Z ohavy ikona parku: Premena noฤnรฉho salรณna v Sade Janka Krรกฤพa je vo finรกle. Takto bude vyzeraลฅ vo vnรบtri
Chรกtrala roky, dnes sa stรกva ozdobou najstarลกieho verejnรฉho parku v strednej Eurรณpe. Budova z 80. rokov, kedysi znรกma ako noฤnรฝ salรณn, dnes zรญskava druhรฝ dych generรกlnou rekonลกtrukciou, ktorรก sa postupne blรญลพi do finรกle. Okrem kompletne prerobenรฉho exteriรฉru je dnes znรกma aj podoba interiรฉru, ktorรฝ bude koneฤne na dรดstojnej, aลพ nadฤasovej รบrovni.
Dlhoroฤnรก hanba mestaย
Aj napriek statusu nรกrodnej kultรบrnej pamiatky bola budova v srdci Sadu Janka Krรกฤพa hanbou. Ide pritom o vzรกcny objekt, ktorรฝ vznikol v roku 1982 z pera uznรกvanรฉho slovenskรฉho architekta, Ferdinanda Konฤeka. Ten modernistickรบ stavbu navrhol z dvoch ฤastรญ โ prvรก, vรคฤลกia ฤasลฅ smerom do parku, slรบลพila ako prevรกdzka s obฤerstvenรญm. Druhรก, menลกia ฤasลฅ smerom k dneลกnรฉmu obchodnรฉmu centru, slรบลพila ako zรกzemie pre pracovnรญkov, ktorรญ mali na starosลฅ รบdrลพbu zelene v Sade Janka Krรกla.ย
Objekt takto fungoval aลพ do 90. rokov, keฤ bol neodborne zrekonลกtruovanรฝ. Vtedajลกรญ sรบkromnรฝ majiteฤพ urobil takรฉ dispoziฤnรฉ zmeny, akรฝmi znehodnotil mnohรฉ prvky budovy. Medzi najvรฝraznejลกie zรกsahy patrilo zredukovanie presklenรฝch plรดch, odstrรกnenie keramickรฉho obkladu a dobudovanie vonkajลกรญch mreลพรญ. Majiteฤพ zmenil aj dispozรญciu budovy a zriadil tu erotickรฝ salรณn, ฤo bolo verejnosลฅou ฤasto kritizovanรฉ.ย
Tรกto funkcia vลกak bola prรญtomnรก aj v treลฅom desaลฅroฤรญ tohto milรฉnia. Iลกlo teda o absurdnรบ situรกciu, z ktorej dokรกzalo vykorฤuฤพovaลฅ aลพ sรบฤasnรฉ vedenie Magistrรกtu hlavnรฉho mesta, keฤ v roku 2021 budovu odkรบpilo za 1,4 miliรณna eur bez DPH. Spoloฤne s Metropolitnรฝm inลกtitรบtom Bratislavy nรกsledne zaฤalo mesto plรกnovaลฅ jeho komplexnรบ obnovu.
Zo smutnej lokality miesto pre vลกetkรฝch
Z objektu sa malo staลฅ miesto pre vลกetky komunity a o rok neskรดr uลพ boli znรกme vizualizรกcie novej podoby objektu i podrobnosti rekonลกtrukcie. Nรกvrh vznikol z pera ลกtvorice vysรบลฅaลพenรฝch slovenskรฝch architektov โ kancelรกria Studenรฝ architekti, ateliรฉr ฤฝubomรญr Zรกvodnรฝ, architekt Peter Stec a kancelรกria Terra Florida, ktorรญ majรบ skรบsenosti s obnovou budov z 20. storoฤia.ย
Viacerรฉ detaily obnovy komunikoval Metropolitnรฝ inลกtitรบt Bratislavy. Vฤaka obnove pรดvodnej presklenej fasรกdy smerom do parku sa budova prepojรญ s okolitou zeleลou, a tieลพ s vonkajลกรญm amfiteรกtrom. Generรกlna rekonลกtrukcia tieลพ sรบvisรญ s opravenรญm strechy a novรฝm rozmiestnenรญm vnรบtornรฝch prieฤok. Pod biely spiลกskรฝ travertรญn navrhli architekti vrรกtiลฅ pรดvodnรฝ keramickรฝ obklad, ktorรฝ v 90. rokoch odstrรกnil sรบkromnรฝ majiteฤพ poฤas necitlivej rekonลกtrukcie.
Premena tieลพ poฤรญtala s obnovou pรดvodnรฉho presklenia smerom do parku, odstrรกnenรญm mreลพรญ, opravenรญm fontรกny, ktorรก je sรบฤasลฅou stavby ako aj s reลกtaurovanรญm umeleckรฉho diela, plastiky od vรฝtvarnรญฤky ฤฝuby Konฤekovej โ Veselej, ktorรฉ bolo nรกjdenรฉ vo vnรบtri budovy poฤas obhliadok.ย
Vลกetky tieto plรกny sa uskutoฤnili v plnej miere. O tom, ลพe sa rekonลกtrukcia blรญลพi do finรกle, sme podrobne informovali v decembri minulรฉho roka. V tomto obdobรญ dostala budova spรคลฅ svoj tehliฤkovรฝ keramickรฝ obklad, ktorรฝ sa nachรกdza na veฤพkej ฤasti fasรกdy. Odstrรกnenรฉ boli pรดvodnรฉ nevkusnรฉ oknรก s mreลพami, ktorรฉ nahradili novรฉ a v prednej ฤasti bola vybรบranรก stena, kde boli vsadenรฉ oknรก. Zmenou preลกiel aj priฤพahlรฝ verejnรฝ priestor โ dlaลพba, ktorรก bola opravenรก a doplnenรก, ale aj mรบrik, obkolesujรบci budovu, ktorรฝ bol vyฤistenรฝ.
Okolo objektu sa ale stรกle nachรกdzal plot, priฤom fontรกna a ฤasลฅ zadnej strany fasรกdy boli prekrytรฉ plachtou. V ฤase naลกej februรกrovej nรกvลกtevy bol uลพ objekt bez oplotenia a odhalenรก bola aj zrekonลกtruovanรก fontรกna, ako aj celรก fasรกda. Prรกve vo februรกri boli znรกme ฤalลกie informรกcie o budรบcnosti tohto priestoru, konkrรฉtne interiรฉru.ย
Mesto uลพ dรกvnejลกie komunikovalo, ลพe v objekte chce zriadiลฅ gastroprevรกdzku, priฤom novรฉmu nรกjomcovi bude interiรฉr stavby odovzdanรฝ ako holopriestor, ktorรฝ si zariadi podฤพa seba. Dodrลพiavaลฅ vลกak bude musieลฅ manuรกl, podฤพa ktorรฉho sa musรญ pri zariaฤovanรญ riadiลฅ.ย
Novรฝ nรกjomca je znรกmy
Kto bude novรฝm nรกjomnรญkom v nรกrodnej kultรบrnej pamiatke je uลพ znรกme. โPriestory bรฝvalรฉho erotickรฉho salรณnu v Sade Janka Krรกฤพa sa zmenia na gastroprevรกdzku Ferdinand. Vyplรฝva to z vรฝsledkov verejnej obchodnej sรบลฅaลพe na prenรกjom priestorov. Jej vรญลฅazom sa stala spoloฤnosลฅ Wirtshaus, ktorรก ich bude maลฅ v prenรกjme ลกtyri roky s moลพnosลฅou predฤบลพenia o ฤalลกie tri,โ uviedla tlaฤovรก agentรบra TASR.ย
โVรญลฅaznรฝ nรกvrh zรญskal od odbornej vรฝberovej komisie najvรคฤลกรญ poฤet bodov vย kombinรกcii kritรฉriรญ, ktorรฉ boli rozdelenรฉ medzi ponรบkanรบ vรฝลกku nรกjomnรฉho a kvalitatรญvne aspekty. Spoloฤnosลฅ Wirtshaus by chcela sย otvorenรญm prevรกdzky stihnรบลฅ eลกte letnรบ sezรณnu,โ priblรญลพil hovorca Magistrรกtu hlavnรฉho mesta, Peterย Bubla.
Pomenovanie prevรกdzky Ferdinand mรก podฤพa spoloฤnosti viacero dรดvodov. Okrem toho, ลพe je ako nรกzov gastroprevรกdzky originรกlny ฤi zapamรคtateฤพnรฝ, je รบzko spojenรฝ sย Bratislavou a Katedrรกlou sv. Martina, na ktorรบ sa nรกvลกtevnรญci Sadu Janka Krรกฤพa pozerajรบ a ktorรก bola miestom korunovรกcii uhorskรฝch panovnรญkov.ย
โNajfrekventoยญvanejลกie meno korunovรกciรญ vย Bratislave bolo prรกve Ferdinand. Konkrรฉtne Ferdinand II., Ferdinand IV. a Ferdinand V., ktorรฝ bol aj poslednรฝm korunovanรฝm panovnรญkom vย Bratislave,โ vysvetlila firma Wirtshaus. Tรก zรกroveล vnรญma nรกzov aj ako poctu autorovi budovy, architektovi Ferdinandovi Konฤekovi.
Koneฤne dรดstojnรฝ interiรฉr
K novej prevรกdzke sa nedรกvno vyjadril aj primรกtor mesta, Matรบลก Vallo. โKeฤ v roku 1774 zaฤali s budovanรญm Sadu Janka Krรกฤพa, iลกlo o nieฤo vรฝnimoฤnรฉ. Nielenลพe tvorili park, ktorรฝ bol unikรกtny exotickรฝmi stromami (nevysadili tu len lipky, aj keฤ mohli a bolo by to jednoduchลกie a lacnejลกie), ale predovลกetkรฝm vytvorili vรดbec prvรฝ verejnรฝ park v strednej Eurรณpe. Vรฝnimoฤnรฝ priestor pre vลกetkรฝch. Je naลกou zodpovednosลฅou v tejto myลกlienke pokraฤovaลฅ. Preto uprostred Sadu Janka Krรกฤพa nebude erotickรฝ salรณn a preto nรกm zรกleลพรญ na tom, aby gastroprevรกdzka, ktorรก tu bude fungovaลฅ, bola kvalitnรก a pre vลกetkรฝch.โ
Podฤพa primรกtora sa v rรกmci sรบลฅaลพe na novรฉho nรกjomcu nesรบstredili len na vรฝลกku nรกjmu, ale pri rozhodovanรญ bola dรดleลพitรก aj kvalita. โOd rรกna aลพ do veฤera tu preto budรบ okrem ลกtandardnej ponuky aj cenovo zvรฝhodnenรฉ produkty s fixnutรฝmi cenami, naprรญklad espresso za 1 euro alebo bรกbovka za 1,90 eura. A kedy sa bistro s nรกzvom Ferdinand otvorรญ? Verรญm, ลพe uลพ v mรกji,โ pribliลพuje Matรบลก Vallo, podฤพa ktorรฉho dnes nรกjomca pracuje na interiรฉri prevรกdzky, od kuchyne aลพ po lampy.
Prรกve vizualizรกcie interiรฉru sรบ aktuรกlne najhorรบcejลกou sprรกvou pri tejto rekonลกtrukcii. O novรฝ vizuรกl sa postarali architekti z ateliรฉru GRAU architects, ktorรญ uลพ majรบ za sebou realizรกcie podobnรฝch prevรกdzok v Bratislave. Navrhli naprรญklad vnรบtro podniku Baryk v Starom Meste, interiรฉr obchodu s cyklistickรฝm obleฤenรญm Isadore Apparel na Mlynskรฝch nivรกch alebo prevรกdzku Soho v nรกkupnom centre Aupark. Architekti ale boli aktรญvni aj pri nรกvrhoch interiรฉrov v Banskej Bystrici.
Zrekonลกtruovanรฉ priestory objektu v Sade Janka Krรกฤพa koneฤne zรญskajรบ dรดstojnรบ, aลพ nadฤasovรบ podobu. Na vizualizรกciรกch je znรกzornenรก aj otvorenรก kuchyลa, ฤo znamenรก, ลพe zรกkaznรญci budรบ mรดcลฅ vidieลฅ priebeh prรญpravy jedรกl. ฤalej zaujme dizajnovรฉ osvetlenie ako aj farebnosลฅ jednotlivรฝch prvkov, ฤรญm bude priestor ลพivลกรญ a priateฤพskejลกรญ k okoliu.ย
Je rovnako chvรกlyhodnรฉ, ลพe architekti na vizualizรกciรกch zobrazili zreลกtaurovanรบ plastiku vรฝtvarnรญฤky ฤฝuby Konฤekovej โ Veselej, ktorej dielo sa stรกva v priestore dominantnรฝm a neruลกia ho ลพiadne inรฉ elementy. V tomto prรญpade je ale na mieste otรกzka bezpeฤnosti umeleckรฉho diela, keฤลพe architekti k nemu umiestnili obrovskรฝ stรดl pre vรคฤลกรญ poฤet osรดb. Zatiaฤพ tak ostรกva nezodpovedanรฉ, ako chce vlastnรญk ฤi architekti zabezpeฤiลฅ, aby bola plastika aj pri takejto blรญzkosti s ฤพuฤmi chrรกnenรก.