Vykročenie z dymu a šede

Fínsko bolo jednou z krajín, ktorá zaviedla tento trend medzi prvými. Od polovice 80. rokov sa v centre Helsínk v postpriemyselných štvrtiach menila náplň objektov. Začalo sa to v Ruoholahti, jednej z troch štvrtí približne dvestohektárového komplexu Západného prístavu. V decembri 2004 sa tam dokončila pozoruhodná prestavba bývalého liehovaru Oy Alko Ab, ktorá bola ako dielo špičkového medzivojnového architekta Väinö Vähäkallia registrovaná ako pamiatka. Prestavbu realizovala súčasná fínska špička Arkkitehtitoimisto Tuomo Siitonen Oy, ktorá už vtedy mala s rekonštrukciami významných medzivojnových stavieb bohaté skúsenosti (prístavba k veľvyslanectvu v Moskve, 1995; rozšírenie budovy fínskeho parlamentu, 1999).

Pozoruhodné je, že po konverzii nevznikla budova pre potreby kultúry, akých je na svete množstvo, počnúc prestavbou elektrární v komplexe Zollverein v Essene od Fritza Schuppa a Martina Kremmera (1932) na Múzeum dizajnu od Foster and Partners (1977) a končiac prestavbou Bankside v Londýne od Gilesa Gilberta Scotta (1933) na Tate Modern od Herzoga a De Meurona (2000). Napokon, aj v spomínanej helsinskej štvrti je kultúrne stredisko v bývalej továrni na káble koncernu Nokia.

Z liehovaru v areáli Starých dokov, Salmisaarentallo, sa stal justičný palác, sídlo oblastného súdu, prokuratúry a viacerých advokátskych kancelárií. Je to nielen elegantný, ale z nášho hľadiska aj neobyčajne komfortný objekt – je napr. napojený na unikátnu sieť chladenia, ktorú v Helsinkách budujú od roku 1998.

Zvonka nie je prerod stavby s fasádou z neomietnutých tehál vôbec viditeľný, zachoval sa aj vysoký továrenský komín. Hlavným problémom bolo zlepšenie svetelných podmienok v širokej stavbe s malými oknami. Pribudli nové, ktoré by sa dali odlíšiť iba pomocou starých fotografií. Zásadnú zmenu prinieslo vytvorenie dvoch átrií, do ktorých sa miestnosti obracajú sklenenými stenami. Átriá sú typické aj pre nové stavby Tuoma Siitonena, zvlášť veľké sú v hlavnom sídle Nokie v meste Espoo v helsinskej metropolitnej oblasti (1997), pozoruhodnom aj tým, že sa tu po prvý raz v Škandinávii použila dvojplášťová fasáda.

Vráťme sa však k súčasným priemyselným stavbám. V polovici 90. rokov vzrástol v industriálnej architektúre dôraz na estetickú zložku, začalo sa hovoriť o imidž-architektúre, ktorú tvorili poprední svetoví architekti pre veľké koncerny – na čele s nemeckými automobilkami, ktoré investovali do významných objektov v Drážďanoch, Wolfsburgu, Mníchove a Štuttgarte. Architektúra sa stala významnou súčasťou firemného marketingu. Širšie vnímanie prestížnej architektúry s kvalitnou integráciou do mestského a krajinného priestoru sa rýchlo stalo štandardom. Dymiace komíny v Európe a Severnej Amerike sú minulosťou. Zdôrazňuje sa minimálna záťaž prostredia a rozumná miera spotreby, či už plochy, materiálov, alebo energie.

Prioritami pri riešení interiéru sa stalo vytvorenie podmienok na kvalitné sociálne vzťahy, dobrú komunikáciu medzi oddeleniami, ale aj ergonómia a variabilnosť dispozície pre prípad budúcich zmien výrobných procesov a technológie.

Veľký význam v architektonickom type novej generácie má farba. Zaujímavou farebnou koncepciou sa vyznačuje jedna z najväčších tovární na recyklovaný novinový papier na svete fínsko-švédskeho koncernu Stora Enso Oy v Langenbrugge pri Gente vo východnom Flámsku, dokončená v júni 2003. Jasnočervená farba v exteriéri zdôrazňuje špecifické prvky stavby. Fínski architekti UKI-Arkkitehdit Oy, ktorí v čase realizácie len od 90. rokov vytvorili v Škandinávii desať priemyselných stavieb, ladili interiér dobiela. Podporili vyspelé systémy svetelne stabilného osvetlenia a, ako zdôraznil jeden z projektantov Olli Terha, aj vnímanie novosti a dôstojnosti priestoru, čo prispieva k príjemnému a stimulujúcemu pracovnému prostrediu.

V máloktorej novej fabrike sa dnes neuplatňuje tzv. corporate colour. V belgickej papierni je to práve jasná červená, ktorú má firma v logu na jednom z dynamických prvkov uzatvárajúcich kruh. Vo fabrike na výrobu bezpečnostných systémov v miliónovom meste Guarulhos v provincii São Paulo je to zasa jasnozelená a čierna. Sú to farby francúzskeho gigantu Valeo a projektanti továrne z americkej pobočky Davis Brody Bond Aedas vytvorili decentný náznak tenkým súvislým vodorovným pásikom vo výške ramien na sklených stenách, ktorý je stále na očiach.

Ďalšia továreň, ktorú si predstavíme, je dobrým príkladom dnešnej ideálnej lokalizácie – už nie v centrách, ale pri dôležitých komunikáciách. Leží na Rodovia Ayrton Senna da Silva, diaľnici spájajúcej megalopolis s najväčším brazílskym medzinárodným letiskom.

Davis Brody Bond Aedas má významné realizácie univerzitných stavieb v USA (Dillard University, New Orleans, 2004; farmaceutická fakulta University of Connecticut, Northwestern University, Illinois, obe 2005), za Newyorskú mestskú knižnicu (2002) dostal niekoľko cien, okrem iného aj ocenenia Amerického inštitútu architektov. Práve pre Valeo vytvoril dve priemyselné stavby v USA a Mexiku.

V brazílskej stavbe, o náplni ktorej napovedajú aerodynamické tvary, je evidentný významný prvok najnovších priemyselných ­objektov, ktorým je široko chápaná transparentnosť – začína sa sklenými fasádami a pokračuje jednotným priestorom, v ktorom sa priestory výrobného procesu len vrstvia. Do veľkopriestoru patrí aj jedáleň, zasadačky, oddelenia kontroly a vstupné haly.

Transparentnosť, ktorá zrušila bariéru medzi tzv. modrými a bielymi golierikmi, nadobúda i sociálny rozmer. Kancelárie administratívy a projekcie totiž oddeľujú od hál len sklené steny.

Dokonalým príkladom imidžovej architektúry je areál celosvetovo pôsobiaceho nemeckého výrobcu farbív, lakov, fasádových a akustických systémov Sto AG v Stühlingene-Weizene v južnom výbežku Čierneho lesa tesne pri švajčiarskych hraniciach. V areáli uprostred zelene od nemecko-britského tímu Wilford Schupp Architekten je pre návštevníkov pripravený obsiahly program.

Na jar 2004 sa začala výstavba výrobných hál a skladov, poslednou etapou bolo sklené návštevnícke a informačné centrum K-Gebäude otvorené minulý rok v júli. Prestavali ho z bývalých výrobných hál a využili aj pece na pálenie vápna z 90. rokov 19. storočia.

V exteriéri je viacero prvkov vypovedajúcich o firme. Ostrá žltá, ktorá akcentuje vrcholok 54-metrového sila, sa, prirodzene, vyskytuje v logu. Trojrozmerné fasádové obklady z Verotecu sú výrobkom firmy. Ušľachtilo pôsobiaca kombinácia ­skla a kovu má atribúty typické pre dnešné priemyselné stavby: ľahkosť, flexibilitu, jednoduchosť, reprezentačnosť, bezpečnosť, komunikáciu a otvorenosť.