Vláda odsúhlasila zmluvy s dvomi investičných partnermi, ktorí postavia nájomné byty

Pilotné zmluvy s investormi BWSG a KOOPERATIVA na zabezpečenie 9000 nájomných bytov v hodnote približne 1,5 miliardy eur odsúhlasila v stredu vláda. Na spoločnej tlačovej konferencii počas rokovania vlády o tom informoval predseda parlamentu Boris Kollár.

Správa je rozšírená

Možnosť nájomného bývania je podľa šéfa parlamentu v súčasnosti vzhľadom na rast cien nehnuteľností a úrokových sadzieb na hypotékach ešte dôležitejšia ako v uplynulom období. Vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý pripomenul, že tento typ výstavby bytov nezaťažuje štátny rozpočet a štát v ňom vystupuje výlučne ako regulátor.

KOOPERATIVA sa rozhodla preinvestovať do dostupného nájomného bývania na Slovensku približne 500 miliónov eur a WBG Wohnen and Bauen Gesellschaft mbH Wien rovnú miliardu eur.

V januári majú byť ďalšie zmluvy

Podľa Holého ide o pilotné zmluvy, po ktorých budú koncom januára alebo začiatkom februára nasledovať ďalšie. Dodal, že do Vianoc by mala sprístupnená webová stránka, na ktorej si záujemcovia môžu zistiť, či vyhovujú podmienkam pre pridelenie nájomného bytu. Pre každý samosprávny kraj a pre každý zo štyroch typov bytov sú stanovené iné podmienky.

Po piatich rokoch sa doba nájmu zmení na neurčitú

Nájomné byty budú určené na celoživotné bývanie a po prvých piatich rokoch by sa mala nájomná zmluva na dobu určitú zmeniť na dobu neurčitú. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka  bol do kritérií na výber nájomníkov zahrnutý aj sociálny aspekt, aby niektoré kategórie rodín neboli vyradené. Zároveň bude časť bytov vyhradených pre vybrané skupiny ľudí, napríklad pre učiteľov.

Vládny kabinet v stredu schválil najprv osem kritérií výberu investičných partnerov, potom samotných investičných partnerov a zmluvy s nimi, ktoré podpíše po predchádzajúcom súhlase vlády Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania. Zmluva sa uzatvorí na dobu určitú a bude ukončená k 25. výročiu nadobudnutia jej  účinnosti. Podmienkami účinnosti sú zverejnenie v Centrálnom registri zmlúv a dve odkladné podmienky – Štátna pomoc a Verejný dlh.

Riziko je na strane investora

Investičné zmluvy čakajúce na podpis sú rozsiahle dokumenty, ktorí majú vyše 40 strán a komplexne a podrobne pokrývajú tému nájomného bývania aj z hľadiska Slovenska ako člena Európskej únie (EÚ). Napríklad možnosť zahrnúť dokumentáciu o plate nájomcu do nájomnej zmluvy, kto bude schvaľovať projekty nájomného bývania či otázky odškodnenia investora. Agentúra má zabezpečiť prípravu oznámenia v spolupráci s Protimonopolným úradom SR o Štátnej pomoci Európskej komisii tak, aby získala schválenie od EÚ.

Súčasťou vládneho materiálu o zmluvách bola aj správa Štatistického úradu SR najmä o tom, že riziko výstavby a dopytu je plne na strane investora, a že záväzky investorských firiem patria do sektora korporácií a neovplyvnia dlh verejnej správy.

V prvej fáze by mal investor postaviť minimálne 500 bytov a spolu v ďalších fázach minimálne niekoľko tisíc bytov. Celkový apetít systému štátom podporovaného nájomného bývania je 100-tisíc bytov.

Cena nájomného  bývania

Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Juraj Valachy poskytol na jeseň rozhovor ASB, v ktorom sme sa dotkli aj nájomného bývania. Súčasná kompozícia možností bývania na Slovensku jeho názoru nie je dobrá. Zahraničné skúsenosti hovoria, že podiel nájomných bytov by mal byť väčší. Treba si však uvedomiť, že nájomné bývanie neznamená lacnejšie bývanie.

„Schválený koncept nájomných bytov hrá s kartou, že budú výrazne lacnejšie ako komerčný nájom. Dlhodobo je to možné vtedy, keď v biznis modeli je niečo iné v porovnaní so súkromným prenajímateľom. Napríklad nižšia DPH, lepšie financovanie, nákladovo efektívnejšia starostlivosť o nájomný fond, dlhšia návratnosť

Kritickejší postoj k štátom podporovanému nájomnému bývaniu má Štefan Kišš, ktorý odchádza z postu riaditeľa Útvaru hodnota za peniaze do politiky. Nájomné bývanie v rozhovore, ktorý vyjde začiatkom roka 2023 označil za legitímny cieľ. Súčasný mechanizmus štátom podporovaného nájomného bývania z dielne podpredsedu vlády SR Štefana Holého však nepovažuje za optimálny. „Jeho výsledkom nebude dostupnejšie bývanie. Na konci dňa, takýto nájomný byt napokon nebude lacnejší ako komerčné bývanie,“ mieni Kišš.

Mimoparlamentné KDH má dojem, že kritériá na výber investičných partnerov boli šité na mieru uvedeným dvom spoločnostiam. KDH je za podporu bývania, ale určite je „proti takýmto klientelistickým postupom a zákonom pre vyvolených“. Hnutie vyzvalo vládu, aby tento proces otvorilo aj pre iné podnikateľské subjekty a umožnilo otvorenú hospodársku súťaž na trhu s nájomným bývaním. Inak hrozí, že záujemcovia o nájomné bývanie doplatia na monopolné postavenie vybraných investičných partnerov.