WOVEN: Tvoríme hravé, otvorené a adaptabilné systémy pre aktívnu interakciu s komunitou a prostredím

Výsledkom ich tvorby nie sú hotové statické objekty, ale hravé, otvorené, flexibilné či adaptabilné systémy, rámy a mriežky.

Kolektív WOVEN (Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Veronika Michalíková a Danica Pišteková) bol založený štyrmi študentkami Katedry architektúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Zo spolužiačok sa stali kamarátky. A keď jedna z nich povedala, že keď už spolu študujú, mohli by spolu aj niečo urobiť, sadli si do podniku Verne a tam pri stole vymysleli meno aj navrhli logo, ktoré si potom vytlačili na tričká. Tu sa príbeh iba začína.

Rovnomenné občianske združenie sa od roku 2014 zaoberá hlavne projektmi malého rozsahu, ako sú intervencie do verejného priestoru, urbánne nábytky, výstavné systémy a tiež vzdelávacie podujatia (10 rokov organizujú letnú školu [1:1] WORKSHOP).

Ako samy hovoria: „Vďaka tejto mierke dokážeme byť súčasťou všetkých fáz projektu s lepším pochopením materiálu a stavebného procesu. To nám umožňuje hapticky tvarovať prostredie a aktívnejšie pristupovať k architektúre, komunitám, krajine a vrstvám, ktoré vznikli pred nami.“

Výsledkom nie sú hotové statické objekty, ale hravé, otvorené, flexibilné či adaptabilné systémy, rámy a mriežky. Z nedostatkov či dokonca z núdzových riešení vytvárajú metódu. Takto vznikajú objekty, ktoré sú otvorené interpretáciám a interakciám, čím sa stávajú živými miestami a menia sa v závislosti od kontextu a používania. Iste je vám veľmi dobre známy „neidentifikovateľný“ drevený objekt UWO, výsledok [1:1] Workshopu.

Unikátny je svojou nosnou konštrukciou, ktorá je mechanicky ohýbaná a držaná v tvare skrutkami a drevenými hmoždinkami, bez použitia lepidla! Objekt môže slúžiť ako pódium alebo multifunkčná oddychová zóna. „Nikdy to dopredu nevieme a snažíme sa nemať ani žiadnu konkrétnu predstavu, ktorá by nás obmedzovala. Robíme objekty do verejného priestoru, ale nie je to mobiliár, ktorý by bol ihneď rozpoznateľný.

Nepovieme si, že urobíme lavičku, ale výsledkom môže byť aj čosi, na čom sa dá pohodlne sedieť,“ hovoria. Známe je aj dielo Lesná sauna v Spišskom Hrhove za ktoré získali ocenenie CE ZA AR v kategórii Cena verejnosti. Spomínané dielo UWO im vynieslo nomináciu v kategórii Fenomény.

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti