Z bývalej horárne víkendový dom: Ako za starých čias
Vyšná Boca je niekdajšia banícka, dnes skôr lesnícka dedina, učupená v doline pod Čertovicou. Domácich je v obci už len málo, prevažujú chatári a víkendoví či prázdninoví návštevníci. Zaujímavé je, že obec Vyšná Boca si na rozdiel od susedky Nižnej Boci zachovala svoj pôvodný ráz a zatiaľ jej charakter nebol narušený novou výstavbou. Miestnu horáreň však čakal nový účel a oživenie.
Výsledkom je príjemná atmosférická chata v pôvodnom starom duchu (ale s pár pôsobivými industriálnymi detailmi), ktorá bola nominovaná aj na cenu CE.ZA.AR 2013 v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov.
Spoločenskému priestoru dominuje pec
Dvojpodlažná budova bola pôvodne obývateľná len z menšej časti – dve izby na prízemí, zvyšok domu bol určený na hospodárske účely a druhé podlažie nebolo využívané vôbec. Architekti z ateliéru GutGut, ktorí rekonštrukciu realizovali, sa ho rozhodli využiť a zo spodnej časti domu, teda prízemia, vytvorili veľký rodinný či spoločenský otvorený priestor.
V ňom nájdete všetko potrebné: kuchynskú linku s umývačkou i práčkou, pohovku, veľký atypický jedálenský stôl s posedením, umývačku, práčku, ale predovšetkým najcennejšiu dominantu priestoru – veľkú murovanú pec, na ktorej si môžete nielen vysušiť oblečenie mokré od snehu či dažďa, ale i v teple posedieť či poležať. Presne tak, ako to za starých čias robili naši rodičia či starí rodičia. Priestor spoločenskej miestnosti je možné v lete rozšíriť – otvorením dverí na terasu.
Každá izba má svoju kúpeľňu a toaletu
Na prízemí sa nachádzajú ešte ďalšie dve izby – každá s vlastným hygienickým zázemím a spojovacia chodba. Hygienické zariadenia, ktoré v dome neboli, sa podarilo vtesnať do priestorov pôvodne slúžiacich ako komory alebo sklady. Cesta na poschodie je vytvorená strmým schodiskom. Zaujímavé je, že i tu zostalo všetko pôvodné, akurát pribudol nový náter, ktorý oživil staré materiály. Na druhom podlaží sa nachádzajú dve samostatné izby s kúpeľňami, ktoré spája chodba kopírujúca sklon hrebeňa strechy.
Dôležitú zmenu čakali aj okná a svetlo v interiéri – pôvodné dvojité okná nahradili francúzske. Staré okná však nešli na skládku, poslúžili na vyskladanie priečky v novej spoločnej hygiene.
Históriu nemenili, ale zvýraznili
Na rozdiel od mnohých moderných rekonštrukcií, architekti prestavbou ešte viac zvýraznili pôvodný charakter stavby a jeho staré prvky i štýl. Nové a staré, všetko perfektne do seba zapadá a tvorí kompaktný harmonický celok.
I nábytok a jeho umiestnenie pripomína izby, ktoré si pamätáme zo svojich návštev u starých či prastarých rodičov, či iných príbuzných, ktorí žili na dedinách. Vždy sa však nájde určitý detail, ktorý prekvapí.
Všetko, čo sa dalo zužitkovať, zostalo v dome
Rovnako zostali priznané i všetky statické zásahy, akurát sú zakonzervované bielou farbou. Všetko, čo sa dalo zužitkovať z pôvodnej horárne, zužitkované aj bolo, i keď niekedy na inom mieste a na iný účel. Nahrubo opracované, surové, niekedy až drsné momenty pôsobia do istej miery industriálne, ale stále v harmónii s pôvodným duchom stavby a jeho okolím.
Ako postupovala rekonštrukcia z pohľadu architektov?
„Pôvodná horáreň nie je svojou konštrukciou typická poctivá drevenica, skôr je to zlepenec drevenice a kamenného domu – približne 300-ročného. Rekonštrukcia chaty prebiehala „za pochodu“, na začiatku boli dve mastersketche pôdorysov, ostatné sa skicovalo, vymýšľalo na mieste a priamo realizovalo, sem-tam prerábalo. Pôvodný ráz ostal zachovaný, v exteriéri išlo o minimálne a nutné zásahy, ako napríklad výmena dnes už nevyhovujúcej azbestovej krytiny za plechovú krytinu, pribudli komíny a odstránili sa popraskané striešky nad oknami,“ vysvetľujú autori premeny.
Horáreň sa pravdepodobne ešte dočká úpravy okolia – dvora, parkovania, terasy, pričom aj bývalá maštaľ by sa mohla premeniť na stavbu s úplne inou funkciou.
Rekonštrukcia horárne v kocke
Architektonické štúdio: GutGut
Autori: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Jana Benková
Lokalita: Vyšná Boca
Úžitková plocha: 1. NP 126 m2, 2. NP 74 m2
Rok projektu: 2012
Rok realizácie rekonštrukcie: 2012
Sabína Zavarská
Foto: Lukáš Kordík