Vysokรฉ aย supervysokรฉ budovy
Dominantnรฉ postavenie USA vย stavbe vysokรฝch budov aย oceฤพovรฝch nosnรฝch konลกtrukciรญ patrรญ minulosti. Vย sรบฤasnosti ho prevzala รzia (najmรค ฤรญna aย Spojenรฉ arabskรฉ emirรกty). ฤoraz ฤastejลกie pouลพรญvanie betรณnovรฝch nosnรฝch konลกtrukciรญ pri vรฝstavbe vysokรฝch budov, je dรดsledkom vรฝvoja modernรฝch druhov betรณnov (vysokopevnรฝ, vysokohodnotnรฝ).
Najznรกmejลกou vysokou budovou bola dlhรฉ roky americkรก Empire State Building vย New Yorku so 102 poschodiami, po dokonฤenรญ nazรฝvanรก Empty (prรกzdna), ฤo bolo dรดsledkom vysokรฝch nรกkladov na prenรกjom. Najvyลกลกou stavbou sveta sa Empire State Building stala vย roku 1931, keฤ bola ukonฤenรก jej vรฝstavba. Vรฝลกkovรฉ prvenstvo mala vย obdobรญ rokov 1931 โ 1972.Zvlรกลกtne postavenie medzi vysokรฝmi budovami mรก aj budova Chrysler Building sย vรฝลกkou 319โm, dokonฤenรก vย roku 1930 vย New Yorku. Je prvou budovou na svete, ktorรก presiahla vรฝลกkovรบ hranicu 300โm aย prevรฝลกila dovtedy najvyลกลกiu stavbu na svete โ Eiffelovu veลพu vย Parรญลพi. Vฤaka technologickรฉmu pokroku vybudovali vย roku 1988 vย malajzijskom Kuala Lumpure dvojicu vรฝลกkovรฝch budov Petronas Towers, ktorรฉ sรบ vysokรฉ 452โm aย prekonali vรฝลกku dovtedy najvyลกลกej budovy Sears Tower zย Chicaga, nedรกvno premenovanej na Willis Tower, hoci budova Sears Tower (442โm, r. 1974) vyzerรก opticky vyลกลกia ako dvojiฤky Petronas Towers.
Najvyลกลกou dokonฤenou budovou vย sรบฤasnosti je Taipei 101, vย Tchajโpej na Taiwane (tab. 1). Vลกetky tieto vysokรฉ stavby prekonรก vย decembri 2009 budova Burj Dubai vย Dubaji sย vรฝลกkou 818โm.
Na zรกklade rozhodnutia Rady pre vysokรฉ budovy aย mestskรฉ prostredie (Council on Tall Buildings and Urban Habitat (CTBHU)) sa budovy vyลกลกie ako 300โm oznaฤujรบ ako supervysokรฉ. Chrysler Building tak zรญskala toto oznaฤenie ako prvรก na svete.
Rada pre vysokรฉ budovy aย mestskรฉ prostredie rozliลกuje pri posudzovanรญ vรฝลกky ลกtyri kategรณrie vysokรฝch budov:
- 1. kategรณria (CTBUH kategรณria ฤ. 4): budova vrรกtane antรฉny,
- 2. tzv. klasickรก kategรณria (CTBUH kategรณria ฤ. 1): budova vrรกtane architektonickej veลพiฤky. Tรกto kategรณria sa uplatลuje pri urฤovanรญ poradia najvyลกลกรญch budov aย je pouลพitรก aj v tabuฤพkรกch vย tomto prรญspevku,
- 3. kategรณria (CTBUH kategรณria ฤ. 3): budova sย najvyลกลกie poloลพenou strechou,
- 4. kategรณria (CTBUH kategรณria ฤ. 2): budova sย najvyลกลกie umiestnenรฝm obรฝvanรฝm podlaลพรญm.
Vรฝลกka budovy sa meria od รบrovne chodnรญka pred hlavnรฝm vchodom po najvyลกลกie umiestnenรฝ meranรฝ bod prรญsluลกnej kategรณrie.
Vย tabuฤพkรกch je prehฤพad 15 vย sรบฤasnosti najvyลกลกรญch dokonฤenรฝch budov rozdelenรฝch do troch skupรญn podฤพa materiรกlu nosnej konลกtrukcie:
a) sย kompozitnou oceฤพobetรณnovou konลกtrukciou (KBO), ak ide oย spriahnutรฉ oceฤพobetรณnovรฉ nosnรฉ prvky konลกtrukcie alebo zmieลกanou nosnou konลกtrukciou, ak je dolnรก ฤasลฅ konลกtrukcie zย betรณnu aย hornรก zย ocele (BaO), alebo naopak (OaB) (tab. 1). (Budovy sย oceฤพovรฝmi stฤบpmi aย betรณnovรฝmi nosnรญkmi stropnรฉho systรฉmu sรบ takisto zaradenรฉ do kategรณrie kompozitnรฝch oceฤพobetรณnovรฝch konลกtrukciรญ.)
Tab. 1: Pรคลฅ budov sย kompozitnou nosnou konลกtrukciou so spriahnutรฝmi oceฤพobetรณnovรฝmi nosnรฝmi prvkami (KBO) alebo zmieลกanou konลกtrukciou sย dolnou betรณnovou aย hornou oceฤพovou ฤasลฅou (BaO), resp. sย dolnou oceฤพovou aย hornou betรณnovou ฤasลฅou (OaB) zoradenรฝch podฤพa vรฝลกky
ฤฤฝR โ ฤรญnska ฤพudovรก republika, SAE โ Spojenรฉ arabskรฉ emirรกty
A โ administratรญvna budova, H โ hotel, O โ obytnรก budova, P – predajne
b) sย oceฤพovou konลกtrukciou sย vertikรกlnymi, vodorovnรฝmi aย podlahovรฝmi prvkami zย ocele (tab. 2). (Budovy oceฤพovรฝmi stฤบpmi aย betรณnovรฝmi doskami stropnรฉho systรฉmu uloลพenรฝmi na oceฤพovรฝch nosnรญkoch sรบ zaradenรฉ tieลพ do kategรณrie oceฤพovรฝch konลกtrukciรญ),
Tab. 2: Pรคลฅ budov sย oceฤพovou nosnou konลกtrukciou zoradenรฝch podฤพa vรฝลกky
A โ administratรญvna budova, H โ hotel, O โ obytnรก budova
c) sย betรณnovou konลกtrukciou sย vertikรกlnymi, vodorovnรฝmi aย podlahovรฝmi prvkami zย betรณnu (tab. 3).
Tab. 3: Pรคลฅ budov sย betรณnovou nosnou konลกtrukciou zoradenรฝch podฤพa vรฝลกky
ฤฤฝR โ ฤรญnska ฤพudovรก republika, SAE โ Spojenรฉ arabskรฉ emirรกty
A โ administratรญvna budova, H โ hotel, O โ obytnรก budova, P โ predajne
Zo 102 najvyลกลกรญch budov je 35 sย oceฤพobetรณnovou kompozitnou alebo zmieลกanou nosnou konลกtrukciou, priฤom najvyลกลกie sรบ na 1. aลพ 5. mieste; 26 je sย oceฤพovou nosnou konลกtrukciou, priฤom najvyลกลกia je na 6. mieste aย 41 je sย betรณnovou nosnou konลกtrukciou, priฤom najvyลกลกia je na 7. mieste celkovรฉho rebrรญฤka [1].
Zรกkladnรฝm prvkom rรกmu budovy Tai-pej 101 sรบ oceฤพovรฉ superstฤบpy siahajรบce aลพ po 90. podlaลพie. Stฤบpy majรบ uzavretรฝ prierez ลกtvorcovรฉho aย obdฤบลพnikovรฉho tvaru sย maximรกlnymi rozmermi 2,4 ร 3โm vย spodnรฝch podlaลพiach. Aลพ po 62. podlaลพie sรบ vyplnenรฉ betรณnom sย pevnosลฅou 69 MPa. Hrรบbky stien stฤบpov sรบ od 50โmm do 80 mm. ล iestim zvรกraฤom pracujรบcim sรบฤasne, aby udrลพali vย rovnovรกhe รบฤinky zmraลกลฅovania, trvalo vyhotovenie spoja stฤบpa 14 hodรญn. Extrรฉmne tuhรฝ aย pevnรฝ rรกm si vyลพiadal pouลพitie 107ย 000 ton ocele, vysokopevnรฝ betรณn tvoriaci vรฝplล kฤพรบฤovรฝch oceฤพovรฝch stฤบpov aย zloลพitรฝ hlbokรฝ zรกkladovรฝ systรฉm.
Do roku 1965 sa pouลพรญval prevaลพne betรณn sย pevnosลฅou do 21 MPa. Postupne sa pevnosลฅ betรณnu zvyลกovala na 28 aย 35 MPa, vรฝnimoฤne 49 MPa. Sedemdesiate aย osemdesiate roky sรบ pre betรณnovรฉ konลกtrukcie rokmi revoluฤnรฝch zmien. Vย roku 1981 sa pouลพil na dve budovy vย Chicagu betรณn sย pevnosลฅou 76 MPa. Vzrรกstla potreba minimalizovaลฅ rozmery stฤบpov vย spodnรฝch podlaลพiach, aย tรฝm pouลพรญvania vysokopevnรฉho betรณnu (HSC โ High Strength Concrete). Zvyลกovanie pevnosti รบzko sรบviselo sย vรฝvojom superplastifikรกtorov. Betรณn, pri ktorom sa okrem zvรฝลกenia pevnosti aj zlepลกia jeho vlastnosti, ako sรบ trvanlivosลฅ, odolnosลฅ proti korรณzii, hรบลพevnatosลฅ, absorpcia energie aย ฤalลกie, sa oznaฤuje ako vysokohodnotnรฝ betรณn (HPC โ High Performance Concrete).
HPC je vย podstate HSC sย vylepลกenou trvanlivosลฅou. Dรดvodom toho, ลพe betรณn ฤiastoฤne vytlaฤil oceฤพ vย oblasti vertikรกlnych konลกtrukciรญ vysokรฝch budov, sรบ jeho dobrรก poลพiarna odolnosลฅ, zvรฝลกenie trvanlivosti aย pokrok vย technolรณgii zhotovovania vysokรฝch betรณnovรฝch konลกtrukciรญ. Pri dvojiฤkรกch Petronas Towers sa pouลพil betรณn so zaruฤenou pevnosลฅou 80 MPa (pri kontrolnรฝch skรบลกkach dosahoval 100 MPa) aย bez medzisklรกdky sa potrubรญm dlhรฝm 500โm dopravoval aลพ do vรฝลกky 380โm [2]. Pri vรฝstavbe najvyลกลกej betรณnovej budovy โ Trump International Hotel & Tower, Chicago (tab.ย 3) prvรฝkrรกt pouลพili samozhutniteฤพnรฝ betรณn sย pevnosลฅou 110 MPa, ktorรฝ sa pumpoval aลพ do vรฝลกky 200โm. Bolo to moลพnรฉ vฤaka ฤerpadlu Putzmeister sย vรฝkonom 680 konskรฝch sรญl, ktorรฝm sa dopravoval tekutรฝ betรณn vย mnoลพstve 2ย 700โkg/min. Trump International Hotel & Tower je zรกroveล najvyลกลกou obytnou budovou sveta.
Predpokladรก sa, ลพe vย r. 2020 by najvyลกลกia budova mohla dosiahnuลฅ vรฝลกku aลพ 1 km. Jednรฝm zย projektov takejto budovy je Nakheel Tower vย Dubaji, vย Spojenรฝch arabskรฝch emirรกtoch. Pri tejto budove sa predpokladรก pouลพitie betรณnu sย pevnosลฅou vyลกลกou ako 100 MPa aย sย modulom pruลพnosti E sย hodnotou takmer 50ย 000 MPa.
Najvรคฤลกรญmi staviteฤพmi supervysokรฝch budov vย sรบฤasnosti sรบ ฤรญna aย krajiny Blรญzkeho vรฝchodu. Vysokou koncentrรกciou vysokรฝch budov vynikรก najmรค Dubaj (tab. 4).
Tab. 4: Supervysokรฉ budovy (sย vรฝลกkou viac ako 300โm) vย regiรณnoch
Hongkong mรก viac budov sย vรฝลกkou viac ako 100โm ako ลกtyri mestรก nasledujรบce za nรญm spolu (tab. 5). Mรก tieลพ najvรคฤลกรญ pomer poฤtu vysokรฝch budov kย poฤtu obyvateฤพov.
Vรฝลกka nie je jedinรฝm parametrom, na zรกklade ktorรฉho sa hodnotia vysokรฉ budovy. Rada pre vysokรฉ budovy aย mestskรฉ prostredie (CTBUH) tento rok uลพ po รดsmy raz udelila prestรญลพne ocenenie Celosvetovo najlepลกia vysokรก budova za rok 2009. Zรญskal ju komplex vysokรฝch budov Linked Hybrid postavenรฝ vย ฤรญnskom Pekingu.
Tento komplex budov zรญskal sรบฤasne aj ฤalลกie ocenenie Najlepลกia vysokรก budova vย รzii aย Austrรกlii za rok 2009. Vย roku 2008 pri 7.ย udeฤพovanรญ tรฝchto prestรญลพnych cien oba tieto tituly zรญskala budova Shanghai World Financial Center vย ฤรญnskom ล anghaji.
Tab. 5: Mestรก sย budovami vyลกลกรญmi ako 100โm (odhad pre r. 2010)
Prof.ย Ing.ย Ivan Balรกลพ, PhD.
Foto: autor
Autor pรดsobรญ na Katedre kovovรฝch aย drevenรฝch konลกtrukciรญ Stavebnej fakulty STU vย Bratislave.
Literatรบra
1. BALรลฝ, I.: Konลกtrukฤnรฉ systรฉmy vysokรฝch budov. Eurostav ฤ. 2, 2005, sย 18 โ 21.
2. BALรลฝ, I.: Vysokรฉ stavby. Stavebnรญcka roฤenka 2003. JAGA, Bratislava 2002, s. 271 โ 280.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Stavebnรฉ materiรกly.