Wellness centrum Aquamarin v Podhájskej

Aquamarin je drahokam, ktorý v sebe skrýva ľahkosť modrého neba a temnú hĺbku oceánu. A hoci sa zdá, že z Podhájskej je k oceánu ďaleko, v areáli známeho termálneho kúpaliska neďaleko Šurian je morskej vody dostatok. Prináša ju geotermálny vrt, z ktorého sa z hĺbky 1 900 m čerpá na povrch silne mineralizovaná voda s teplotou až 83 °C. Tá sa svojím zložením vyrovná vode v Mŕtvom mori. Bolo len otázkou času, kedy sa tento potenciál pretaví do výraznejšej investičnej aktivity. Najnovším výsledkom je Wellness centrum Aquamarin, ktoré prináša zážitok z relaxu aj z invenčného dizajnového riešenia.

Divadelný zážitok
Divadlo je umením o bezprostrednom zážitku okamihu umenia aktérov v priestore. Architekt Ladislav Bakša stavil na tento vzťah, ktorý má rozmanité scény. Pre návštevníka Wellness centra Aquamarin pripravil niekoľko rafinovaností, ktorými si neustále vyžaduje jeho pozornosť. Ako to dosiahol? Stavil na ľudskú zvedavosť. Návštevník ešte ani neopustí priestor šatní a už sa mu nad hlavou rozkladá zasklené jazierko s rybami, ktoré evokuje akvárium. Následne otvára dvere do centrálneho priestoru a pred ním sa rozprestiera takmer až divadelná scenéria. V strede vyrastá symbolický strom – vodopád, ktorý tvorí nosný pilier celej atypicky tvarovanej strešnej konštrukcie vyhotovenej z tvarovaných lepených drevených nosníkov usporiadaných do vejárovitého tvaru. Z výšky približne piatich metrov padá voda, ktorá v pravidelnej časovej periodicite vytvára efekt vodopádu. S vodopádom sa spúšťa aj hudba a atmosféra získava akvamarínový charakter. Veľké zasklené plochy prepájajú interiér s exteriérom do spoločného priestoru, v ktorom sa odvíja život na kúpalisku. Stierajú sa rozdiely dnu – von, zostáva pocit objavenia nového rozmeru. Dokonca sa zdá, že zasklená pyramída pred objektom, ktorá ukrýva techniku spojenú s geotermálnym vrtom, je umiestnená na námestí pred vchodom do Louvru.

A rafinovanosti pokračujú v architektonickej kompozícii. Tá pri každom pohybe núka návštevníkovi rôzne pohľady a scény. Materiály spoluvytvárajú línie, ktoré nie sú rušené negatívnymi vplyvmi. Objemovo náročnú vzduchotechniku sa podarilo úplne skryť a na povrchu sa ponechalo len to podstatné, čo estetizuje aquamarin. Nechýba vodný bar, kruhová jakuzzi, detský bazén s detským kútikom, ktoré sú plnené sladkou vodou a sú vybavené množstvom vodných atrakcií doplnených vhodným osvetlením. Spustenie samotného vodopádu sprevádza hudba spríjemňujúca atmosféru. Celkový dojem pohody umocňuje aj skutočnosť, že všetky bazény majú rôznu konštantnú teplotu vody. K pozitívnemu zážitku tiež prispieva celkovo kvalitná akustika bazénového priestoru.

Turecký bazén a saunový svet
Súčasťou vnútorného priestoru je aj „turecký“ bazén. Svojím národne charakteristickým interiérovým riešením a bazilikálnym osvetlením rozširuje pocitový dojem z danej stavby. Za tureckým bazénom je umiestnený samostatne prevádzkovaný, ale tiež prístupný masážny priestor „hammam“, interiérovo nadväzujúci na turecký bazén.

Samostatne prevádzkovaným miestom je aj saunový svet pozostávajúci zo štyroch sáun (dve mokré a dve suché) a z rôznych atrakcií (dažďový prales, tropická sprcha, ľadopád a pod.). Centrálnu časť tohto priestoru tvorí jaskyňa s názvom Peklo s atraktívnym vodným prostredím a horúcou vodou.

Druhé nadzemné podlažie bolo vyčlenené najmä ako solárium a prepojuje prízemie cez priebežnú galériu. Z bočnej strany sa vychádza na rozľahlú otvorenú terasu s pultovou „deravou“ strechou s kruhovými otvormi a stromčekmi, ktorá bude účelne rozširovať i tak obmedzené oddychové plochy počas letných mesiacov. 

Ústrednou časťou je tropická záhrada prístupná z priestoru cukrárne a kaviarne umiestnenej nad vstupným priestorom prízemia. Tropická záhrada s hojnou zeleňou a vstavaným akváriom slúži na oddych a súčasne je aj náučným parkovým priestorom vybaveným parkovým nábytkom.

Myslím, že sa dá súhlasiť s názorom architekta Ladislava Bakšu, podľa ktorého „žiadny opis nemôže nahradiť priamy zážitok, a preto odporúčam všetkým, ktorí chcú túto stavbu poznať, osobnú návštevu v nej“.

Wellness centrum Aquamarin Miesto: areál Termálneho kúpaliska v Podhájskej Investor: Termálne kúpalisko Podhájska, s. r. o. Prevádzkovateľ: Termálne kúpalisko Podhájska, s. r. o. Architekt: Ing. arch. Ladislav Bakša Generálny projektant: Ateliér na bašte, s. r. o., Nové Zámky Začiatok stavby: september 2008 Ukončenie stavby a kolaudácia: december 2011 Slávnostné otvorenie: 19. marec 2012 Celkové náklady: 10 mil. eur Stavebná časť: Ing. Igor Bujdák Statika betónových konštrukcií: Ing. Alexander Pálovács Statika drevených konštrukcií: Ing. František Lužica Zdravotná technika, kotolňa, ÚK, výmenníková stanica, plynoinštalácia: Ing. Daniela Nemčeková Elektro a slaboprúd, EPS: Karol Pastorek Protipožiarna ochrana: Adriana Csereová  Inžinierska činnosť:Ing. Štefan Miskó Dodávatelia stavebných častí: Stavebná časť: Staviteľstvo Zajíček, s. r. o., Šurany Drevená strešná konštrukcia: Tectum Novum, a. s., Zemné Antikorové bazény: Berndorf Bäderbau Projekty a realizácia bazénovej technológie: Bazénservis, Bratislava Projekt a dodávka strešnej krytiny: Rheinzink SK s. r. o. Klampiarske práce: Peter Vereš KOVER NITRA Vzduchotechnika – projekt a montáž: Menerga s. r. o., Bratislava Zábradlia a lávky: Svift, spol. s r. o., Komárno ÚK, vodovod a kanalizácia: Mokuv spol. s r. o., Nové Zámky Elektroinštalačné práce: Ján Juhász Vonkajšie antikorové bazény: Kraintek, s. r. o., Podhájska Meranie a regulácia: Delta plus, s. r. o., Bratislava Zasklené steny, okná, pyramída: Al. Construction, Iža  Stavebné a obkladačské práce, zariadenie interiérov: Termálne kúpalisko Podhájska, s. r. o. Osvetlenie časti interiérov a exteriérov: Philips Bratislava

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

Titánzinková strecha ­tvaruje architektúru
Objekt pozostáva z dvoch samostatných, dispozične previazaných celkov: z krytej bazénovej časti so sociálnym a relaxačným príslušenstvom a nového vonkajšieho bazéna s horúcou termálnou vodou. Bazénový objekt je halového typu, prístavba s relaxačnou funkciou je dvojpodlažná.

Strešná konštrukcia bazénového objektu je zaujímavá svojím hmotovým stvárnením. Ambíciou riešiteľa projektu bolo poskytnúť návštevníkovi počas chvíľ liečby a relaxu aj architektonický zážitok. Pôdorysne ju tvorí vyše 180° výsek kružnice. Strecha je pultová, zbiehajúca do stredu kružnice vo forme priznaného mohutného lievika. Nosnú konštrukciu strechy tvoria masívne drevené lepené väzníky.

Na zastrešenie objektu sa použil systém titánzinkovej strechy s dvojitou stojatou drážkou (DSD) s celoplošným tesnením spojov. Tvar strešnej konštrukcie stanovil aplikáciu kónických krytinových pásov. Ako materiál na strešnú krytinu sa použil titánzinkový plech – predzvetraný modrosivý s hrúbkou 0,7 mm, r. š. 670 – 150 mm. Na opláštenie fasády v tvare lievika sa použil materiál titánzinok – predzvetraný modrosivý s hrúbkou 0,8 mm, r. š. 570 – 333 mm. S architektom sa viedli technické diskusie ohľadom aplikácie nevyhnutných technických riešení, vždy sa však podarilo nájsť aj v detailoch prijateľný kompromis medzi architektúrou a funkčnosťou strešnej krytiny.

Strešný sklon bol takmer na spodnej hranici použiteľnosti systému DSD (5°/8,75 %). Z tohto dôvodu sa pod strešnou krytinou aplikovala špeciálna oddeľovacia rohož vo forme asfaltového pásu s hrúbkou 3 mm so spevneným horným povrchom odolným proti tečeniu a zmäknutiu asfaltu vplyvom hraničných povrchových teplôt pod plechovou krytinou a oddeľovacou rohožou. Podklad pod krytinou tvorí celoplošný záklop s hrúbkou 24 mm. Výška vzduchovej medzery bola v danom prípade 80 mm. Vzduchová medzera bola zo spodnej strany uzavretá difúzne otvorenou poistnou hydroizoláciou, ktorá zároveň slúži ako vetrotesná zábrana.

Strešná skladba – na dvojpodlažnej prístavbe sa riešila podobným spôsobom. Jej súčasťou je aj zastrešená otvorená terasa s pultovými strechami. Strechy majú otvory nad veľkými kvetináčmi, do ktorých sú umiestnené vzrastlé dekoratívne stromy prerastajúce cez tieto kruhové otvory. Časť strešnej krytiny nad bazénom bolo nevyhnutné dilatačne oddeliť od fasády – lievika – z dôvodu teplotnej rozťažnosti. Zároveň sa tomu muselo podriadiť aj umiestnenie pevných a posuvných príponiek.

Kvalita klampiarskych prác akcentuje najmä pri pohľade na hotovú strechu v mieste prechodu krytinových pásov na časť opláštenia lievika. V danom mieste sa zbiehajú kónické krytinové pásy do úzkej plochy, ktorá pôdorysne tvorí polkružnicu. V určitých miestach je plocha zaoblená v dvoch smeroch.

V mieste veľkých kruhových otvorov v pultových strechách bolo nevyhnutné korektné vyriešenie ukončenia krytinových pásov. Tie prispievajú k odtekaniu vlhkosti a umožňujú správne zabudovanie dilatačných funkčných prvkov (dilatačná lišta, pevné a posuvné príponky) do strešnej krytiny v záujme jej dlhodobej a spoľahlivej funkcie.

Ing. arch. Ladislav Bakša (nar. 1951 v Nových Zámkoch) – v roku 1974 absolvoval Fakultu architektúry v Bratislave. Po krátkom pôsobení v Stavoprojekte v Nitre sa vrátil do rodného mesta a v rokoch 1980 až 1992 tu pracoval ako hlavný architekt okresu. V roku 1993 založil v Nových Zámkoch ateliér s projektovým zameraním na občianske stavby, najmä kúpaliská a wellness centrá, ale tiež verejné priestory – námestia.

Výber z dôležitejších stavieb Ing. arch. Ladislava Bakšu: Hotel Thermál v areáli termálneho kúpaliska Štúrovo Komplexná prestavba centrálnej časti mesta Štúrovo na pešiu zónu vrátane nábrežia Dunaja Sociálne a prevádzkové objekty v areáli termálneho kúpaliska v Podhájskej Areál termálneho kúpaliska s wellness centrom v Dolnej Strehovej (autor návrhu po územné rozhodnutie) Centrálna pešia zóna v Andovciach, Pohronskom Ruskove a Čičove Komplexná prestavba centrálnej zóny v obci Nesvady Hotely a apartmánové domy mimo areálu termálneho kúpaliska v Podhájskej Nájomné byty s atypickým tvarovým a dispozičným riešením v Štúrove, Andovciach a Komoči Átriový dom pre seniorov s komplexnými službami v Dvoroch nad Žitavou a mnohé iné. Areál termálneho kúpaliska v Podhájskej ako celok nesie pečať jeho tvorby a stavbu Wellness centrum Aquamarin považuje za vyvrcholenie svojej tvorby.

Ing. Gabriel Boros
Foto: Dano Veselský

Autor je konateľom spoločnosti Rheinzink Sk s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.