Významné bratislavské divadlo prejde zmenami: Dnes diskutované DPOH čakajú dôležité stavebné úpravy

Podľa Emílie Vášáryovej je ideálnym bratislavským divadlom. Stojí v srdci historického centra, otvorené bolo ešte v polovici minulého storočia a navštívil ho aj tibetský vodca Dalajláma XIV. Divadlo Pavla Orságha Hviezdoslava je obyvateľom Bratislavy veľmi dobre známe, za sebou má niekoľko významných predstavení a pozornosť púta aj vzácnymi umeleckými vitrážami. Priestory divadla už v minulosti prešli istou obnovou, dnes sa ale pripravuje ďalšia.

Takmer 70 ročné divadlo, navštevované aj v súčasnosti

Nachádza sa v bývalej budove Slovenskej národnej banky na rohu Laurinskej a Štúrovej ulice a jeho konkrétna funkcia bola zrejmá už od začiatku. Budova mala disponovať okrem administratívnych priestorov aj divadelnou scénou, a tak banka vypísala v prvý augustový deň roku 1941 architektonickú súťaž. Po mnohých neúspešných návrhoch zverila projekt architektovi Eugenovi Kramárovi, ktorý si k spolupráci prizval architekta Štefana Lukačoviča.

Mestský stavebný úrad vydal stavebné povolenie v roku 1943, kedy sa projekt aj začal realizovať. O pät rokov neskôr bola budova pridelená Slovenskému národnému divadlu. Bohužiaľ, pre rôzne problémy ako poškodenia počas druhej svetovej vojny či zmenu stavebníka, bola dokončená až po takmer 13 rokoch. Stalo sa tak na jar roku 1955. Divadlo P. O. Hviezdoslava slávnostne otvorili Hviezdoslavovou hrou Herodes a Herodias a budova sa na viac než 50 rokov stala hlavným sídlom Činohry SND.

Dve hlavné, netradične spojené funkcie – administratívna a divadelná – sú prevádzkovo i dispozične úplne nezávislé. V parteri administratívnej časti sa nachádzajú obchody, na poschodiach kancelárie a v suteréne reštaurácia. Riešenie divadla je nezvykle úsporné, tak v zázemí, ako aj vo vstupných a spoločenských priestoroch. Kým pôdorysný koncept ešte sleduje zásady medzivojnového funkcionalizmu, forma reaguje na monumentalizačné tendencie Slovenského štátu a zároveň dokumentuje i výrazovú neistotu architektúry povojnových rokov. Informuje register modernej architektúry Historického ústavu SAV.

Stavbu realizovali domáce stavebné spoločnosti, pričom technologické zariadenie divadelnej scény dodali zahraničné firmy Wiener Brückenbau a Siemens. Divadlo sa stalo taktiež umeleckým dielom pre výnimočný dizajn interiéru či mnohé výzdoby. O podobu hľadiska, foyerov a opony sa postaral výtvarník František Gajdoš, mozaikové vitráže vo foyeri vytvoril významný slovenský maliar Janko Alexy. 

Divadlo prešlo prvou rekonštrukciou v roku 1968, keď sa zmenilo usporiadanie hľadiska a znížil sa počet diváckych miest. Ďalšia modernizácia prebehla v roku 1983, ktorá trvala až dva a pol roka. Architektonické riešenie rekonštrukcie pripravil Ferdinand Zbuško, interiérové riešenie zase kolektív autorov. Súčasťou modernizácie bola napríklad výmena sedadiel a parapety balkóna či renovácia dreveného obkladu v divadelnej sále. 

Činohra Slovenského národného divadla sa v roku 2007 nakoniec presťahovala do Novej budovy SND na Pribinovej ulici. V tomto období Ministerstvo kultúry SR odpredalo budovu bývalej banky mestu a Bratislava sa zaviazala, že stavba bude naďalej slúžiť na kultúrne účely. Stavba na Laurinskej tak pokračovala ako Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava – MDPOH. 

Menšími úpravami si prešlo ešte v roku 2013, keď sa uskutočnili stavebné práce, zahŕňajúce bezbariérový prístup do divadla prostredníctvom nájazdovej rampy, úprava hľadiska či toaliet pre osoby so zníženou pohyblivosťou.

Významný zlom nastal v júni roku 2022, keď divadlo prešlo reštrukturalizáciou. Od odpredania inštitúcie mestu totiž fungovalo pod záštitou Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS). Od reštrukturalizácie, teda ozdravenia podniku, funguje nezávisle a pod svojou historickou skratkou DPOH. Je naďalej obľúbeným kultúrnym stánkom a navštevuje ho množstvo ľudí.

Čiastočné, ale dôležité zmeny

Aktuálne je naplánovaná ďalšia obnova DPOH, ktorú oznámilo Staré Mesto na svojej úradnej tabuli. Mestská časť zverejnila upovedomenie o začatí stavebného konania ku koncu minulého mesiaca, publikované ale bolo až v týchto dňoch. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia pritom Staré Mesto prijalo v marci tohto roku, divadlo ale muselo dokumentáciu viackrát doplniť.

Rekonštrukcia sa týka novej elektroinštalácie v nových trasách, nových rozvodov kanalizačných vedení, ale aj osvetlenia. Súčasťou sú aj väčšie stavebné úpravy – vybúranie priečok, pričom v niektorých budú vybúrané dvere a otvory po nich zamurované. Na iných miestach sa zase zrealizujú nové dverné otvory. Uskutoční sa tiež výmena podlahových krytín, vymení sa aj keramická dlažba a zariaďovacie predmety. V dokumentácii je zdôraznené, že účel stavby sa rekonštrukciou nemení a naďalej pôjde o pozemnú a nebytovú budovu.

Nakoľko sa stavebné konanie len začalo, nateraz nie sú známe podmienky Krajského pamiatkového úradu ani ďalšie detaily rekonštrukcie. Súčasťou tohto konania je skutočne mnoho účastníkov, dokumentácia sa doručuje okrem DPOH aj Magistrátu hlavného mesta, spomenutému Krajskému pamiatkovému úradu, Okresnému úradu či ďalším desiatkam ľudí. A to vrátane architekta Michala Kostku, ktorý sa postaral o projektovú dokumentáciu rekonštrukcie. 

Smutná realita a chýbajúce kritické myslenie

Hodnotná stavba sa nedávno stala predmetom diskusií. DPOH totiž zverejnilo novú kampaň a vizuál k divadelnej sezóne 2023/2024. Jej motívom je umelecká technika vítráží, známa z minulých budovateľských obdbobí. Súčasný plagát vytvorila reklamná agentúra Slovak & Friends a jej autorom je Jakub Mikula. Na vitráži sa nachádzajú mladí ľudia, držiaci v rukách ukrajinskú, antifašistickú a dúhovú vlajku či bustu P. O. Hviezdoslava. Ľudia môžu vidieť aj preškrtnutý gardistický dvojkríž. 

Voči danej reklame sa ohradilo niekoľko ľudí, politikov, inštitúcií a vyvolala vlnu dialógov na sociálnych sieťach a v médiách. Na plagát dokonca reagovala aj Matica slovenská, ktorá pred pár dňami usporiadala pred DPOH protest. Organizácia kritizuje, že na vitráži nie je slovenská štátna zástava a podľa nej je na obázku aj odseknutá hlava Hviezdoslava. Ide o nanajvýš smutnú reakciu či už daných organizácií alebo konkrétnych politikov a časti verejnosti. V tomto kontexte je totiž reklama v súlade so všetkým, čomu sa viaže Slovenská republika a demokratický západný svet. 

Kampaň na novú divadelnú sezónu mala podľa riaditeľky divadla Valérie Schulczovej otvoriť kritickú debatu a divadlo nedehonestuje. „Grafika nezobrazuje, komu divadlo patrí. Metaforicky prináša to, aké témy sa v divadle spracovávajú a že stojíme na strane minorít, ktoré sú majoritou skutočne považované za ľudí druhej kategórie,“ povedala výstižne pre TASR Schulczová. 

„Návrhom vitráže sme chceli povedať: Poďme sa kriticky pozrieť na našu minulosť. Lebo začíname opakovať chyby z minulosti a radostne vzad kráčame v ústrety, čo nás pravdepodobne čaká,” uviedla riaditeľka divadla. Tá rovnako nesúhlasí s tvrdeniami o dehonestovaní Pavla Országha Hviezdoslava, ktorého hlavu drží v ruke jedna z vyobrazených postáv. 

Odkazuje na Hamleta, ktorý sa, držiac v ruke lebku, pýta známe byť či nebyť. Pripomína tiež, že práve Hviezdoslav ako prvý preložil Hamleta a divadlo ho považuje za svoj symbol. „Považovali sme to za mimoriadne dôstojné. Ale zjavne k takejto vizualizácii treba určité vzdelanie, ktoré u niektorých absentuje alebo je zatienené negáciou a zlobou,“ uzatvorila Valéria Schulczová. Na reklamu zareagovalo aj Hlavné mesto, ktoré ju považuje za vtipnú a provokatívnu. Mesto podotýka, že divadlo poskytuje priestor mladým tvorcom a je otvorené pre invenčné umelecké projekty. 

Riaditeľka pri svojej poslednej citácii vystihla aktuálnu situáciu. Veľa ľudí sa k reklame vyjadrilo bez potrebného vzdelania, plagát nepochopili a prezentovali ničím nepodložené a predovšetkým nebezpečné domnienky. Valéria Schulczová pre Denník SME povedala: „Úprimne si myslím, že väčšina z nich doteraz ani len netušila, že naše divadlo existuje, a že doteraz nevedia, kde presne sa nachádza. Dôkazom toho je, že aj ľudia zo Slovenského národného divadla sú teraz zaplavení nenávistnými správami, pretože viacerí bratia si myslia, že ide o tú istú inštitúciu.”

DPOH, Divadlo Aréna, Bratislavské bábkové divadlo i SNG

V konečnom dôsledku, DPOH sa stane kvalitnejším kultúrnym stánkom. Svedčí o tom aktuálna iniciatíva vedenia zmodernizovať priestory a posúť divadlo opäť na vyššiu úroveň. Aj keď ide o čiastočnú rekonštrukciu, sú to dôležité zmeny, ktoré je potrebné realizovať aj vzhľadom na nedávne stavebné aktivity iných inštitúcií.   

Predsa len, kompletnou transformáciou prešla budova Divadla Aréna na petržalskom nábreží, dokončuje sa rozsiahla obnova Bratislavského bábkového divadla a v minulom roku bola otvorená Slovenská národná galéria. Svedčí to o napredovaní kultúry v Bratislave, ktorá bola dlhodobo v poddimenzovanom stave. 

Aktuálne sa to mení a počíta sa každá stavebná činnosť. Začatie stavebného konania je prvým pozitívnym krokom, druhým a najdôležitejším bude získanie stavebného povolenia. To môže DPOH získať ešte v tomto roku, záležať to bude od rýchlosti stavebného úradu. 

Naostatok, DPOH má všetky predpoklady na to, aby sa dotiahlo aj na väčšie divadlá. Či už pripravovanými inscenáciami v budúcnosti, ale aj kvalitným marketingom a reklamou, akú vytvorili dnes. Fakt, že sa s ňou niektorí ľudia nedokážu zžiť, len poukazuje na chybajúce schopnosti časti ľudí kriticky myslieť, čo je kameňom úrazu aj medzi niektorými inštitúciami. A to sa krajine v strede Európy nemôže stávať, už tobôž nie 22 dní pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami.