Vinárske zážitkové centrum a skanzen vinohradníctva

Voľnou citáciou dávame za pravdu architektovi Jánovi M. Bahnovi: „Víno a architektúra majú veľa spoločného. Sú súčasťou kultúrnej histórie.“ Musíme uznať, že účastníci 21. ročníka študentskej súťaže Xella mali veľmi príjemné zadanie.

Príbeh vína a krajiny je možné prerozprávať rečou architektúry. Vinohradnícku tradíciu možno nanovo interpretovať súčasnou architektúrou, ktorá by mala byť inšpirovaná tradičnou technológiou a formami, môže však oživiť konvenčnú typológiu a experimentovať s novým vzťahom medzi vinárstvom a okolitou krajinou vinohradov.

Skanzen kúsok nad mestom

Svätojurský chotár je súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a je charakteristický strmými svahmi s malými terasovitými vinicami, ktoré ležia na slnkom prehriatych južných, juhovýchodných a juhozápadných svahoch Malých Karpát. Vďaka svojej vinohradníckej tradícii je nazývaný tiež Malokarpatským Toskánskom. Svätojurský vinohradnícky spolok v spolupráci s organizáciou Academia Istropolitana Nova a mestom Svätý Jur začal s realizáciou projektu Vinohradnícky skanzen. Po vyše dvojročnom hľadaní vhodného pozemku iniciátori projektu našli miesto, ktoré spĺňa väčšinu požadovaných kritérií: prítomnosť historických vinohradníckych prvkov (rúny, stienky, búdy a pod.), ľahká dostupnosť z centra mesta, výhľad na mesto a širšie okolie.

Pozemok v lokalite Panciere nad Bratislavskými záhumenicami má rozlohu približne 18 árov. Je veľmi členitý, čiastočne skalnatý, porastený náletovými drevinami a kríkmi. Dostupný je desaťminútovou prechádzkou alebo bicyklom z Letohradskej ulice alebo autom po panelovej ceste z Bratislavských záhumeníc. Aktéri projektu majú záujem pozemok vyčistiť, vybudovať chodníky, vysadiť vinič a postupne vytvoriť miesto na oddych, ochutnávky vína, spoznávanie histórie a prírodných zaujímavostí svätojurskej krajiny.

Expozícia ako lákadlo pre celú rodinu

O zaujímavé zadania v študentskej súťaži Xella nie je núdza, úlohy sú vždy kontextuálnou výzvou a vždy v sebe nesú pridanú hodnotu, či už v podobe mimoriadnej (a často komplikovanej) lokality, alebo historických súvislostí a podobne. Úlohou zadania ročníka 2015/2016 bolo vytvorenie tzv. vinárskeho cieľa, výnimočného, zvláštneho a neobyčajného miesta, ktoré bude lákať na návštevu celú rodinu. V exteriérovej expozícii mali študenti vytvoriť prírodný areál vinohradníckeho skanzenu s rôznorodými možnosťami využitia: pútavo priblížiť vinohradnícku tradíciu všetkým vekovým kategóriám cez spoznávanie tradičnej technológie výsadby a pestovania viniča a tradičných s vinohradom spätých ovocných stromov.

Areál mal ponúknuť miesta na relax pre návštevníkov aj na aktivity vinohradníckeho spolku. Topografia terénu s tradičným vinohradníckym strážnym domčekom umožnila súťažiacim navrhnúť vyhliadkovú plošinu s výhľadom do širokého okolia. Interiérová expozícia situovaná do objektu alebo sústavy navrhovaných objektov vinárskeho zážitkového centra by mala ponúknuť návštevníkom v každom veku zážitkové spoznávanie pestovania viniča a produkcie vína formou tradičnej alebo multimediálnej expozície a prezentácie, výstavy, degustácie vína či inej sociálnej interakcie zároveň s krásnou vyhliadkou do vinohradníckej krajiny v každom ročnom období. Architektúra by mala byť v istom zmysle „ponorená do krajiny“, zarezaná do kopca alebo naopak, vznášať sa nad okolitým terénom so snahou čo najmenej porušiť morfológiu krajiny.

Jediný jestvujúci objekt je tradičný vinohradnícky domček, ktorý študenti mohli ľubovoľným spôsobom zakomponovať do návrhu. Porota pracovala v zložení Ján Bahna (SR), Jakub Cigler (ČR), Ľubomír Králik (SR), Michal Krištof (ČR), Jaromír Kročák (ČR), Vlado Milunić (ČR), Peter Moravčík (SR), Imrich Pleidel (SR), Jaromír Veselák (ČR), Ľubomír Závodný (SR) a Viktor Šabík (SR) ako náhradný člen poroty. Počas dvojdňového zasadnutia v troch kolách posúdila 51 prihlásených prác a o konečnom poradí rozhodla takto:

1.cena

Autori: Bc. Ondřej Novotný, Bc. Filip Malý
Fakulta architektury VUT, Brno

Víťazný návrh rieši vinárske zážitkové centrum ako cestu, ktorá ponúka emocionálne zážitkové zastavenia. Vinárskym cieľom sa tak stáva samotná cesta. V návrhu sa prirodzene prepája exteriérová expozícia s vnútorným riešením priestorov. Víťazný návrh rozpráva príbeh vína rečou nenásilnej kontextuálnej architektúry, ktorá ponúka výnimočnosť, zvláštnosť a neobyčajnosť v každej pozícii. Posudok: Ing. arch. Ľubo Závodný (krátené)

2. cena

Autori: Bc.Kristína Berecová, Bc. Ľubomíra Blašková, Bc. Michal Krcho, Bc. Lukáš Lečko
Fakulta architektúry STU, Bratislava

Vínna cesta. Ak sa tieto dve slová stali mottom prezentovaného návrhu, tak bolo stanovené správne. Správne bolo identifikované aj miesto, kde by nová intervencia pôsobila citlivo a neagresívne. A dômyselný je spôsob, akým je lokalitný program najprv identifikovaný a následne prerozprávaný. Vínna cesta, naaranžovaná v geometricky príťažlivom oblúku lineárnej stavby, ktorý však nie je samoľúbym gestom architekta, ale atraktívnou citáciou prirodzenej terénnej morfológie. Pre citlivú manipuláciu s potenciálom miesta, diagnózu urbanizmu, neobyčajný a neokukaný výraz architektúry, zábavnú, a predsa kultivovanú formu spojenia muzeálnej edukácie a „bakchantského“ zážitku považuje porota návrh za veľmi vydarený. Posudok: Ing. arch. Peter Moravčík (krátené)

3. cena

Autor: Jakub Slováček
Fakulta architektury VUT, Brno

Návrh prináša jednoznačnú intervenciu do siluety vinohradníckej krajiny nad Svätým Jurom, artikulovanú jednoduchou, čistou horizontálne uloženou hmotou cez terénnu depresiu severovýchodne od návršia akejsi prirodzenej krajinnej „akropoly“. Poloha hlavného objektu je na jednej strane zvolená logicky vo väzbe na pešie trasy, vedúce z historického jadra mestečka, pričom nepredstavuje dramatický zásah do krajiny. Na druhej strane, svojou kombináciou presvedčivej horizontálnej línie a vertikálneho akcentu v podobe rozhľadne prináša do scenérie nad mestom silný signálny prvok. K významným kladom návrhu patrí aj nie prílišná investičná náročnosť, a teda realizovateľnosť riešenia. Posudok: Ing. arch. Imrich Pleidel (krátené)

Podklady: Xella
Redakčná úprava: Mária Nováková

Článok bol uverejnený v časopise ASB.