Uhlie ako symbol. Reštaurácii Gran Fierro dominuje prítmie a udržateľnosť

Podnik Gran Fierro ukazuje, ako pretaviť hodnoty zajtrajška do dizajnu a zároveň vohnať vietor z pámp do historického priestoru s gráciou a ľahkosťou.

Pražské gastro má toho veľa, čo ponúknuť – tradičnými českými hospodami počnúc, zákutiami s netradičnými jedlami a kuchyňami končiac. Metropolitná argentínska reštaurácia v Prahe, ktorá si zakladá na udržateľnosti a cirkulárnej ekonomike prevádzky, pred nedávnom menila priestory.

Majiteľ stavil na osvedčený recept, ktorý už raz zožal úspech. Oslovil autorov pôvodného návrhu, pražský ateliér Formafatal, ktorý vytvorili a zrealizovali len tesne po svojom založení. Po piatich rokoch sa k zadaniu vrátili s početnými skúsenosťami a úspešnými realizáciami za opaskom.

Po relokalizácii podniku bol ideálny čas na napísanie novej kapitoly. Nové priestory sa nachádzali v historickej budove zapísanej do zoznamu UNESCO.

Rovnaké pero, ale nové tvary

Cirkularita je pre reštauráciu priorita, preto bolo logickým krokom použiť čo najviac pôvodného vybavenia:

„Snaha o maximálne využitie mobiliáru pôvodnej reštaurácie do istej miery zadefinovala smer, použité materiály a základnú farebnosť nového interiéru. Do návrhu sme vložili nové prvky, opäť odkazujúce na surové stavebné materiály, ktoré však dostali úplne novú funkciu,“ objasňujú architektky Dagmar Štěpánová a Iveta Tesařová.

„Obnažené oceľové HEB nosníky slúžia ako podnože k laviciam, roxorové tyče opticky predeľujú priestor vo funkčných celkoch alebo je z nich navrhnutá veľkorysá vinotéka cez celú stenu. Kari siete slúžia ako treláž pre živé rastliny a oplotenie záhradky,“ dodávajú.

Levitujúce uhlíky

Novým prvkom v interiéri sú betónové tvarovky, z ktorých je vytvorená dominantná dekoratívna predstena. Nachádza sa vo vstupnej časti reštaurácie a návštevníkom okamžite komunikuje atmosféru priestoru. Je symbolickým odkazom nového prístupu – nielen čo sa týka architektonického návrhu, ale taktiež filozofie Gran Fierra.

Jeho majiteľ po presune vymenil drevené uhlie, na ktorom sa pripravujú pokrmy, za bio uhlie. Začali ho vyrábať priamo v podniku z drevitého odpadu z kuchyne.

„Preto v každom vnútri betónových tvaroviek levituje uhlík, stena je ako vitrína, uhlík ako šperk. S týmto vizuálnym konceptom pokračujeme ešte v zadnej časti reštaurácie, kde je z uhlia napríklad vytvorená zavesená klenba jedného zo salónikov.“

Vizuálny odkaz

V útrobách priestoru panuje prítmie a magická uhrančivosť. Ľahko steampunkové svietidlá z ocele kontrastujú na pozadí šedých stien s priznanými technickými rozvodmi. Farebná paleta je tlmená, doplnená o organické povrchy na stoličkách a laviciach.

„Keďže sme chceli vystavovať drevené uhlie ako dekoratívne predmety, museli sme sa hlboko zamyslieť nad jeho pôvodom. Vtedy sme zistili, že mnoho produkcií dreveného uhlia prispieva k odlesňovaniu. Rozhodli sme sa šíriť povedomie a tiež sme začali s výrobou vlastného ekologického uhlia,“ dodáva majiteľ reštaurácie Juan Cruz Pacin.

Reštaurácia okrem gastronomického zážitku teda vysiela vizuálny odkaz o ekologickej stope a názorne ukazuje, ako sa k tomuto problému postaviť.