Viedenský mestský megaprojekt

Megaprojekty. Slovo, ktoré môže vyvolávať rôzne názory. Sú odvážne alebo trúfalé? Približujú sa viac realite či utópii? Prvé postkomunistické vízie nových štruktúr sa objavili už aj na Slovensku. V Bratislave, v blízkosti Petržalky, má vzniknúť Južné mesto, na opačnej strane mesta zasa Bory, ktoré predtým figurovali pod názvom Lamačská brána. My sa však na nasledujúcich stranách pozrieme na príklad zo zahraničia. Naši rakúski susedia totiž pripravujú urbanistický megaprojekt, ktorý patrí medzi najväčšie v Európe. Vyrastie na území bývalého letiska v Asperne, v 22. viedenskom mestskom okrsku Donaustadt. Nová štvrť sa bude rozkladať na ploche 240 hektárov, čo zodpovedá rozlohe približne 340 futbalových ihrísk.

Verejný priestor ako základ
Novú štvrť prezentuje developer – spoločnosť Wien 3420 Aspern Development AG – ako mesto 21. storočia a viedenské mestské jazero. Ambíciou tvorcov je vytvoriť urbanistickú zónu, spájajúcu v sebe také aspekty, ktoré sa v iných lokalitách obyčajne dostávajú do konfliktu – biznis a oddych, mesto a prírodu, ale aj kariéru a rodinu. Približne polovica celej plochy rozvojového územia sa vyhradila verejným zónam s ulicami, námestiami, zeleňou a miestami na rekreačné aktivity. „Verejný priestor je základným prvkom dizajnu mesta a takisto elementom, ktorý rozhoduje o tom, či sa ľudia vo svojom meste budú cítiť ako doma a či sa s ním identifikujú,“ hovorí predseda komisie, ktorá posudzovala návrhy územného plánu, profesor Carl Fingerhuth.

Hodnotiacu komisiu nakoniec oslovilo riešenie podľa švédskeho ateliéru Tovatt Architects & Planners, ktorý spolupracoval s nemeckým projektovým developerom N + Objektmanagement. „Naším cieľom bolo vytvoriť územný plán s verejnými priestormi, ktoré sú vo svojej podstate ľudské, pestré, intímne a bezpečné,“ vysvetľuje architekt Johannes Tovatt. Pretvorenie bývalej letiskovej plochy na plnohodnotnú mestskú štvrť však bude trvať niekoľko dekád. Takéto dlhé obdobie môže priniesť nečakané ekonomické aj sociálne zmeny.

Dnes ich síce nemožno predvídať, ale môžu si vynútiť úpravy v rámci rozvojovej politiky projektu. Práve preto sa autori snažili priniesť urbanistický koncept, ktorý by bol schopný na podobné zvraty reagovať bez toho, aby prišiel o základné kvality. Územný plán ponúka multifunkčnú mestskú štruktúru, v ktorej sa kombinuje rôznorodá architektúra a funkcie so zelenými a otvorenými priestormi.

Zadefinovali sa kľúčové zóny s unikátnou identitou a dopravný systém, ktorý sa plynulo napája na nadradenú sieť komunikácií. Nová multifunkčná mestská zóna ponúkne obytné jednotky, administratívne a priemyselné priestory, ako aj centrum vedy, výskumu a vzdelávania. Na rozvojovom území sa bude nachádzať 8 500 obytných jednotiek pre dvadsaťtisíc ľudí. V zóne sa má vytvoriť pätnásťtisíc nových pracovných miest v oblasti administratívy a služieb a päťtisíc vo vedecko-výskumnom parku.

Poloha Aspernu vo vzťahu k Viedni a Bratislave   
Zdroj: Wien 3420 AG

Zelené hodiny zeleného konceptu
Rozšírenie Európskej únie sa pre Rakúsko stalo významným medzníkom, pretože posunulo jeho metropolu na Dunaji z geo­politickej periférie do centrálnej pozície. Budúca mestská zóna môže profitovať z pozície medzi Viedňou a hlavným mestom Slovenska, ktoré majú z historického hľadiska dobré susedské vzťahy. Aspern by mal v budúcnosti vytvárať dôležitý bod na trase z Bratislavy do rakúskej metropoly. Rovnaké výhody ponúka aj poloha mestskej časti voči centru Viedne. Po predĺžení linky metra U2 by sa mal človek dostať z novej okrajovej zóny do stredu mesta približne v priebehu 20 minút. V prospech výberu územia hovorila aj blízkosť Národného parku dunajských lužných lesov.

Okolie letiska charakterizuje široká krajina s poľnohospodársky využívanými rovinami Marchfeldu, či mokraďami v Lobau. Krajinný manažment projektu sa snaží ráz prírodného prostredia preniesť aj do rozvojového územia mestskej štvrte prostredníctvom zelenej chrbtice, ktorá sa bude vinúť mestom, ako aj vo forme veľkého centrálneho parku s rozľahlým 50-hektárovým jazerom. Developer dokladá zelený charakter svojho projektu výsadbou 800 stromov, ktoré budú tvoriť pilier sadovníckych úprav verejných zón mesta. Zároveň sa tým vytvorili symbolické „projektové hodiny“, ktoré budú s postupným odbúdaním stromov naznačovať postup vo výstavbe. Zelené plochy majú prispieť k vytvoreniu príjemnej mestskej mikroklímy.

Aspern sa tiež opiera o princíp energeticky nenáročnej štvrte. Prispejú k tomu budovy so štandardom pasívnych domov a kompaktnosť zástavby, ktorá pomôže predchádzať zbytočným energetickým stratám. Ďalším pozitívom lokality je bohatstvo rezervoárov termálnej vody v hĺbke 3 500 až 5 000 metrov pod povrchom, ktoré predstavuje ideálny zdroj na vykurovanie lokality prostredníctvom geotermálnej energie.

Hlavná artéria
Keďže základným atribútom novej štvrte je verejný priestor, dôraz v projekte sa kladie na usporiadanie a praktické využitie mestských plôch. Dôležité bolo podnietiť vizuálnu čitateľnosť a vnímanie identity miesta. Architekti sa rozhodli vytvoriť štruktúru bodov v malej mierke, vyváženú sieť sociál­nych vzťahov a priestor, ktorý umožňuje jednoduché a rýchle premiestňovanie ­medzi jednotlivými časťami novej zóny. Aspern chce byť miestom krátkych vzdialeností. Územie bude popretkávané množstvom chodníkov, peších zón či cyklistických trás. Toto riešenie podnecuje redukciu motorizovanej dopravy na minimum. Kruhové riešenie hlavnej komunikačnej trasy rozvojovej zóny, ktoré zároveň funguje ako odkaz na dopravnú štruktúru Viedne a jej známeho zeleného pásu, pomôže odkloniť najhustejšiu dopravu od mestských verejných priestorov.

Zároveň však poskytuje ľahký prístup ku všetkým mestským funkciám, čo z nej robí hlavnú rozvádzajúcu aj privádzajúcu artériu mestského organizmu budúcej štvrte. V blízkosti aspernskej severnej stanice metra sa má nachádzať parkovací dom pre osobné automobily s kapacitou 1 500 miest. Tu si budú môcť vodiči nechať svoj voz a na cestu do centra štvrte použiť verejný dopravný prostriedok. Stanica preto predstavuje významný bod prechodu z osobnej automobilovej dopravy na systém verejnej dopravy. Zároveň bude signifikantným konektorom medzi novou zónou a hlavnou železničnou stanicou, ale aj dôležitou zastávkou vlaku premávajúceho medzi Bratislavou a Viedňou. Linka metra bude potom pokračovať do južnej zastávky novej mestskej štvrte, ktorá bude stáť v blízkosti vedecko-výskumného areálu.

Mestské priestory
Najvyšší význam majú zóny, ktoré sú nositeľmi identity celej budúcej mestskej časti. Pôjde o vitálne priestory s vysokou intenzitou verejného života a mestských aktivít. Patrí sem prednádražie severnej stanice metra, prechádzajúce podľa územného plánu zóny do dlhej živej nákupnej ulice, ktorá vedie priamo k centrálnemu parku s rozľahlým jazerom. Voda sa takisto stáva elementom verejných priestorov. V kombinácii so zeleňou bude predstavovať srdce všetkých verejných plôch. Jazero bude dominantou centrálneho mestského parku, ktorý sa bude rozprestierať na ploche asi 90 000 m². Odtiaľ pokračujú priestory zhustených verejných vzťahov pozdĺž východného brehu vodnej plochy až k južnej zástavke metra a vedecko-výskumnému parku.

Severozápadné a severovýchodné časti pri jazere majú charakter mestskej promenády so stánkami, kaviarňami, pohostinstvami a reštauráciami. Južný breh jazera má naproti tomu v návrhu prírodnejší ráz a využije sa na rekreačné, športové a oddychové aktivity. Brehy budú lemovať rozsiahle trávnaté plochy a husté porasty, prelínajúce sa s vodnou plochou. Flóra súčasne pomôže pri samočistení vody a poskytne úkryt pre miestnu faunu. Jazero, hlboké približne 5 metrov, sa bude napájať zo spodných vôd. Aby celé prostredie harmonizovalo, úroveň terénu v okolí vodnej plochy sa zníži.

V rámci hesla „zeleň na prvom mieste“ sa zóna centrálneho parku s jazerom bude budovať ako prvá. Na túto časť plynulo nadviažu vodné toky a zelené plochy rozkladajúce sa smerom na východ a juhozápad zóny. Smerujú sem aj ulice, chodníky, pešie zóny a cyklistické trasy. Doplnkom parku budú dlhé úzke parčíky a zelené koridory dotvárajúce uličné línie, ale aj malé parky susediace s menšími verejnými uzlovými bodmi. Územný plán neurčuje do detailov výšku jednotlivých objektov, ale definuje základné princípy vzťahov medzi vyššími a nižšími objemami budov. Výšková diferenciácia má za úlohu zdôrazniť špecifické priestorové situácie a prispieť k vytvoreniu istej urbanistickej dynamiky a rytmu mestských priestorov. Výškovo dominantné bude okolie severnej a južnej stanice metra.

Vizuálne má kreovať východnú bránu Viedne, rozpoznateľnú už z väčšej diaľky. V tejto zóne sa bude nachádzať gro administratívnych priestorov. Pozdĺž nákupnej zóny, severného brehu centrálneho jazera a niektorých častí kruhovej komunikácie vyrastú budovy so šiestimi až desiatimi podlažiami. V industriálnych zónach budú väčšie objemy predstavovať najmä kancelárske objekty priemyselných areálov. Výška rezidenčných objektov sa pohybuje od dvoch do siedmich podlaží. Zóna obytných domov sa nachádza smerom na juh a západ od nákupnej zóny a charakterizuje ju blízke napojenie na centrálny park a západný zelený koridor. Aj sociálna štruktúra si v projekte vyhradila miesto v zelených častiach štvrte. Súčasne sa však dbalo na dobré napojenie škôl, domovov dôchodcov či kultúrnych a oddychových zariadení na systém mestskej dopravy.

Dôležitým záujmom územného plánu je rozmiestniť bytovú funkciu v rámci celej novej štvrte, pretože práve takéto riešenie pomôže rozšíriť pulzujúci život v rámci celého budúceho okrsku. Prví obyvatelia by sa mali do novej mestskej časti Aspern nasťahovať už v roku 2012. Slovami architekta Johannesa Tovatta na záver, potenciálom úspechu rozvoja tohto veľkého územia je predovšetkým podpora verejného pohybu a jasných priestorových vzťahov.

Ako jeden z prvých rakúskych projektov urbanistického developmentu sa Aspern podrobil posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, iniciovanému v apríli tohto roku. Rovnako sa pred piatimi rokmi dostal na verejné pripomienkovanie obyvateľom, žijúcim v bezprostrednej blízkosti rozvojovej lokality. Traja zástupcovia občanov sa potom aktívne zapojili do ďalšieho plánovacieho procesu. V zastúpení pripomienkujúcej miestnej komunity monitorovali všetky projektové kroky, participovali na príprave tendrovej dokumentácie pre výber architektonického ateliéru a boli súčasťou hodnotiacej komisie zloženej z medzinárodných odborníkov, vlastníkov pozemkov či zástupcov samosprávy. Po vytvorení prvej predbežnej podoby mestskej štvrte sa v júni 2006 územný plán znova predostrel miestnym obyvateľom a následne sa zorganizovalo niekoľko workshopov. V máji 2007 viedenská mestská rada odsúhlasila návrh územného plánu novej mestskej časti.

Anna Salvová

Článok bol uverejnený v časopise ASB.