Viladom na Klemensovej ulici v Bratislave

Nebýva až takým zvykom, že by ten istý architekt navrhol hneď na susednom pozemku v rozpätí niekoľkých rokov (okolo roku 1915) ďalší bytový dom. O tom prvom sme písali, teraz si predstavíme dom na Klemensovej ulici č. 12, ktorý opäť navrhol výnimočný rakúsky architekt dvadsiatych rokov minulého storočia Ludwig Baumann. Možno je to ešte o čosi výnimočnejšie, pretože tento architekt, realizujúci svoj významný projekt v tom čase na východnom Slovensku, navrhol tieto dva obytné – susedné – objekty práve v Bratislave.

Veľmi podobné, dalo by sa povedať skoro až identické urbanistické a časové reálie, však neviedli architekta k akémusi „kopírovaniu“ stavby na susednom pozemku. Aj keď pôdorysne a výškovo je zrejmé zrkadlové riešenie – tri veľkometrážne byty na troch nadzemných podlažiach a mierne vysunutý bočný trakt schodiska. Dokonca aj osud týchto bytov bol za minulého režimu podobný – ich počet sa zdvojnásobil. Po nedávnej veľmi citlivej pamiatkovej obnove pribudlo výťahové teleso ako samostatný objem na zadnej dvorovej fasáde a aj obytné podkrovie, ako zmysluplné využitie týchto v tom čase nevyužívaných a neatraktívnych priestorov.

Rastrovanie čelnej uličnej fasády okennými otvormi, v hornej časti delenými na menšie sklené tabuľky, je tiež podobné so susedným objektom – dokonca architekt využíva na to aj tie isté prvky – verandové kubusy (dnešné zimné záhrady) a balkón-solitér na druhom podlaží. Verandy sú však riešené priebežne na všetkých podlažiach a balkón nie je prekrytý ako na susednom objekte. Aj horizontálne bosážové členenie fasády odráža historizujúce a secesné obdobie návrhu resp. realizácie domu – k tomu môžeme priradiť určite aj bohato zdobené konštrukčné drevené, tzv. hrazdené prvky na verandách a krove strechy. Vysunutý viac­uholníkový objem veránd je zakončený kupolovou vežičkou – jedným z akýchsi ozdobných ukončujúcich priestorových prvkov architekta Baumanna (napr. vily v Dolnom Rakúsku). Rožný trakt budovy so štítovou fasádou, ukončenou v strešnej rovine s typickým ozdobným konkávnym zaoblením – preneseným samozrejme aj do tvaru okna – je dosť výrazným architektonickým determinantom objektu (balkón-solitér v tejto časti to len potvrdzuje). Samotná farebnosť fasády je v okrovom odtieni, ale je určite menej „ostrá“ ako na susednej vile.

Veľkopriestorové byty majú kvalitné dispozičné riešenie s priestrannou vstupnou halou, kuchyňou a veľkorysne priestrannými a vysokými izbami, na to obdobie skôr štandardnými, no v dnešných realizačných podmienkach asi výnimočnými… Tomu zodpovedá aj konštrukčné riešenie – murované zvislé konštrukcie a stropné drevené trámové v kombinácii s oceľovými nosníkmi. Výber materiálu schodiskového priestoru je taktiež príznačný pre dané obdobie a celkovú dizajnovú tektoniku – kameň-vápenec na schodiskových stupňoch a opulentne-ornamentálne kovové zábradlie. Do toho spadá aj riešenie sokla domu – tzv. kyklopským kamenným múrom. Zelené úpravy okolia domu – s malou trávnatou plochou a spevnenou kamennou dlažbou – tiež vychádzajú z pôvodného projektu. Oplotenie z ozdobného pletiva so stĺpikmi s hlavicami je spoločné pre obidva objekty.

Objekt tohto bratislavského mestského viladomu od architekta Baumanna, ktorý sa dá veľkosťou priradiť skôr k menším projektom tohto typu, môžeme celkovo považovať za kvalitné a vydarené architektonické riešenie. Pretože na menšom objeme nájsť ten optimálny a naozaj oku lahodiaci výraz akejkoľvek architektúry je naozaj umenie. A to doslovne… Podľa momentálneho skutkového stavu viladomu a jeho kvalitnej rekonštrukcie fasády a okolia sa zdá, že sa to podarilo a dlho to tak ešte aj zotrvá. Veď nevyprchajúca atmosféra dobrých architektúr a „duch miesta“ sú napokon veľmi reálne, aj keď by sa to na prvý pohľad nezdalo… Možno stačí prejsť okolo.

Ing. arch. Miro Minca
Foto: Miro Minca

Autor je lídrom ateliéru Art of Skin, členom regionálnej rady Spolku architektov Slovenska v Bratislave, publikuje na tému architektúra, urbanizmus a dizajn.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.