Vyčnievajú aj splývajú: Tieto unikátne hotely majú niečo navyše

Tentoraz sme sa bližšie pozreli na fasády hotelov a vysokohorských chát. A to nielen na tie, ktoré na seba prevzali rozmanitosť prírody, aby prirodzene zapadli do okolia, ale i na tie, ktoré vo svojom prostredí vyčnievajú či niečím provokujú.

Hotel ako monolitická škrupina

V Dolomitoch v Južnom Tirolsku na náhornej plošine Alpe di Siusi (Seiser Alm) v nadmorskej výške 1 900 m nad morom nájdeme hotel, ktorého skromné počiatky siahajú k jednoduchej horskej chate z 30. rokov minulého storočia. Tá v 80. rokoch uvoľnila miesto trojpodlažnej novostavbe s veľkými strešnými vikiermi a tmavým dreveným obkladom.

Angelika Sattler, vnučka zakladateľa pôvodnej chaty Icaro, poverila architektov zo štúdia MoDusArchitects, aby prepracovali jej štruktúru a pretvorili jej identitu. Rôzne zásahy zahŕňali rozšírenie podzemného parkoviska, oddelenú časť na ubytovanie zamestnancov, pridanie hosťovskej izby, reorganizáciu všetkých spoločných priestorov vrátane bazénovej časti a rozľahlú novú pultovú strechu aj obrovskú kolonádu z dreva pozdĺž hlavnej fasády.

Trinásť rozvetvených drevených stĺpov vysokých 7,5 m je rozvrhnutých na južne orientovanej fasáde dlhej 55 m. Zložité podpery zo smrekovcového dreva sa tiahnu cez prvé a druhé poschodia a ako konštrukčné prvky sa spájajú so strechou. Terasa na prvom poschodí spája ako priamka dva vzdialené rohy budovy. Podstrešie je obložené lamelami z rovnakého dreva, vďaka čomu vytvára dojem monolitickej škrupiny.

Bronzová stuha, ktorá vyvolala kontroverzie

Luxusný hotel W Edinburgh, patriaci sieti Marriott Bonvoy, sa vinie námestím St James Quarter ako moderná oceľová stuha uprostred historického mesta – pomedzi budovy s kamennými fasádami z 18. storočia. Jeho plášť je vyrobený z panelov Rimex – 2 mm hrubej ocele, ktorej bronzová farba sa mení v závislosti od svetelných podmienok a uhlov, z ktorých sa na ne pozeráte.

Odvážny návrh od spoločnosti Jestico + Whiles si vyžadoval pre svoju náročnú geometriu aj inovatívne technické a konštrukčné riešenia. Vďaka špeciálnemu softvéru výrobca optimalizoval základnú oceľovú konštrukciu aj veľkosti panelov, čo viedlo k minimu odpadu.

Stuha tvorí balustrády deviatich podlaží, ktoré majú vďaka jedinečnému tvaru budovy rôzne pôdorysy. Na niektorých poschodiach sa balustrády mierne zvažujú von, na iných smerom dovnútra. Niektoré si vyžadovali inovatívne detaily v miestach, kde sa panely stáčajú nadol, aby vznikol priestor pre sklenené výplne.

Holandská firma Octatube, realizátor fasády, vyrobila 7-metrovú maketu balustrády, aby si otestovala montáž a niektoré detaily spojov. Výzvou bola aj 17 m vysoká vrchná časť na streche, ktorá sa vlní do vzduchu a je zložená zo 150 častí. Tú tiež otestovali na prototype, aby vo finále vznikol estetický len 7-milimetrový spoj a nebolo vidno skrutky.

Hotel, ktorý začal vítať prvých hostí v novembri 2023 a stal sa výrazným prvkom panorámy mesta, však vyvolal aj rozpačité reakcie. Niektorým obyvateľom jeho fasáda pripomína neslávny hnedý emotikon či miestnu cukrovinku Walnut Whip, podľa ktorej ho začali prezývať.

V spojení s prírodou

Ak architektúra prevezme živosť a rozmanitosť prírody, nikdy nebude vnímaná ako cudzie teleso. Motto príznačné pre tento projekt ateliéru noa* sa pretavilo do podoby desiatich nových apartmánov so samostatnou konštrukciou, ktoré sa pripojili k existujúcej budove.

Parc Hotel Florian sa nachádza na úpätí severotalianskeho mestečka Siusi allo Sciliar (Seis am Schlern). Jeho pýchou je nádherný starý park s rozlohou 6-tisíc m² so starými stromami a idylickým jazierkom.

Prístavba s názvom Floris s vlastným nezávislým architektonickým jazykom bola na začiatku konfrontovaná so zložitou stavebnou situáciou a jej návrh si vyžiadal citlivé začlenenie do parku, čo bolo tou správou výzvou pre nemecko-talianskych architektov.

Objekt má výmeru 790 m². Zoskupenie samostatných jednotiek na trojmetrových podporných konštrukciách vytvára dojem domčekov na stromoch a vznáša sa nad krajinou. Vďaka miernemu posunutiu miestností na jednotlivých podlažiach zostali zachované výhľady pre hostí. Vzhľad modernej budovy, ktorá mala prirodzene zapadnúť do okolia, podčiarkujú sivá smrekovcová fasáda prinášajúca homogénnosť a tlmená zelená farba.

Moderná interpretácia histórie

Prístav Gdansk pri Baltskom mori bol kedysi dôležitým dopravným uzlom. Na ostrove v ústí rieky Motlawy neďaleko centra mesta sa kedysi uskladňovalo obilie na vývoz a nachádzali sa tu doky, silá aj továrne. Podľa toho dostal svoj názov Ostrov sýpok.

Dnes je z neho jedna z najatraktívnejších stavebných lokalít v Poľsku. Vzhľadom na starú štruktúru zničenú bombardovaním počas vojny bolo potrebné prepracovať celý cíp ostrova. Koncept vypracovaný ateliérom RKW Architektur zahŕňal dodatočné zahustenie existujúcich budov. Pribudli tak nové, geometricky lineárne. Medzi nimi aj hotel Holiday Inn Gdansk City Center.

Kompozícia objektov hotela vychádza z architektonických foriem pôvodných sýpok a je ich modernou interpretáciou. Svojou koncepciou zapadá do historického rázu okolitej zástavby.

Pozostáva z troch častí – zrekonštruovanej sýpky a dvoch moderných sedemposchodových budov spojených zasklenou chodbou. A práve tieto dostali bledý hliníkový plášť od spoločnosti Aluprof. Pri vstupe do hotela nájdeme do fasády zakomponovanú časť pôvodnej tehlovej sýpky ako odkaz na históriu tohto miesta.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2024