Zabudnite na klasické hojdačky. Toto detské ihrisko dáva priestor na voľnú hru

„A co děti, mají si kde hrát?“ Touto otázkou sa okrem iného zaoberá novovzniknuté kreatívne duo Nami Ñami. Manželia Eduard Herrmann a Klára Koldová navrhli experimentálne ihrisko. Tradičnú hojdačku a šmykľavku tu nehľadajte.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Nami Ñami Studio vzniklo iba nedávno – koncom roku 2023 ho spoločne založili produktový dizajnér Eduard Herrmann a architektka Klára Koldová. „Niekoľkým spoločným projektom sme sa venovali už skôr, teraz sme sa rozhodli dať im aj meno. Zatiaľ je to celé experiment – ako sa nám spolu bude dlhodobo pracovať a čo presne budeme robiť,“ komentuje Klára.

Eduard pôsobil niekoľko rokov ako súčasť kreatívneho dua Herrmann & Coufal, koniec ktorého oznámili tvorcovia iba nedávno. Takmer desaťročná éra spolupráce sa tak končí. „Bolo to krásne a výživné. Teraz cítime, že pre osobný rozvoj je potrebné nasledovať vlastné cesty,“ okomentovali tvorcovia nielen koniec, ale predovšetkým nové začiatky.

Kvalitné herné prostredie

Jednou z prvých spoločných realizácií štúdia je detský pavilón, ktorý vznikol v rámci pražského Landscape Festivalu. Kruhová stavba, ktorá „pristála“ medzi bytovými domami v mestskej časti Praha 3, nabáda deti k hre vonku a dospelých k diskusii o súčasnom stave detských ihrísk. Autori si kladú za cieľ zrevidovať prístup, s akým sa dnes ihriská navrhujú, ak sa vôbec navrhujú.

„Dnešné ihriská sú štandardizované a pozostávajú iba z farebných, pevne zabudovaných prvkov na gumovom povrchu. Proti hojdačkám nič nemáme, ale veríme, že si deti zaslúžia niečo viac, tak funkčne, ako aj esteticky,“ hovorí Eduard Herrmann. Tvorcovia konštatujú, že dnešné typické ihriská, ako ich poznáme, neponúkajú veľa priestoru pre rozvoj detskej kreativity. Kvalitné herné prostredie by malo ponúkať variabilitu a abstrakciu, ktorá umožňuje vlastnú interpretáciu.

Ihrisko ako umelecký experiment

Samotný pavilón tvorí niekoľko panelov, ktoré spoločnej ohraničujú kruhový priestor ihriska. Pôdorysná stopa pavilónu kopíruje pôvodnú betónovú kruhovú stenu, ktorá tu roky čakala bez využitia. Ako materiál bolo vybrané mäkšie smrekové drevo, ktorého povrch je ošetrený prírodnými olejmi. Panely spoločne fungujú ako celok, jednotlivo sa však líšia a prinášajú rôzne funkcie – nájdeme tu zabudované lavice, úkryty, úložné priestory, tabule na kreslenie, laná na šplhanie či rebríky.

Podlaha pavilónu je pokrytá jemným pieskom, klasickú hru na pieskovisku tu však ozvláštňujú ručne vyrobené netradičné nástroje z recyklovaného plastu. Nechýba ani nadrozmerná drevená stavebnica a množstvo ďalších voľne vložených prvkov. Autori pracujú s teóriou voľných častí – do stredu pavilónu umiestňujú voľné objekty, ktoré deti môžu využívať podľa svojich predstáv: presúvať, zlučovať, organizovať ich a podieľať sa tak na tvorbe svojho prostredia.

Priestor pre voľnú hru

Tematike detskej hry sa Klára Koldová venuje aj v rámci svojho doktorandského štúdia. „Voľná hra je založená na tom, že deťom dávame priestor, aby sa vyjadrili a rozhodovali podľa svojho uváženia. Znie to jednoducho, ale, bohužiaľ, dnešné deti majú neustále za chrbtom svojich rodičov, ktorí im radia alebo im priamo zakazujú či prikazujú. Ako sa majú deti naučiť rozpoznať svoje želania a potreby, keď musia neustále počúvať niekoho iného?“ hovorí Klára.

Okrem reformy priestoru pre hru tak pavilón obsahuje aj informatívnu časť, ktorá je zameraná práve na vysvetlení konceptu voľnej hry. Panely tvoriace kruhový pavilón slúžia na druhej strane ako inštalácia. Zatiaľ čo sa deti hrajú, rodičia sa môžu vzdelávať a dozvedieť sa viac o voľnej hre. Niektoré z panelov dokonca nabádajú, aby rodičia do detskej hry zasahovali čo najmenej a nechali svojim ratolestiam priestor na skúmanie vlastného imaginatívneho sveta.