Wolfgang Feist: Pasívne domy sú ako bicyklovanie
Téma trvalo udržateľného rozvoja, pasívnych domov a ekológie nie je v oblasti stavebníctva žiadnou novinkou. Zdá sa však, že Slovensko tlaku na energetickú úspornosť vytrvalo odoláva, a to aj napriek osvete. O pasívnych domoch sa hovorí veľa, no výsledky v praxi sa u nás hľadajú ťažko. Netreba však po ne chodiť ďaleko – už v susednom Rakúsku je tento trend populárny viac než dosť. Pasívny štandard bol aj jedným z hlavných kritérií pri oceňovaní študentských projektov v tohtoročnej súťaži ISOVER Multi-comfort House Student Contest, o ktorej sme informovali v júnovom vydaní časopisu ASB. Aj tento rok bol pri vyhlasovaní jej víťazov ako hosť prítomný aj profesor Wolfgang Feist, zakladateľ darmstadtského Inštitútu pre pasívne domy, expert na problematiku pasívneho štandardu a autor mnohých odborných publikácií. Zhovárali sme sa o súťaži, ale aj o budúcnosti pasívnych stavieb.
Vravíte, že pochádzate zo Slovenska? Tam funguje organizácia IEPD, Inštitút pre energeticky pasívne domy. Ľudia, ktorí tam pôsobia, sú veľmi šikovní a aktívni. Ale späť k súťaži – tento rok organizátori pripravili špeciálne zadanie, prvý raz to bola rekonštrukcia a prvý raz pracovali študenti na jednom a tom istom objekte. Podmienkou bolo iba dodržanie pasívneho štandardu. A to bolo veľmi zaujímavé, pretože odlišné prístupy študentov len dokazujú, ako veľa možností existuje aj v súvislosti s rekonštrukciou, ale najmä v súvislosti s pasívnym štandardom. Ja som tento rok v porote nebol, ale rozhodovanie určite nebolo ľahké, medzi prezentovanými prácami bolo množstvo výborných projektov.
Niektoré projekty boli naozaj odvážne. Myslíte si, že by sa dali skutočne realizovať?
To je veľmi ťažká otázka, pretože skúmanie toho, či sú niektoré špecifické dizajnové prvky realizovateľné, by vyžadovalo veľkú koncentráciu na detaily. A na to som nemal čas ani ja, ani porota. Som však presvedčený, že väčšina ocenených projektov by sa zrealizovať dala. Ale koniec koncov – dnes je možné takmer všetko, otázkou je len to, koľko to bude stáť a či je investor ochotný túto sumu zaplatiť. Skôr však šlo o to, že niektoré časti projektov by sa v praxi asi museli zjednodušiť.
Problém udržateľného rozvoja a ekológie je v spoločnosti veľmi diskutovaná otázka. Nikdy vás neobvinili z ekologickej loby? A ak by sa také niečo stalo, ako by ste na to reagovali?
Samozrejme sledujem aj politické debaty, ale v prvom rade som vedec a vedecký prístup k tejto otázke je odlišný. Problematika šetrenia prírodných zdrojov a ekológia však nie je novým fenoménom. Existuje niekoľko veľmi jednoduchých vedeckých faktov, o ktorých sa, samozrejme, môže viesť diskusia, ale nedajú sa poprieť.
Ak niekto dospeje k politickému rozhodnutiu na základe myšlienky, že päť sa rovná štyri, nič to na týchto faktoch nezmení, podstata problému zostáva tá istá.
Naša civilizácia sa jednoducho ocitla v bode, keď sa musíme rozhodnúť. Na planéte žije obrovské množstvo ľudí a my by sme mali podniknúť isté kroky, aby sme boli schopní uspokojiť ich požiadavky.
Vo vedeckej komunite vládne, čo sa tohto problému týka, všeobecný súhlas. Diskutuje sa jedine o tom, do akej miery sa zmeny uskutočnené v súčasnosti odrazia v budúcnosti.
Politické rozhodnutia a diskusie sa však nemôžu brať na ľahkú váhu, ale ak niekto tvrdí, že štyri sa rovná päť, môžete mu vysvetliť, že to tak nie je. Ak sa mu to nedá vysvetliť, nie je hoden diskusie.
Ste vedec, váš pohľad na pasívne domy určuje ich funkčnosť. Čo si myslíte o ich estetike?
Táto súťaž je dobrým príkladom toho, že pasívny štandard stavby nepredstavuje žiaden konflikt s umením alebo estetikou. Niektoré projekty sa nepáčili vám, niektoré mne…, ale to je problém vkusu. Veľmi často od architektov počúvam, že sa im do navrhovania pasívneho domu nechce pre množstvo obmedzení – že budú musieť brať do úvahy všetky faktory, ktoré ovplyvňujú úspornosť. Aj tu však platí, že architekti môžu robiť takmer všetko. Hovorím takmer, ale aj bez pasívneho štandardu existujú mantinely, ktorých sa architekt musí držať. Vždy sú nejaké limity – ak chcem postaviť auditórium, musím ho postaviť tak, aby bolo počuť rečníka. Ak ide o byt, musí tam byť dostatok priestoru. Nemyslím si, že kritériá pasívneho štandardu stavby by boli zväzujúcejšie viac ako iné a táto súťaž túto myšlienku skvelo ilustruje.
| Pasívny dom Termín „pasívny dom“ sa používa pre medzinárodne uznávaný štandard budovy s nízkou spotrebou energie. Je to dom:
Zdroj: IEPD |
Ako vidíte vývoj pasívnych domov v budúcnosti?
Myslím si, že o 15 rokov mi už túto otázku nedáte. Je to téma dneška, pretože v minulosti sme túto problematiku zanedbali. Energia bola pre nás lacná, nemuseli sme sa o jej dodávky vôbec starať. Ale energia už lacná nie je, všetko sa zmenilo a jediné naše šťastie je, že poznáme riešenie. A to riešenie navyše ani nie je až také náročné, ako si niektorí ľudia myslia. Možno to tak na prvý pohľad vyzerá, ale v skutočnosti je to všetko veľmi jednoduché. Je to ako s dieťaťom, ktoré sa učí bicyklovať. Prvý raz spadne a potom si myslí, že sa to jednoducho nedá. Bicykel má predsa len dve kolesá, ako by sa to mohlo dať? Ale prejde týždeň a dieťa zrazu jazdí na bicykli. S pasívnymi domami je to rovnaké. V prvom momente to vyzerá zložito, pretože je to nové a mnoho vecí sa treba naučiť. Ale ak niekto začne projektovať energeticky úsporné domy, nevie s tým skončiť. Rovnako to bolo aj s Pascalom Gontierom a Milenou Karanashevou (členovia poroty súťaže, pozn. red.) Keď sme sa stretli po prvý raz, tiež si o tom mysleli svoje. Ó nie, to ma bude obmedzovať, to nie je nič pre mňa, hovorili. A potom postavili svoj prvý pasívny dom a teraz nestavajú už nič iné. Jednoducho zistili, že to nie je žiaden problém.
A to sa podľa mňa stane za 10, 15 rokov. Táto téma nebude v kurze, lebo pasívne domy budú štandardom a obyčajné veci nie sú hodné pozornosti. Získame oveľa väčšiu nezávislosť od systému, ktorý je dnes bežný.
V súčasnosti však karty zamiešava finančná kríza. Vo svojej prezentácii ste spomínali, že nárast nákladov o 3,7 percenta pri stavbe energeticky úsporného objektu nie je veľa vzhľadom na budúcu úsporu. Dnes však developeri a investori šetria naozaj na všetkom…
Je to veľmi jednoduché. Platí stará rovnica o tom, že čím vyššie sú počiatočné investície, tým viac v konečnom dôsledku investor ušetrí. V tomto prípade na energiách, ktoré dnes nie sú lacné. Ak sa chcú investori správať ekonomicky, mali by si vedieť zrátať, ako dosiahnuť záverečný zisk. Ďalšia dôležitá vec je, že ak dosiahnete nezávislosť objektu od vonkajších vplyvov, ich zmeny sa ho môžu dotknúť minimálne. Filozofia energeticky úsporných objektov však nie je len o peniazoch. Nepracujeme preto, aby sme tvorili peniaze, pracujeme, aby sme vytvorili hodnoty. Príčina krízy podľa mňa tkvie v tom, že sme zabudli na túto podstatnú vec. Môžete násobiť peniaze peniazmi a zasa ďalšími peniazmi, ale pokiaľ za tým nebude nejaký základ, nebude to fungovať.
| Čo je potrebné na vybudovanie pasívneho domu 1. Nástroj na plánovanie a overovanie požiadaviek budov v pasívnom štandarde PHPP – Passive House Planning Package, v češtine je dostupný na stránke IEPD. Obsahuje:
2. Poistenie kvality pri plánovaní – dodržanie kvalít pasívneho domu – certifikácia. Zdroj: PASSIVE HOUSE INSTITUTE |
Povedzme, že to bude tak, ako vravíte a za 15 rokov budú pasívne domy samozrejmosťou. Čomu sa potom budete venovať vy?
Už som niekoľkokrát v rozhovoroch poprel to, čo mi médiá toľkokrát prisúdili – nie som otcom myšlienky pasívnych domov. Všetko dobré má mnohých autorov a ja som len jedným z nich. Moja pôvodná profesia je odlišná, takže ak sa všetko dobre skončí, budem sa tešiť, že sa môžem vrátiť k svojej vede a nebudem už musieť bojovať za také jednoduché a samozrejmé veci.
Myslím si však, že ďalších 40, 50 rokov potrvá, kým sa ukončí úplná transformácia. Všade okolo nás sú budovy, ktoré fungujú podľa zastaraných princípov a všetky budú musieť prejsť zmenou. Takže sa asi k svojej vede tak skoro nevrátim. Čaká nás ešte mnoho práce, je to priam gigantický pracovný program.
Myslím si však, že zmena prichádza v správnom čase. V roku 2060 až 2070 bude podľa výskumov populačná krivka planéty kulminovať a potom začne opäť klesať. V tomto medziobdobí je však dôležité, aby sa opäť zmenila aj spoločnosť – zo súčasnej industrializovanej spoločnosti s veľkou koncentráciou produkcie by sme sa mohli transformovať na, nazval by som to „inteligentnú spoločnosť“, kde bude produkcia opäť decentralizovaná. A ak sa to podarí, budeme tu mať spoločnosť oveľa kompetentnejšiu a schopnejšiu žiť v demokracii.
Obdivujem váš optimizmus…
Potrebujeme ho.
Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský, IEPD, ISOVER
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
