Vila na Klemensovej ulici v Bratislave
Farebne určite neprehliadnuteľná architektúra objektu na konci Klemensovej ulice v Bratislave púta pozornosť okoloidúcich nielen svojou výraznou farebnosťou. Autorom návrhu je totiž významný rakúsky architekt Ludwig Baumann, pôvodom zo Sliezska. Pôsobil na prelome 19. a 20. storočia ako, dalo by sa povedať skoro až doslovne, dvorný architekt viedenského cisárskeho dvora a na Slovensku je známy stavbou zámku Almássyovskej rodiny v dedinke Hraň na východnom Slovensku.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Pôdorysne jednoduchý obdĺžnik využíva nie veľký mestský pozemok naozaj maximálne, pričom jednu stenu má spoločnú s vilou na susednom pozemku, ktorej autorom je tiež L. Baumann. Pred domom je zo strany ulice predzáhrada (vtedy už klasická) a z bočnej strany vstup so schodiskovým traktom. K tomu sa po nedávnej rekonštrukcii a novovzniknutom podkrovnom byte priradil zasklený výťahový kubus. Rastrovanie fasády okennými otvormi, pomerne husto členenými v štýle medzi historizmom a secesiou tej doby, je pravidelné a narušené len akousi verandou (v súčasnosti by sa to zrejme volalo zimná záhrada) a balkónom prekrytým malou strieškou. Túto pravidelnosť však výrazným spôsobom narúša najmä nárožný arkier s malou cibuľovou vežičkou, typický prvok v tvorbe mestských Baumannových víl (napr. vila Pazelt v Bad Vöslau). K tejto tektonike by sa dali priradiť aj prvky hrazdenej architektúry, zrejmej a viditeľnej aj na bratislavskej vile. Ďalším takým prvkom je kamenný sokel do výšky asi dvoch metrov. Samozrejmosťou tejto tektoniky je aj priznanie nosných drevených prvkov strechy – krokiev – a ich ozdobné vyhotovenie.
Dispozícia bytov je čistá a plne funkčná. Veľké priestory izieb a vstupnej haly spolu s typickými vysokými stropmi s výškou nad tri metre ponúkajú v súčasnosti naozaj kvalitné mestské vilové bývanie. V zadnej časti, smerom do dvora, sa nachádzajú aj tzv. slúžkovské izby. Nosné konštrukcie stropov sú kombinované jednak ako trámové s klasickým doskovým záklopom a omietnutou trstinou, jednak ako plytko klenuté tehlové na oceľových nosníkoch. Veľkoryso riešený schodiskový priestor so zaujímavými, skoro až secesne-ozdobnými prvkami, akými sú malé stropné podpery, ornamentálna výplň zábradlia či kovové umývadielko na prízemí a vápencové schodiskové stupne, tak len potvrdzuje kvalitný priestorový a dizajnovo-materiálový návrh architekta Baumanna. Všetky tieto prvky, výrazovo aj materiálovo, sú pôvodné a s citom rekonštruované. Súčasťou celkového návrhu bolo, samozrejme, aj riešenie oplotenia, ktoré svojou secesnou ornamentálnosťou v kovových výplniach a tehlovou konštrukciou soklového múrika primerane kontrastuje so skoro až strohým výrazom fasády, narušeným už spomenutými typovými prvkami – balkónom, verandou a nárožným arkierom s vežičkou.
Ako môžeme vidieť, farebná výraznosť tejto vyše storočnej mestskej vily nie je jediným viditeľným identifikačným znakom. Je to predovšetkým po všetkých stránkach čisté a funkčné architektonické riešenie, a to architekt Ludwig Baumann zvládol nepochybne bravúrne. Iste nás o tom presvedčí aj táto, jedna z nie veľkého počtu jeho realizácií na Slovensku. Kiež by sa to dalo povedať po sto rokoch aj o niektorých objektoch budovaných našimi architektmi v súčasnosti…
Ludwig Baumann (1853 – 1936) – patrí k mnohým známym rakúskym architektom pochádzajúcim zo Sliezska – z Trutnova. Vyštudoval na polytechnike v Zürichu v ateliéri Gottfrieda Sempera, v rokoch 1879 až 1882 bol spolupracovníkom Viktora Rumpelmayera, dobre známeho aj v Bratislave, v roku 1882 založil spoločne s Emilom Bresslerom samostatnú projekčnú kanceláriu vo Viedni. S Hermanom Helmerom založil v roku 1904 Centrálne združenie architektov. V roku 1907 sa stal architektom cisárskeho Hofburgu. K jeho najvýznamnejším dielam patrí plánovanie a mnohé stavby v Berndorfe v Dolnom Rakúsku (okolo roku 1880), Rakúsky dom na Svetovej výstave v Paríži (1900) a dnešné veľvyslanectvo USA vo Viedni (1902). Na Slovensku je to najmä Villa Almássyovcov (dnes detská psychiatrická liečebňa) v obci Hraň na východnom Slovensku (1901 – 1903) a obytné domy na Grösslingovej ul. v Bratislave (1911). L. Baumann zomrel po automobilovej nehode ako invalid na vozíčku vo Viedni.
prof. Štefan Šlachta |
Ing. arch. Miro Minca
Foto: Miro Minca
Autor je lídrom ateliéru Art of Skin, členom regionálnej rady Spolku architektov Slovenska v Bratislave, publikuje na tému architektúra, urbanizmus a dizajn.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.