vย priereze mรก tvar pรญsmena Y. Skladรก sa zย dvoch ฤastรญ โ€“ spodnรก, betรณnovรก ฤasลฅ leลพรญ na 6,3โ€‰m vysokom zรกkladovom oceฤพobetรณnovom bloku, pod ktorรฝm sa vyลฅaลพilo 62ย 000 ton zeminy, prevaลพne bridlice. Hornรก ฤasลฅ je de facto masรญvnym televรญznym stoลพiarom sย vรฝลกkou 106 m. Za jasnรฉho poฤasia zย nej vidieลฅ aลพ do diaฤพky 160 km. Vรฝลฅahy prepravia 1ย 600 osรดb za hodinu. So stavbou sa zaฤalo 6. februรกra 1973 aย do prevรกdzky ju uviedli 1. oktรณbra 1976.

Ostankinskej veลพi na Ruskej rovine vย Moskve staฤรญ na prenos televรญzneho vysielania pri teplote 20 ยฐC vรฝลกka 537 m. Jej zรกklady majรบ priemer 63โ€‰m, veลพa mรก hmotnosลฅ 55ย 000 ton. Do vรฝลกky 285โ€‰m je zย oceฤพobetรณnu. Nadstavba je zย oceฤพovรฝch rรบr rozliฤnรฝch priemerov. Otรกฤavรฉ reลกtauยญrรกcie pre 399 hostรญ sรบ vo vรฝลกkach 328, 331 aย 334โ€‰m, vyhliadkovรฉ plochy pre 200 osรดb zasa vo vรฝลกkach 147, 269 aย 337 m. Zย diaฤพky sa stoลพiar podobรก rakete stojacej na desiatich nohรกch. Vย prudkom vetre sa otรกฤanie automaticky zastavรญ, lebo vrchol antรฉny mรก rozkyv 7 m. Projektanti ani stavitelia tejto veลพe netuลกili, ลพe ich stavba bude neskรดr slรบลพiลฅ na inรฉ รบฤely. Vedci umiestnili na obvode vo vรฝลกke 261โ€‰m dvanรกsลฅ snรญmaฤov, ktorรฉ slรบลพia na ลกtรบdium kmitania vysokรฝch stavieb za silnรฉho vetra, akรฉ sa vย umelรฝch podmienkach robรญ iba vย tuneloch na modeloch.

Parรญลพsky televรญzny obor na predmestรญ Puteaux je oveฤพa vyลกลกรญ. Poskytuje vรฝhฤพad na okolie zย reลกtaurรกcie vo vรฝลกke 640 m.

Najvyลกลกรญ kotevnรฝ stoลพiar sย najsilnejลกou rozhlasovou vysielaฤkou vย Eurรณpe majรบ vย Konstantinowe pri Varลกave. Stoลพiar je vysokรฝ 648,35 m. Je zvarenรฝ zย kusov sย dฤบลพkou 7,5 m. Jeho stavba trvala 22 mesiacov aย vรกลพi 600 ton.
Televรญzna veลพa vย parรญลพskom Quartier de la Dรฉfense dosiahla 725โ€‰m aย prekonala viac ako dvojnรกsobne poฤas necelรฉho storoฤia svoju starลกiu parรญลพsku druลพku Eiffelovku.

Pri takรฝch vรฝลกkach sa uลพ museli rieลกiลฅ problรฉmy spojenรฉ nielen sย vetrom aย nรกmrazou, ale aj so zemetrasenรญm aย na severnej pologuli aj sย krรบtenรญm ลกtรญhlych stavieb proti smeru hodinovรฝch ruฤiฤiek vplyvom otรกฤania Zeme.

Dva uลพ neexistujรบce osemhrannรฉ veลพiaky newyorskรฉho World Trade Centra vysokรฉ 762โ€‰m sa vo vetre rozkรฝvali oย 3โ€‰m aย do vรฝchodiskovej polohy sa vracali aลพ po 10 sekundรกch. Takรฝto rozkyv sa rieลกi hlbokรฝm zabudovanรญm do skaly, stavbou na betรณnovej doske alebo keramikou sย uhlรญkovรฝmi vlรกknami.

Nedรกvnych vรฝลกkovรฝch rekordmanov โ€“ taiwanskรบ veลพu Tchaj-pej International Centre 101 so 101 podlaลพiami, mrakodrapovรฉ dvojiฤky malajzijskej naftรกrskej spoloฤnosti Petronas vย Kuala Lumpure (postavenรฉ vย roku 1996 aย sย vรฝลกkou 452โ€‰m), ลกanghajskรฉ finanฤnรฉ centrum (460โ€‰m) od americkรฉho projektanta Caesara Pelliho so 77ย 000 m2 sklenenรฝch tabรบฤพ, veลพiak vย Sao Paule (sย vรฝลกkou 482โ€‰m) aย veลพu vย Toronte (vรฝลกka 548โ€‰m) โ€“ ฤoskoro prevรฝลกia arabskรฉ stavby.

Dosiaฤพ najvyลกลกรญ hotelovรฝ mrakodrap Burj al-arab naลกiel vรญลฅaznรฉho sรบpera: Burj Dubaj aย Dubajskรบ veลพu. Obidve stavby stoja vย metropole Spojenรฝch arabskรฝch emirรกtov. Burj Dubaj presahuje vรฝลกku 700โ€‰m najmenej oย 5โ€‰m, ale aj tento rekord bude ฤoskoro prekonanรฝ โ€“ predpovedรก to Robert Booth, riaditeฤพ spoloฤnosti Emaar Properties, ktorรก stavbu realizuje.

Obytnรฉ veลพiaky sรบ urฤite veฤพkรฝm รบspechom techniky, ale prinรกลกajรบ so sebou aj rad novรฝch netechnickรฝch problรฉmov, naprรญklad vย oblasti sociรกlnych vzลฅahov. Okrem toho nepรดsobรญ dobrรฝm estetickรฝm dojmom hladkosลฅ, bezfarebnosลฅ aย zรกvratnรก vรฝลกka stavby, vย ktorej sa ฤlovek akoby strรกca. Nie je teda lacnejลกie postaviลฅ niekoฤพko nรญzkych budov namiesto jednej vysokej?

Americkรฝ architekt Frank Lloyd Wright plรกnoval pre ลกtรกt Illinois administratรญvnu budovu Mile Building sย vรฝลกkou jednej mรญle (1ย 609โ€‰m) sย 528 podlaลพiami. Sรกm sย obavami prehlรกsil: โ€žAko sa budรบ sprรกvaลฅ ฤพudia, to mรกm strach si predstaviลฅ.โ€œ Tรกto stavba sa napokon nerealizovala.

My mรกme zasa strach, ลพe japonskรก stavebnรก firma ร“bajaลกi vย spoluprรกci sย americkรฝm architektom Normanom Forsterom chce vย tomto smere triumfovaลฅ stavbou so strechou vo vรฝลกke 762โ€‰m aย neskรดr aj 2ย 001โ€‰m vysokรฝm mrakodrapom pre 300ย 000 osรดb pracujรบcich na 500 poschodiach. Vย niektorom zย poschodรญ mรก prรญrodu suplovaลฅ umelรฝ lesรญk aย vodopรกd. Vo vรฝลกke okolo 1ย 300โ€‰m majรบ byลฅ zรกhrady. Eventuรกlne poลพiare vraj uhasia roboti. Nie je jasnรฉ, ako sa bude budova vย tejto zemetrasnej oblasti aย vo vetre sprรกvaลฅ. Pri moลพnom rozkyve vyลกe 30โ€‰m by vraj pri existujรบcich materiรกloch urฤite popraskali steny, okennรฉ vรฝplne alebo rรบry aย nie kaลพdรฝ ลพalรบdok by to zniesol.

Ponรบka sa otรกzka, kedy sa to predhรกลˆanie oย najvyลกลกiu budovu skonฤรญ. Nejde iba oย bezรบฤelovรฉ stavby ovplyvnenรฉ tรบลพbou po slรกve aย pรฝchou? Jedno je istรฉ โ€“ prestรญลพny sรบboj aย posadnutosลฅ vรฝลกkami vย Amerike aย Eurรกzii pretrvรกva. Aby sme vย takรฝchto stavbรกch mohli aj bรฝvaลฅ, treba ponรบknuลฅ pevnรบ konลกtrukciu, vonkajลกiu prรญลฅaลพlivosลฅ, pohodlie aย prรญjemnรฉ okolie.

Lubomรญr Linhart
Foto: autor, Allied Architect International, ยญarchรญv spoloฤnosti ฤŒeskรก Doka

Najฤรญtanejลกie