Vianočné číslo časopisu ASB 11-12 má štedrých 96 strán
Poznáte to. Príjemná rutina, ktorá beží v zaužívaných koľajach, dokáže ľudí ukolísať v domnienke, že všetko je, ako má byť, že netreba nič meniť. Pomyslenie na zmenu často vyvoláva negatívne reakcie, pretože všetko, čo s ňou súvisí, narúša zabehnutý stereotyp a vyžaduje aj nejaké to sebaobetovanie sa a stratu pohodlia. Zmeny, a to bez ohľadu na to, či sú zištné alebo skutočne myslia na všeobecné blaho, však generujú ďalšie nové impulzy, čo v otvorenej spoločnosti v rámci konštruktívnej diskusie nie je na škodu. Navyše, samotná cesta je často dôležitejšia než cieľ.
Trochu vzletný úvod je o tom, ako sme prežívali zmenu grafiky časopisu. Napokon sme vyprodukovali číslo nabité informáciami aj parádnymi fotografiami, tak si ho užite a za predošlým layoutom nesmúťte. Zmena je život.
Zmena by však veľmi prospela vnímaniu kultúrnych hodnôt na Slovensku, ku ktorým patria aj národné kultúrne pamiatky, konkrétne špičkové príklady funkcionalizmu v Trenčianskych Tepliciach. Smutné a hlboké finančné poddimenzovanie rezortu ochrany pamiatok v oboch prípadoch z tohto čísla (Liečebný dom Machnáč aj kúpalisko Zelená žaba) vyplávalo na povrch (ako inak) a akútne potrebuje radikálnu zmenu.
Ako je možné, že bratia Česi dokázali vystaviť vilu Tugenthat ako vzácny diamant, či šporovliví Holanďania môžu priebežne investovať do múzeí a galérií a pri nórskom projekte múzea v prírode sa už nezmôžeme ani na slovo? Cena profesora Lacka ukazuje, že architektonický potenciál na Slovensku máme, problém je v nedostatku financií, ktorých na kultúru bude v budúcom roku opäť poskromne.
Blížia sa Vianoce, aspoň my v redakcii ASB sme pripravili štedré 96-stranové finále. Príjemné čítanie!
