Vstal z popola ako Fénix. Libušín je znovu ozdobou Beskýd

Môže sa to zdať zvláštne, ale objekt ocenený českým titulom Stavba roka 2020 Zlínskeho kraja, bol postavený v auguste 1899. Ako teda mohol ašpirovať na takéto aktuálne hodnotenie? Preto, lebo sa minulý rok znova „narodil“.

Turistickú útulňu s jedálňou Libušín, jednu z ikonických stavieb radhošťských Pustevien, totiž pred časom zničil požiar. A na architektoch z ateliéru Masák & Partner bolo, aby jej znova prinavrátili pôvodnú podobu.

Ako dlho vlastne zdobí zostava rozprávkových zrubov sedlo beskydských Pustevien? Málo sa vie, že stavby, okolo ktorých prechádzajú davy turistov, sú o celých 40 rokov staršie ako súčasná ikonická socha pohanského boha Radegasta. Pamätajú si už 121 rokov. A vo svojej podstate sú asi tým najznámejším súborom secesne ľudových stavieb predmetného valašského folklóru.

K ich vybudovaniu sa pristúpilo v roku 1897 podľa návrhu slovenského architekta Dušana Samuela Jurkoviča a staviteľskej práce sa vtedy zhostil Michal Urbánek zo Vsetína. Hoci bola dostavba spojená s veľkou slávou a nadšením, ďalšie osudy Libušína, vlastnej útulne s jedálňou, nepatrili medzi tie najradostnejšie.

Nezabudnuteľná, a predsa zanedbávaná

V 80. rokoch sa stala majetkom štátu a na jar 1994 bol jej stav, slušne povedané, havarijný. Len o rok neskôr pritom bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a zverená do starostlivosti Valašského múzea v prírode. Nádeje na návrat k niekdajšej kráse a sláve však uťal požiar, ktorý v roku 2014 Libušín zlikvidoval. Totálne.

Zachované zostalo viac-menej len torzo obvodových múrov a interiér slávnej jedálne bol zničený s nenávratnou platnosťou. To, že od 30. júla 2020 opäť stojí a je ako nová, sa preto dá prirovnať k malému zázraku. A ak na zázraky neveríte? Potom určite oceníte remeselnú zručnosť, s akou sa tejto neľahkej rekonštrukcie po stránke spracovania projektovej dokumentácie zhostili architekti zo štúdia Masák & Partner.

Katastrofálna situácia fragmentov objektu, z ktorého po požiari zostalo v najpostihnutejšej časti zachovaných len asi 7 % pôvodného materiálu, si pritom žiadala vysoko sofistikovaný prístup. „Po vyhorení bolo cieľom zadávateľa projektu obnovy dodržať také architektonické a technologické postupy, ktoré zaručia, že stavba bude v detaile i celku zodpovedať obdobiu vzniku,“ dodávajú architekti.

Libušín sa však od svojho vzniku stavebne vyvíjal, rozširoval a adaptoval na turistický ruch, a preto bol ako referenčný bod zvolený rok 1925. K nemu sa potom upínala snaha majstrov záchrannej práce. Majstrov? To celkom nepochybne a bez nadsádzky, pretože podobná použitá stratégia vedeckej rekonštrukcie sa v Česku vidí len málokedy.

S citom k minulosti

Obnovu charakterizovala silná tendencia využiť pôvodné dochované konštrukcie a renovácia prvkov poškodených nielen plameňmi, ale aj vplyvmi počasia. No s tým, že nové časti boli zhotovené rovnakými remeselnými postupmi ako originál.

Prečo? Ručne hobľovaný trám vraj vydrží o celé desaťročia dlhšie ako strojovo formovaný. Pôvodnej predlohe zodpovedala i voľba dreva rôznych stromov, použitých ako stavivo.

Vyrúbali ich v roku 2016 a následne tesársky spracovali podľa detailného zadania. Reštaurátorské práce boli vykonané pôvodnými technológiami a realizačnému tímu každý rok doslova dýchali na krk kontrolujúci experti.

A to aj preto, že tu nielen ožívala minulosť, ale myslelo sa aj na budúcnosť. Na to, aby mohol byť objekt naďalej plynule využívaný na svoj pôvodný účel.

Znamenalo to začleniť technológie, či už dômyselného protipožiarneho „samozhasínajúceho“ systému (skrytého v konštrukcii), alebo modernej formy vykurovania pomocou tepelného čerpadla. Za zmienku stojí, že spálenisko v priebehu prípravnej fáze prekryla ochranná konštrukcia a samotný proces stavby potom prebehol dvakrát. Prvý raz počas stavebných testov v montážnej hale, druhý raz potom priamo na mieste.

O tom, aký mimoriadny výkon architekti projektu odviedli, hovorí množstvo profesionálnych ocenení. Najväčšiu výpovednú hodnotu však prinášajú snímky, na ktorých môžete porovnať, z akého stavu objekt dostávali a kam ho dokázali navrátiť. Libušín, ikonická stavba z beskydských Pustovien, skutočne povstala ako mýtický Fénix z popola.