Výtvarné dielo v interiéri

Dizajn, architektúra a umenie zosúladené v jednote site-specific inštalácií. Umeleckú i architektonickú kritiku už dlho provokuje otázka hraníc medzi oboma tvorivými disciplínami. Navyše, ak sa „demarkačné úsilie“ rozvinie aj do sfér interiéru a priemyselného dizajnu, stráca táto problematika zrozumiteľnejšiu dvojstrannú platnosť, aby sa naplno otvorila teritóriám zložitých kolaterálnych vzťahov.

V skutočnosti možno nejde o jednoznačné určenie „umeleckosti“ či „dizajnovosti“ diela, ale o dynamickú súhru vzájomne sa obohacujúcich prienikov. K nim istotne dochádza všetkými smermi súčasne: objekt interiérového návrhu môže smerovať k voľnému umeniu, výtvarníci pracujú s tvorivými stratégiami architektov a súčasný dizajn sa zvlášť v poslednom období prikláňa k osobitej kategórii art-dizajnu. Nás zaujíma dynamický vzťah medzi svojbytným dielom spomínaného mnohovrstvového charakteru a interiérom, do ktorého je zasadené. Zvyčajne v podobe site-specific inštalácie (vytváranej v jedinečnej konštelácii pre dané miesto), ktorá podobne ako úžitkový predmet/priestor nesie určitú funkciu, no zároveň sa otvára sile umeleckého zážitku.

Metafyzika priestoru

Dvanásť ľudí, desať dní práce a desiatky kilometrov lepiacej pásky charakterizujú najnovšiu „parazitickú“ štruktúru Tape Paris, ktorú v parížskom polykultúrnom inštitúte Palais de Tokyo rozvinula rakúsko-balkánska formácia Numen/For Use. Ide o ďalšie pokračovanie ich početného autorského projektu Tape založeného na biomimeticky motivovaných site-specific inštaláciách – labyrintových zámotkoch z obyčajnej transparentnej pásky, vytváraných od roku 2009. Amorfne vytvarované štruktúry spredmetňujú tému para-architektúry, archetypálneho inštinktu tvorby príbytkov a odhaľujú neistý vzťah vonkajšku s vnútrajškom. Päťdesiat metrov dlhá parížska inštalácia tak vhodne zapadá do širšej koncepcie výstavy „Inside“ (potrvá do 11. januára 2015), ktorej „head-linerom“ sa stala. Výstava prezentuje motívy fyzického či mentálneho zvnútornenia, zároveň poukazuje na expresivitu pohľadu do vlastného vnútra.

Miesto: Paríž, Palais de Tokyo
Autori: Numen/For Use

Zrkadlenie bytia

Projekt Double Space je dielom dizajnérov Barber & Osgerby, ktorým pri príležitosti londýnskeho týždňa dizajnu intervenovali do priestorov Rafaelovej siene v múzeu Victoria & Albert. Zosnovali pre ňu spektakulárny koncept inšpirovaný aeronautikou. Dve obrie krídla pokryté zrkadlovou plochou rotujú v pomalom pohybe nad hlavami divákov a v premenlivých odrazoch reflektujú priestor siene s plátnami renesančných majstrov. Inštalácia s podtitulom „Presnosť a poézia v pohybe“ môže byť vnímaná ako výsledok dizajnérsko-konštruktérskych aktivít, keďže funguje ako „optický aparát“ umožňujúci zmenu perspektívy vnímanej reality. Môže však byť aj veľkolepým umeleckým dielom, v ktorom objekt samotný stráca význam v prospech vytváraného zážitku.

Miesto: Londýn, Victoria & Albert Museum
Autori: Edward Barber a Jay Osgerby pre BMW
Foto: © BMW

Vzájomné prepojenie

Podľa formálnych znakov by sa inštalácia Interconnection dizajnérky Nao Tamura, ktorá vznikla z popudu automobilky Lexus pre jarnú výstavu „Amazing in Motion“, dala prehlásiť za objekt výtvarného umenia. Sekvencia akrylátových diskov je v jemnej konštrukcii pospájaná do „živého“ organizmu, ktorý sa dáva do pohybu pri najmenšom dotyku alebo závane. Ocitá sa v jednej línii s tendenciami kinetického umenia, nadväzujúcimi na dedičstvo „Mobiles“ Alexandra Caldera či „Macchina Inutile“ Bruna Munariho. Sama Tamura priznáva nástojčivú interpretáciu konštantného pohybu v interakcii s okolím: „V prírode existujú sily, ktoré sú mimo kontroly človeka. Zisťujeme, akí krehkí v porovnaní s týmito silami sme. Preto je dôležité akceptovať prírodu a naučiť sa žiť s ňou v rovnováhe“.

Miesto: Miláno, palác Circolo Filologico
Autorka: Nao Tamura pre LEXUS

Scénické rozostrenie

Výstavnícke riešenie komornej expozície East Side Architecture, ktorá sa v priestoroch košických Kasární/Kulturpark uskutočnila v októbri pri príležitosti inaugurácie rovnomennej knižnej publikácie o súčasnej východoslovenskej architektúre, je svojbytným objektom spochybňujúcim presné rozhranie umenia, scénografie a interiérového dizajnu. Autori z košického ateliéru Atrium vytvorili dômyselný modulárny systém svetelných panelov – lightboxov – v „korporátnej“ farbe publikácie. Jednotlivé moduly – na rube doplnené fotografiami z knihy – umožňujú spájanie zostáv rozmanitých konfigurácií. V prípade „kasárenskej“ inštalácie levitujúcej voľne v priestore sa architekti pohrali s dioramatickým formátom, keď divákov uzatvorili do fyzicky vymedzeného prstenca – „priestoru v priestore“. Pohľad na „lícovú“ stranu inštalácie zvádza k porovnaniu s minimal-artom a k prirovnaniu k „sústredenému dialógu medzi Donaldom Juddom a Danom Flavinom“.

Miesto: Košice, Kasárne/Kulturpark
Autori: Atrium Studio, Košice

text: Michal Lalinský                
foto: Archív autora

Článok bol zverejnený v časopise ASB.