YOUNG.S: Výhra architektonickej súťaže nám otvorila dvere do sveta architektúry

Otvorená skupina architektov a študentov architektúry vznikla ako neformálna platforma. Dnes spája svet architektonický s nearchitektonickým.

Skupina young.s architekti vznikla v roku 2012 ako neformálna platforma na (v tom čase) Fakulte architektúry STU v Bratislave (dnes Fakulty architektúry a dizajnu STU). Ešte ako doktorand založil skupinu Jozef Bátor spolu s Andreou Leitmannovou. Platforma pôsobila na začiatku v dvoch hlavných oblastiach.

Ako otvorená skupina architektov a študentov architektúry, ktorí sa zapájajú do architektonických súťaží, a ako skupina, ktorá chcela priniesť do vtedy „mŕtvej“ fakulty život v podobe rôznorodých workshopov, prezentácií, premietaní, diskusií o architektúre, dokonca i trhov umeleckých škôl. Postupom času a vplyvom okolností sa tieto aktivity vyselektovali na dve nosné – architektonickú prax a workshopy.

Ako sa to (ne)robí

Vzniku young.s architekti predchádzalo Bátorovo pôsobenie vo viacerých architektonických ateliéroch. Najdlhšie pôsobil v skupine architekta Juraja Jančinu, ktorá mu poskytla, podľa jeho slov, ideálnu možnosť učiť sa od zabehnutejších, pochopiť aj nekreatívny proces fungovania ateliéru.

„Každé svoje pôsobenie v predošlých ateliéroch s odstupom času hodnotím ako osobne veľmi hodnotné, veď niekedy je fajn zistiť, i ako to nechceš robiť,“ hovorí dnes s odstupom. Veľmi dôležitým článkom fungovania ateliéru je aj jeho pôsobenie na FAD STU, vďaka ktorému sa snaží prirodzene prepájať svet architektonický s akademickým a vzájomne ich obohacovať.

Zlom vďaka súťaži

Mladý začínajúci ateliér, ktorý nemal silné investorské zázemie ani kontakty, podľa Bátorových slov „nemal šancu dostať sa do sveta architektúry inak ako výhrou architektonickej súťaže“. A podarilo sa im to hneď v prvých dvoch, ktorých sa zúčastnili, a to Troyerovo námestie a Základná umelecká škola v Stupave.

Za svoj odrazový mostík však považuje vyhratú súťaž a následnú prípravu projektu všetkých stupňov na Premenu prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej. Aktuálne je projekt v štádiu realizácie a tvorcovia ho považujú za vysnívaný, predovšetkým z hľadiska veľmi rozumných a priamočiarych ľudí, ktorí sa na ňom podieľali či podieľajú. A ako Bátor hovorí: „Je nám jasné, že táto schéma nebude platiť pri každom projekte (dúfať ale môžeme), no na ‚tenkrát poprvé‘ sme si lepšie ani nemohli želať.“

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti