Z hanby okrasa prominentnej ulice: Rekonštrukcia Starého Lýcea pozdvihla úroveň historického srdca Bratislavy

Budova Starého Lýcea kedysi zohyzďovala prominentnú lokalitu historického centra Bratislavy. Išlo o hanbu Konventnej ulice, ktorá sa pozviechala len minulý rok. Spolu s ňou dostalo nový šat aj Staré Lýceum, ktoré sa premenilo zo škaredého káčatka na vzorovú labuť. Konečne tak nadväzuje na svoje pôvodné poslanie spoločne s novou funkciou, pričom rekonštrukcia budovy v spojení s revitalizáciou Konventnej ulice sa stala vzorovým príkladom ako obnovovať historické jadro našej metropoly.

Genius loci Konventnej ulice sa začal formovať na prelome 17. a 18. storočia, teda po vysídlení evanjelikov z vnútorného mesta. V novej lokalite postavila komunita školu, kostol a konvent, pričom škola sídlila v tzv. Eibeswaldovom dome. Po jeho sto rokov trvajúcom využívaní sa ukázala potreba postaviť novú budovu – tak začínajú príbeh vybudovania objektu dnešného Starého Lýcea historička Ivona Kollárová a Innet Baloghová z Krajského pamiatkového úradu Bratislava.

Evanjelici získali povolenie krátko po Tolerančnom patente z roku 1783 a začali tak sústreďovať finančné prostriedky. Pôvodnú budovu zbúrali a za necelých päť mesiacov postavili na jej mieste novú školu aj vďaka vyzbieraným darom. Objekt teda vznikol ešte v roku 1783 podľa projektu Mateja Walcha (príležitostne sa však podpisoval ako Matúš Walch).

K prvým opravám a úpravám došlo už na prelome 18. a 19. storočia. Značný zásah do výrazu fasády bol realizovaný na sklonku 19. storočia, keď boli na prízemí zväčšené okná pre lepšie presvetlenie miestností. Až do 80. rokov 20. storočia sa uskutočnilo niekoľko ďalších zásahov, ktoré sa dotkli výmeny okenných výplní, farebnosti fasády a čiastkových interiérových úprav ako napríklad výmena niektorých interiérových dverí a podláh.

Najhorší stav budovy nastal v 21. storočí, ktorý pretrvával už od komunistického režimu. Fasáda i omietka opadávali, v niektorých miestach až na stavebnú tehlu. Objekt bol tiež počmáraný grafitmi a tento schátraný stav, vrátane interiéru, trval niekoľko desiatok rokov, počas ktorých nebola uskutočnená žiadna výraznejšia rekonštrukcia. 

Išlo pritom o národnú kultúrnu pamiatku. A nie len to. Do tamojších učební v minulosti vstupoval aj Ľudovít Štúr a po doskových podlahách sa prechádzal aj Milan Rastislav Štefánik. Lýceum bolo totiž súčasťou intelektuálneho zázemia niekdajšieho Prešporka a významnou mierou prispelo k formovaniu slovenského národa. Už v tých časoch bolo platformou pre slobodnú výmenu názorov, tolerantnejšie myslenie a vďaka študentom z celej monarchie prinášalo národnostnú pestrosť. 

Dnes už Staré Lýceum nadväzuje na svoje pôvodné poslanie. Stalo sa tak vďaka grantom Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Z týchto financií bola uskutočnená komplexná rekonštrukcia pamiatky, ktorá trvala od roku 2022 a skončená bola len pred pár týždňami.

Hlavná fasáda lýcea najnovšie zodpovedá dobovému módnemu trendu monochromatických bielych fasád, čo dokladajú početné kolorované grafiky ulíc Viedne a iných miest. Exteriér budovy má pôvodné prvky zachované z roku 1783, napríklad kamenný portál hlavného vstupu, zdôrazňujúci dominantný klasicistický vzhľad objektu, či kamenné okenné šambrány. Metódou konzervácie bola obnovená vstupná drevená brána (s čiastkovými sekundárnymi úpravami) s bohatým vlysom v jej vrchnej časti, vrátane anjelov držiacich knihu s textom. 

Pamiatkový inventarizačný a sondážny prieskum muriva, omietok a podláh, uskutočnený ako súčasť rekonštrukcie, odhalil stavebné procesy prebiehajúce v budove počas storočí – premeny omietok, náterov (biela, zelená), podláh či interiérových prvkov. V lýceu sa napriek sekundárnym zásahom v minulosti zachovali aj niektoré pôvodné drevené interiérové dvere, kovové schodiskové zábradlia, kamenné portály do suterénov, ale aj kamenné ostenia prikurovacích komôr. 

Na dverách a stenách sa zachovali aj originálne autogramy po študentoch lýcea, vročení a iných zápisov. Pôvodné doskové podlahy v troch miestnostiach na poschodí, ako aj drevené schody, patria dokonca v kontexte bratislavských stavebných pamiatok medzi unikáty. 

Klasicistický objekt Starého evanjelického lýcea bol definitívne otvorený na prvú adventnú nedeľu v decembri minulého roku. „Pri vstupe cez podbránie lýcea a Veľkého kostola sa návštevníkom otvorí pohľad až na Panenskú ulicu. Táto úžasná perspektíva symbolizuje spájanie, spoločnú cestu a otvára bezpečný priestor pre inkluzívnu komunitu nového typu.“ približuje Ján Vladimír Michalko, presbyter a organista cirkevného zboru. 

V budove aj naďalej zostalo pracovisko Slovenskej akadémie vied (SAV), ktoré spravuje archív cirkevného zboru. Vzácne knižné zbierky v počte 80-tisíc zväzkov kníh a rukopisov budú v moderne vybavenom archíve, ktorý zaberá takmer polovicu rozlohy budovy. 

V jej druhej časti bude po novom kultúrno-komunitné centrum. Cirkevný zbor tu bude organizovať umelecké programy, koncerty, výstavy, ale aj výchovno-vzdelávacie projekty, workshopy či diskusie. Vítaná je spolupráca s tými, ktorí sú ochotní pomáhať pri odstraňovaní prejavov diskriminácie, nenávisti a extrémizmu a podporovať „ľudskosť a úctu k životu”, uviedlo lýceum.

„Pre nás je kľúčové vytvárať bezpečný priestor pre dialóg, pretože on je cestou k hľadaniu pravdy, slobody a rovnosti pre všetkých ľudí bez rozdielu,“ povedala na otvorení lýcea Anna Polcková, predsedajúca farárka evanjelického cirkevného zboru Bratislava – Staré Mesto. 

V spolupráci s partnermi projektu sa tak napĺňa novodobé poslanie budovy ako Laboratória otvorenej spoločnosti.

„Ich skúsenosti otvárajú priestor pre jeho medzinárodný rozmer, ale aj silný komunitný dialóg, zameranie sa na počúvanie hlasov menšín a znevýhodnených, vnímavosť k životnému prostrediu a podporu tvorivosti,” uzatvorilo lýceum.

Dnes sa už v inštitúcii uskutočňujú výstavy a rekonštrukcia budovy sa stala príkladom aj pre ostatné pamiatkovo chránené stavby v okolí. Historické jadro Bratislavy získalo v podstate novú ulicu, a to nielen rekonštrukciou Starého Lýcea, ale aj revitalizáciou východnej časti Konventnej ulice.

„V priestore, kde pred časom chaoticky parkovali autá alebo prechádzali popred Staré Lýceum, aby vyústili na Staromestskú ulicu, vzniká priestor pre pobyt a vzájomnú komunikáciu. Vyústenie Konventnej ulice na Staromestskú ešte pred vstupom do Lýcea s dopravným statusom obytnej zóny čistí priestor od parkovania a neželaného prejazdu áut,” povedal autor návrhu revitalizácie Konventnej, architekt Ľudovít Urban. 

Ako uviedlo Staré Mesto, v neďalekej budúcnosti tu plánuje vysadiť ešte nové, odolnejšie stromoradie, ktoré bude ulicu i lýceum oddeľovať od hlučnej Staromestskej.

V tomto prípade išlo len o prvú časť revitalizácie zóny Panenská a okolie. V budúcnosti tak možno očakávať obnovu ďalších ulíc v tejto oblasti, čím sa verejnému priestoru Panenskej a okolia prinavráti stratené čaro. Ak danej iniciatíve budú nadväzovať aj rekonštrukcie budov, ako tomu bolo v prípade Starého Lýcea na Konventnej, jadro mesta sa posunie veľkým krokom vpred.