Víno a architektúra sú si súdené. Európske krajiny majú rôzne tradície

Víno a architektúra sú dva fenomény, ktoré sú existenčne previazané od svojho vzniku pri zrode civilizácie. Vo víne je zakódovaná tradícia, ale aj novostavby objektov, nové technológie i súvisiaca gastronómia. Súčasná technológia smeruje k prírode. Do vínneho moku sa snaží priniesť čo najviac prírodného, ovocného či minerálneho odkazu z oblasti.

Víno súvisí s architektúrou už od svojho vzniku. Pretože je produktom prírodného kvasného procesu, potrebuje na vhodný priebeh kvasenia príslušné teploty i vlhkosť. V histórii sa preto na spracovávanie hrozna a skladovanie vína využívali priestory so stabilnou teplotou. Takými boli pivnice a masívne paláce.

Určite to bolo zložité v Mezopotámii či Grécku. Tam bolo víno uskladnené hlavne pod zemou. Víno bolo nápojom bohatých, ale aj slúžiacich, napríklad vo vojnách. Tak sa používalo a dostalo k nám cez rímske légie. V Ríme sa víno pestovalo v rôznej kvalite. Dokonca sa riedilo aj vodou. V stredoveku to boli zámky a kláštory, ktoré šľachtili a pestovali hrozno.

Rozšírenie vína nastalo až v 19. storočí, keď sa stalo významným artiklom svetového obchodu. Boli to hlavne Angličania a Francúzi, kto pestoval kvalitné hrozno a vyrábal už vtedy svetové vína a koňaky. Centrom svetového vinárstva bolo Bordeaux. Paladiánsky klasicizmus bol štýlom tejto doby vinárskej architektúry.

Vinárstvo súčasťou firemného imidžu

Nové technológie a povojnová stabilizácia Európy priniesli postupný prerod vinárskej architektúry. Antikorové tanky a malé dubové sudy poznačili kompozície vinárstiev. Nové projekty vznikali najskôr v juhozápadnom Francúzsku. Postupne sa rozšírili do Španielska a severného Talianska.

Vinárstvo tvorí komplex budov, ktoré sledujú výrobný proces. Od prijímacej haly cez lisovňu sa mok dostáva do veľkoskladov s antikorovými alebo aj dubovými vinifikátormi. Tieto haly so skladmi vína tvoria väčšinou hlavný objekt vinárstva. Tu sa víno šľachtí.

Dubové sudy so zrejúcimi červenými vínami majú menšie požiadavky na priestor. Bývajú často v kompozíciách súčasťou návštevníckych prehliadok. Biele vína väčšinou zrejú v antikorových tankoch, ale každá firma má svoje finesy pri ich dozrievaní.

Súčasné vinárstva sú súčasťou firemného imidžu a odbytovej stratégie. Podobne pracujú vinárstva aj pri návrhu etikiet a grafickom dizajne. Vinárstva sa menia na multifunkčné centrá poskytujúce gastronomické a kulinárske zážitky. Dobrý architektonicko-krajinársky koncept dokáže estetizovať prevádzkové komplexy a využiť špecifiká s topografiou terénu. Tu je dôležitá spolupráca kvalitného architekta pri tvorbe koncepcie.

Hviezdy pomáhajú

Situácia v klasickej Európe sa po druhej svetovej vojne menila len pomaly. Klasické vinárstva zažívali obnovu. Bordeaux, Chianti, Burgund, Valpolicella či stovky iných vinárstiev sa rozširovali o nové konkurenčné prevádzky. V každej krajine boli trochu iné podmienky a požiadavky.

Premenou z úžitkovej na zážitkovú architektúru sa postupne menili vinárstva, ktoré podobne ako v Amerike začali pestovať vinársky turizmus. Vinohradnícke oblasti ležia väčšinou v romantických krajinách, takže majú predpoklad na tento rozvoj turistiky. Tomu pomáhali aj architektonické osobnosti ako Mario Botta, Renzo Piano, Steven Holl či Frank Gehry, ktorí realizovali vo vinohradníckych oblastiach mimoriadne príťažlivé výtvarné architektonické diela.

Rakúske vinohradníctvo ovplyvnilo aj slovenských vinárov

Po spoločenských zmenách vo východnom bloku a celej strednej Európe sa zmena koncepcie v pestovaní, výrobe i marketingu dotkla aj našich susedov, pričom jej hranice sa približne zhodujú s čiarou Rakúsko-uhorskej monarchie. Centrom vinárskej oblasti (aj klimaticky) zostalo Rakúsko. Toto však malo za sebou po roku 1986 tzv. glyko škandál. Ten spôsobil pritvrdenie noriem v Rakúsku i celej oblasti.

V južnom Tirolsku sa vinohrady šplhajú aj do výšky 1 000 m n. m. V týchto krajinách sa postavilo viacero zaujímavých vinárstiev. Najvýznamnejšími rakúskymi oblasťami sú Wachau a Wagram. Tu sa väčšinou šľachtí ich Veltlín a Rýnsky rizling v súkromných vinárstvach.

Vrcholom tejto éry prezentovania vína je Loisium I. v Langenlois od amerického špičkového architekta Stevena Holla. Areál poskytuje názorný obraz výroby vína scénograficky v pivniciach. Tento koncept sa ďalej rozvinul v Štajersku v komplexe Loisium II. Rakúske vinohradníctvo ovplyvnilo v technológiách aj vinohradníkov na Slovensku.

Maďarsko – najstaršia tradícia vína v Európe

Trochu nezávislejšie sa rozvíja vinárstvo v Maďarsku. Z historického hľadiska má najstaršiu tradíciu v strednej Európe. Tokajské víno z Maďarska sa pilo na kráľovských stoloch už v stredoveku, obchodovalo sa s ním od 17. storočia. S vínom sa exportovala aj kompletná uhorská kultúra.

Celé Maďarsko má vhodnú klimatickú situáciu na pestovanie hrozna, takže ich produkcia je pestrá. Tradičný Tokaj a jeho sorty sa pestujú naďalej, ale pribudli aj ľahšie suchšie vína. V Maďarsku sa nájdu aj výborné červené lokality. Na severe je to Eger s Egri Bikaverom, na juhu sa rozprestiera pohorie okolo mesta Villányi, kde sa darí Cabernetom i Merlotu.

Česká republika musela do vína investovať